ŠTÓS. Biela vila so zelenou strechou postavená v klasicistickom slohu kedysi patrila jednej z najbohatších rodín v Štóse. Neskôr v nej bývali siroty, dnes stojí národná kultúrna pamiatka opustená bez využitia.
Pre štát je bývalý areál detského domova zbytočný, opakovane sa ho pokúša predať. Na tretí pokus je cena 337-tisíc eur.
„Uvedený nehnuteľný majetok v súčasnosti neslúži ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti,” stojí v ponuke na predaj štátneho majetku.
Železnice chcú búrať kus histórie. Pamiatkari hovoria o nežiaducom kroku Čítajte Komplex pozostáva z troch objektov a viacerých pozemkov s výmerou vyše 3 500 metrov štvorcových.
Jedným z objektov je nárožná vila. Za pamiatku ju vyhlásila Rada Okresného národného výboru Košice-vidiek ešte v roku 1987.
„Secesná vila bola postavená pre bytové účely začiatkom 20. storočia. Jej vlastníkom bol továrnik Wlaslovits, majiteľ továrne na výrobu nožov,” ozrejmila odborná radkyňa Krajského pamiatkového úradu Košice Zuzana Strnková.
(zdroj: abov.vucke.sk)Vývoz až do Ameriky
Vila je postavená v klasicistickom slohu z 19. storočia. Jozef Wlaslovits patril k najbohatším mužom obce. Podnikateľ poľského pôvodu založil fabriku na výrobu nožov v Štóse v roku 1803.
„Bol výnimočne úspešný a svoje výrobky čoskoro vyvážal nielen do celého vtedajšieho Uhorska, ale tiež do Ameriky a rôznych európskych štátov. O jeho úspechu vypovedajú aj také fakty, že sa čoskoro stal najväčším výrobcom nožov v Uhorsku alebo že v rámci modernizácie výroby tu mal elektráreň už pred druhou svetovou vojnou a zásoboval prúdom aj obec,” opisujú Wlaslovitsov úspešný podnikateľský príbeh viaceré verejne dostupné zdroje.
Po nastolení komunistickej vlády a znárodňovaní súkromného majetku v roku 1948 Wlaszlovitsovci prišli nielen o továreň, ale aj o svoje tri domy v obci.
Vo vodojeme navrhol kaviareň či kancelárie. Unikátne stavby ostávajú často nevyužité Čítajte Po znárodnení vo vile zriadili v roku 1951 detský domov pre deti predškolského veku, neskôr pre deti do troch rokov.
Spočiatku tam žili miestne siroty po rodičoch zabitých v druhej svetovej vojne, neskôr deti z celého Slovenska. Ako sa rokmi menili zákony, deti umiestňovali do profesionálnych rodín, prvé v roku 2000.
Postupne sa tiež prechádzalo na detské domovy rodinného typu. Prvé deti zo Štósu takto začali žiť v roku 2005. Postupne vznikli v obci pre siroty štyri rodinné domy. Zároveň sa v Moldave nad Bodvou otvorilo pracovisko terénnej a ambulantnej práce.
Areál bývalého detského domova tvoria tri budovy. (zdroj: ropk.sk)Úvahy obce
Administratíva sa z národnej kultúrnej pamiatky presťahovala a areál v Štóse ostal definitívne opustený. Centrum sídli v prenajatých priestoroch v Medzeve.
Z niekdajšej Wlaszlovitsovej továrne na výrobu nožov po dostavbe v roku 1951 vznikol závod národného podniku Sandrik. Ten už v súčasnosti nefunguje.
Starosta obce Helmut Heinz (Hlas) vraví, že kúpu areálu bývalého detského domova zvažoval. V tom čase bol na predaj za 480-tisíc eur.
Zákon prikazuje ponúknuť pamiatku verejným subjektom. Iná je vtedy aj jej predajná cena, starosta hovorí, že by to stálo 10 percent zo sumy vyplývajúcej zo znaleckého posudku.
Toľko by podľa Heinza obec bola schopná uhradiť. Ako problém sa však ukázal ďalší krok.
„Podmienky v zákone sú nastavené tak, že po prevode majetku je potrebné ho do dvoch rokov sprevádzkovať na verejnoprospešné účely,” ozrejmuje starosta.
Areál na Ružíne chátra, spolumajiteľ zomrel. Druhým vlastníkom je firma Smerekovcov Čítajte Rozsiahle práce
Starosta vraví, že nehnuteľnosti nie sú zvonku nijako „dramaticky" znehodnotené. Historická vila však nie je dlhodobo vykurovaná, nutné sú tak podľa Heinza rozsiahle rekonštrukčné práce v interiéri.
Pripomína, že areál tvoria popri vile ešte dve ďalšie nehnuteľnosti.
„Išlo by o veľkú investíciu. Zrekonštruovať to všetko za dva roky a ešte na to získať financie by bolo nemožné. Bolo by to realizovateľné, ak by obec disponovala veľkým finančným balíkom."
Obci by sa pritom podobná nehnuteľnosť zišla.
„Chýbajú nám reprezentačné priestory, knižnica nie je v najideálnejších priestoroch, nemáme miestnosť pre dôchodcov ani múzeum či pamätnú izbu. Bolo by tam čo umiestniť,” dopĺňa starosta.
(zdroj: abov.vucke.sk)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
