KOŠICE. Hrnčiarska ulica je jednou z najkrajších v Košiciach. Presne pred štvrťstoročím sa s ideou primátora Rudolfa Schustera začala meniť na Uličku remesiel.
Dnes tu pôsobí len malá časť remeselníkov. Medzi nimi aj kováč Vladimír Eperješi. Ten sa stal po komunálnych voľbách v roku 2022 nezávislým poslancom Starého Mesta a neskôr vicestarostom.
Za druhého muža radnice si ho vybral Igor Petrovčik (nezávislý), ktorý obhájil mandát starostu.
Na výzvy nereaguje
Eperješi si svojvoľne upravil vstup z Uličky remesiel nadrozmernou kovanou podkovou i ďalšími zásahmi. Viac ako rok rieši čiernu stavbu aj stavebný úrad mesta. Neúspešne.
„Stavebník Vladimír Eperješi bol opakovane vyzvaný, aby predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie predmetných stavebných úprav nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a to najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na výzvy nereaguje alebo zásielky nepreberá a ani inak poskytuje súčinnosť stavebnému úradu,“ uviedla jeho šéfka Iveta Kramárová.
Situácia trvá viac ako rok. Vlani mu adresovali dve výzvy, tento rok mu išla tretia.
„Opätovne mu zašleme výzvu,“ avizuje stavebný úrad.

Nájomná zmluva bez podmienok
Niektorí čitatelia Korzár upozornili, že jeho dielňa bola v priebehu dní opakovane uzavretá, a to napriek zverejneným otváracím hodinám 10.00 - 18.00. Aj pri našej návšteve bola zamknutá.
Nehnuteľnosť patrí mestu a za zvýhodnených podmienok slúži pre remeselníkov, správcom nehnuteľností je Bytový podnik mesta Košice.
Dom s celkovou výmerou viac ako 457 metrov štvorcových mu prenajíma za účelom výkonu kováčskeho remesla s prevažným zameraním na umelecké kováčstvo za mesačné nájomné 801 eur bez DPH.
V nájomnej zmluve z roku 2016 však mesto neukladá kováčovi presné podmienky, kedy má byť tento priestor prístupný napríklad pre návštevníkov alebo turistov.

Kontrolór chce pravidlá
Podľa hlavného kontrolóra mesta Pavla Galla by sa to malo zmeniť a povinnosti nájomníka by mali byť definované jasnejšie. Ulička remesiel si podľa kontrolóra zaslúži väčšiu pozornosť.
„Podmienky by mali byť v prípade prenájmu a využívania nehnuteľností vo vlastníctve mesta v Uličke remesiel presnejšie špecifikované. A to platí nielen na vnútorné priestory, ale aj verejné priestranstvá, konkrétne narážam na vzhľad verejného priestranstva práve pred touto prevádzkou. Venujeme sa tejto záležitosti, riešime to spolu s bytovým podnikom.“
Promptnejší prístup by po roku ignorovania čakal aj zo strany stavebného úradu.
„Myslím si, že by mal konať rýchlejšie, má na to dostatok pák. A keď nevie konať stavebný úrad, máme k dispozícii stavebnú inšpekciu aj ďalšie nadriadené orgány, napríklad okresný úrad.“

Šéf majetkovej komisie: Hodnotová kríza
Podobný názor má šéf majetkovej komisie Dominik Karaffa (nezávislý).
„Stavebný úrad postupuje podľa Správneho poriadku, keby dvihli zadok, pokojne by mohli prísť aj na zasadnutie miestneho zastupiteľstva. A zásielky vie doručovať aj mestská polícia, mohli by mu to doručiť priamo na zastupiteľstve. Toto je výhovorka, ak chcú, vedia nájsť spôsob.“
Pripomína, že Schusterovmu projektu chýbajú jasnejšie mantinely.
„Otázka je, či chceme mať Uličku remesiel, alebo sa len tak budeme tváriť. Ak ju chce mesto naďalej zachovať, tak by sa mali nastaviť jednotné podmienky, aby boli remeselníci otvorení v rovnakom čase.“
Karaffa si myslí, že hodnotová kríza z veľkej politiky sa dostala aj do regionálnej.
„Toto správanie, že poslanec má problém s čiernou stavbou alebo iný volený predstaviteľ porušuje právne predpisy či má problémy s alkoholom a drogami, to celé je odrazom vrcholovej politiky. Celá verejnosť si uvedomuje, že toto je asi aktuálne normálny stav vo vrcholovej politike, a preto sa možno aj komunálni politici za také niečo ani nehanbia a nemajú s tým problém, keď vidia, čo si vie dovoliť predstaviteľ parlamentu. Myslím, že to nie je správne a dostali sme sa do určitej hodnotovej krízy.“
Bytový podnik sa k svojim ďalším plánom s Uličkou remesiel zatiaľ nevyjadril.

Poslanci: Je súčasťou mesta
Vicestarostu kritizujú aj jeho poslaneckí kolegovia.
Renáta Zolnaiová (SaS) tvrdí, že vicestarosta by mal ako verejná osoba ísť príkladom: „Porušovanie zákona a ignorovanie verejných inštitúcií je z môjho pohľadu úplne cez čiaru, neprípustné a nehodné funkcie, ktorú zastáva.“
Jeho konaniu nerozumie, pretože podľa nej musí rátať so záujmom verejnosti.
„Zrejme ho full-time úväzok zástupcu starostu úplne zamestnáva. Ja jeho aktivitu vnímam najmä cez organizovanie zabíjačky na Dominikánskom námestí, ktoré podľa jeho slov platil sám, alebo cez opravu výtlkov na cestách v Starom Meste bez rešpektovania bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ak svoje konanie hodnoverne nevysvetlí, nemôže sa čudovať, ak si verejnosť bude myslieť, že ide o akési podvodné konanie a že zvýhodnené nájomné zneužíva,“ dodala.

Staromestský poslanec Pavol Priester (nezávislý) si kladie otázku, či vie vykonávať verejnú funkciu, post vicestarostu aj svoje remeslo.
„Pritom užíva výhody, ktoré má od mesta ako kováč. Občas si na Starom Meste pripadám tak, že voda sa káže a víno sa pije, v otázkach etiky je to často.“
Priester trvá na tom, že poslanecká kultúra aj politická zodpovednosť by mali byť v samospráve prítomné.
„Poslanec by si určite mal prevziať zásielky, komunikovať s orgánmi mesta a byť s nimi súčinný, lebo aj on je súčasťou mesta.“
Eperješi mlčí
Starosta Igor Petrovčik (nezávislý) tvrdí, že o Eperješiho problémoch so stavebným úradom nevie.
Petrovčik mu ako svojmu zástupcovi určil maximálny možný plat, ktorý predstavuje 70 percent z platu starostu. Eperješi tak dostáva mesačne 2 721 eur.
Okrem toho poberal aj poslaneckú odmenu vo výške 409 eur, zastupiteľstvo však rozhodlo, že ju vzhľadom na platenú funkciu poberať nebude, obrátil sa preto na prokuratúru.
Eperješi na naše otázky mailom neodpovedal, ani telefón nedvíhal.
Keď ho Korzár oslovil počas rokovania miestneho zastupiteľstva, pred otázkami utiekol.

Pamätník vyrobili, neosadili, objavil sa a už nie je
Presne pred dvoma rokmi dokončil Vladimír Eperješi pamätník novinárovi Jánovi Kuciakovi a jeho snúbenici Martine Kušnírovej. Chcel ho osadiť na štvrté výročie ich vraždy. Mal to byť tretí pamätník, spolu so starostom ho plánovali osadiť pred Štátnou vedeckou knižnicou.
Mesto ani knižnica však o tomto zámere nevedeli, iniciatíve nepredchádzala diskusia ani súťaž.
Po kritike k osadeniu pamätníka nedošlo.
Pamätník sa objavil až nedávno pri šiestom výročí tragédie. A to na pozemku mesta, v parčíku neďaleko staromestskej radnice vedľa prezidentskej kancelárie. Eperješi a Petrovčik sa pri ňom odfotili, snímky zverejnili na Facebooku.
Pamätník tam však nie je, umelecký kováč neodpovedal na otázku, kde sa nachádza a či ho plánuje trvalo osadiť.
Útvar hlavného architekta o objekte nevedel, požiadavku zo Starého Mesta na stole nemali.
„Bohužiaľ, je to ďalší prípad, keď nie sme o konkrétnych zámeroch informovaní a tiež zabehnutá prax náhodného, nekoncepčného umiestňovania umeleckých diel vo verejnom priestore v Košiciach,“ hovorí šéfarchitekt mesta Petr Kropp.
Napriek tomu, že mesto má Generel umeleckých diel, objektov drobnej architektúry a reklamných, informačných a propagačných zariadení na území Mestskej pamiatkovej rezervácie a jej ochranného pásma, Košice dlhodobo trpia nielen reklamným, ale aj umeleckým smogom.
Kroppovi prekáža nesystémový a netransparentný prístup: „Aj dobre mysleným zámerom v konečnom výsledku chýba pozitívny efekt pre kultiváciu verejného priestoru.“
To je jeden z dôvodov, prečo sa mestskí architekti snažia o zriadenie nezávislej odbornej komisie, ktorá bude navrhované výtvarné diela podľa stanovených pravidiel posudzovať a vyjadrovať podmienky pre ich umiestnenie.
Samotné stvárnenie pamätníka vníma Kropp kriticky: „Za mňa pietu tragédie vraždy dvoch mladých životov nevyjadruje. Výtvarná kvalita tohto pamätníka kultiváciu verejného priestoru neposilňuje.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári