KOŠICE. Vo veku 85 rokov zomrel prvý riaditeľ Múzea Vojtecha Löfflera v Košiciach Mikuláš Kekeňák.
Múzeum riadil v období jeho vzniku v rokoch 1993 až 1999.
„Počas svojho pôsobenia položil základy odbornej galerijnej činnosti, vďaka ktorej sa z múzea stala rešpektovaná kultúrna inštitúcia. Spomíname naňho s úctou a vďakou,“ zverejnilo múzeum, ktoré vlani oslávilo tridsať rokov.
V roku 1993 mestská časť Staré Mesto zriadila Múzeum Vojtecha Löfflera, a to vďaka veľkorysému rozhodnutiu tohto významného košického sochára (* 1906 – † 1990) a jeho druhej manželky Kláry Schönherz venovať svoje dielo, dom a sústredenú umeleckú zbierku mimoriadnej kultúrnej hodnoty samospráve.

Našiel kurátora, architekta, dal múzeu tvár
Vďaka tomuto daru, ktorý predstavoval v roku 1993 viac ako 2 000 exponátov, sa návštevníkom sprístupnila ojedinelá zbierka autoportrétov košických autorov 19. a 20. storočia, zbierka ľudovej keramiky a umelcova vlastná sochárska tvorba.
„Ešte pred darovaním boli pán Löffler a manželka presťahovaní z vily na Kmeťovej ulici na Alžbetinu ulicu č. 20. Mestská časť mala zverený do správy bytový a domový fond. Nebol problém sídlo múzea lokalizovať do toho objektu. Bol teda dar, bol k dispozícii aj objekt a hľadali sme človeka, ktorý mal zariadiť a naplniť zmysluplným a udržateľným obsahom múzeum,“ spomínal v minulosti vtedajší starosta Ján Süli.

„Našli sme ho. Pán Mikuláš Kekeňák, prvý riaditeľ, bol ten človek, ktorý bol pri fyzickom zrode Múzea Vojtecha Löfflera. Nemal muzeologické vzdelanie, ale svoju funkciu dokonale zvládol. Našiel zdatného kurátora, architekta a za pomerne krátku dobu malo múzeum svoju fyzickú podobu. Pamätám si dodnes, že Klárika pri slávnostnom otvorení mi držala ruku a snáď ona mala najväčšiu trému z prítomných. Splnil sa jej sen a bola veľmi šťastná,“ pokračoval Süli.
Dnes múzeum okrem stálej expozície prináša prezentáciu tvorby súčasných umelkýň a umelcov.
Popri výstavnej činnosti organizuje tvorivé dielne, večerné kreslenie, besedy, komentované prehliadky, prezentácie kníh a komorné koncerty.
V rokoch 1990-1994 pôsobil Kekeňák aj ako nezávislý mestský poslanec.

Stará škola šarmu
Herečka a poslankyňa Ľuba Blaškovičová (nezávislá) opisuje, že sa stretli po Nežnej revolúcii.

„Bola som predsedníčka komisie kultúry a už vtedy som sa s ním stretávala. Bol kultúrny a kultivovaný človek, ktorého veľmi zaujímalo výtvarné umenie. Bol v blízkom kontakte s pani Löfflerovou. Keď vznikalo múzeum a pani Klára sa rozhodovala ponechať toto dedičstvo, on v tom zohral obrovskú úlohu.“
Spomína, že do Staromestských listov, ktoré vtedy v mestskej časti vznikli, robil vždy stranu o košických výtvarníkoch.
„Výtvarné umenie bola jeho doména. Veľmi veľa ľudí z košickej kultúrnej obce ho poznalo, chodil na vernisáže a žil kultúrou a výtvarným umením. Bol nesmierne zodpovedný, čestný a neuveriteľný sympaťák. Sršala z neho pozitívna energia, nikdy som ho nevidela nahnevaného, vždy oplýval nadhľadom a šarmom. Stali sme sa aj osobnými priateľmi, hrával tenis s mojím manželom v Mestskom parku, boli sme v blízkom kontakte až do manželovej smrti,“ povedala nám Blaškovičová.
Podľa Noémi Ráczovej, ktorá múzeum viedla do vlaňajška, bol jej predchodca oddaný svojej práci, miloval umenie, kultúru a históriu. „Jeho vízia a profesionálne vedenie priniesli Múzeu Vojtecha Löfflera úctu a renomé na Slovensku aj v zahraničí. Bolo to aj vďaka tomu, že spolupracoval s odborníkmi z umeleckej oblasti, kunsthistorikmi, umelcami a inicioval kvalitnú dlhodobú spoluprácu s renomovanými kultúrnymi inštitúciami aj mimo Slovenska.“
Posledná rozlúčka s Mikulášom Kekeňákom bude v piatok na verejnom cintoríne v novej obradnej sieni o 12.00 hod.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári