KOŠICE. Medzi dvoma školskými pavilónmi je učupené malé jazierko. Nový domov v ňom našli vzácne ropuchy zelené. Pri ňom sú ešte dažďové záhrady.
Žiaci Základnej školy na Považskej 12 v Košiciach majú možnosť v priamom prenose sledovať kolobeh vody v prírode a dozerať tiež na chráneného obojživelníka. Dostali tiež za úlohu starať sa o jazierko na hodinách techniky a pestovateľských prác.
Jazierko a dažďové záhrady financovala mestská časť Košice-Západ. Za projekt hlasovali Terasania v participatívnom rozpočte. Stálo to 20-tisíc eur. Zhotoviteľom bola spoločnosť Lusaro, s. r. o. Dielo odovzdala vlani v októbri.
Ropuchy sa predtým zabývali okolo neďalekej fontány stojacej pri obchodnom stredisku známom ako Luník I. Fontána, ktorá už roky nefunguje, tvorí centrálnu časť obchodného strediska. Podobný model má väčšina Luníkov, mestská časť ich má dokopy osem.
Informačná tabuľa o ropuche zelenej. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Dvadsať rokov spánku
Ešte za socializmu tvorila fontána významný prvok sídliska. Bola centrom komunitného diania. Ide o umelecké dielo architekta Eugena Kramára, ktorý v 60. rokoch pracoval v Košiciach ako vedúci projektant v Stavoprojekte.
Súčasťou fontánového telesa je trojmetrová bronzová socha Traja – stojaca rodina od košického sochára Jána Mathého. Stvárňuje pár držiaci v rukách malé dieťa.
Fontána funkciu neplní už 20 rokov. Je zanedbaná, jej prechodová časť je značne opotrebovaná, kamenné podstavce sa rozpadávajú, nestrieka.
Kto dnes prejde okolo nej, vidí, že sa jej vzhľad zmenil. Zmizli kríky, ktoré ju obkolesovali.
Čo vieme o ropuche zelenej
- Má 5 - 7 centimetrov,
- jej telo je robustné a výrazne bradavičnaté,
- známa je aj pod latinským názvom Bufo viridis,
- k rozmnožovaniu využíva okrem stabilných vodných plôch aj dočasné vodné plochy,
- počas rozmnožovania sa samce ozývajú zvonivým hlasovým prejavom.
Kolónia musela preč
Mestská časť mala kvôli udomácnenej kolónii vzácnych žiab žijúcej pri fontáne zviazané ruky. Nemohla ju opraviť.
Ak chcela s rekonštrukciou pohnúť, podmienkou ochranárov bolo, aby najprv zabezpečila ochranu obojživelníka a našla mu náhradný domov.
To sa jej napokon podarilo, ropuchy ubytovala v neďalekej škole. Nič tak už nestojí v ceste revitalizácii fontány. Stáť by mala asi 600-tisíc eur.
Vo fontáne sa zabývali vzácne žaby. Musia do nej dolievať vodu, tá však mizne Čítajte Zreštaurujú najviac poškodené a degradované časti fontány, ošetria sochárske dielo, vynovia jej okolie, a to vrátane spevnených plôch a zelene. Pribudnúť by mala betónová dlažba, kvety, záhony, trávnik i lavičky či odpadkové koše.
„Architektonické riešenie revitalizácie rešpektuje pôvodný návrh a koncepciu autorov," uviedol starosta mestskej časti Marcel Vrchota (SaS).
Oprava sa začne po ukončení verejného obstarávania a podpise zmluvy so zhotoviteľom. Samospráva ju plánuje financovať zo svojho rozpočtu.
„Stále však pracujeme na získaní externých finančných prostriedkov z výziev rôznych ministerstiev a organizácií, ktoré majú na starosti eurofondy. Každá výzva je iná a od toho sa odvíja výška prípadného spolufinancovania. Ak budeme úspešní, tak to bude suma, ktorú vynaložíme na rekonštrukciu fontány," vysvetlil nedávno starosta.
Fontána s Mathého sochou ustupuje žabám, potrebujú náhradnú mokraď Čítajte Lúskali kroky
Prípravné práce vrátane obstarania projektovej dokumentácie a vybudovania náhradnej mokrade stáli mestskú časť zhruba 35 000 eur. Išlo o náročnú administratívnu cestu.
„Postupne sme sa prelúskali všetkými krokmi, od získania súhlasov dedičov autorských práv, získania nájmu fontány od mesta Košice, nájdenia architekta a vypracovania projektovej dokumentácie až po vydanie stavebného povolenia, ktoré je už v týchto dňoch právoplatné,“ potvrdil Vrchota pred časom Korzáru.
Fontána a aj socha Rodina podliehajú autorskému zákonu. Samospráva preto musela získať súhlasné stanovisko na rekonštrukciu fontány od príbuzných oboch umelcov - architekta Eugena Kramára i sochára Jána Mathého.
Za profesora Kramára s revitalizáciou súhlasila jeho dcéra, taktiež architektka žijúca v Bratislave. Mestskej časti dala súhlas i Mathého vdova, Eva Mathéová.
Vlievali vodu, mizla
Mestská časť prevzala fontánu do správy od mesta Košice. Bol to nevyhnutný krok, ak chcela pripraviť projekt, získať stavebné povolenie.
Vodu do fontány kvôli záchrane žiab vozila Správa mestskej zelene. Napríklad v roku 2022 ju doplnili celkovo osemkrát, vždy v čase rozmnožovania ropúch, a to v objeme 6 metrov kubických.
Fontána je taká poškodená, že cez ňu voda presakovala a strácala sa.
„Uniká cez praskliny dna bazéna do podložia a pri vyššom stave hladiny voda vyteká cez pukliny v stenách do okolitej zelene,” opísal pred časom hovorca Správy mestskej zelene Peter Sasák.
Ropuchy majú okrem jazierka v školskom areáli aj ďalšie prechodné ubytovanie blízko fontány. Na viacerých miestach sú naskladané kamenné skaly. Tabuľka pred nimi informuje, že ide o úkryt pre ropuchy zelené a netreba do neho zasahovať.
Približne päť minút chôdzou vzdialený Luník II mal taktiež roky odstavenú fontánu. Opäť začala striekať v roku 2014. Rekonštrukcia si vyžiadala 35 000 eur, poskytla ich mestská časť aj súkromní darcovia.
Rovnako ako na Luníku I, aj na Luníku II je fontána súčasťou komplexu obchodného strediska.
Autormi pôvodnej fontány sú architekti Eugen Kramár a Ján Šprlák. Socha „Sediaca žena“ je dielom Márie Bartuszovej. O tejto známej umelkyni sa začalo opäť výrazne hovoriť vlani po tom, ako jej diela začali vystavovať v svetoznámej londýnskej galérii Tate Modern.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
