KOŠICE. O tom, akú perspektívu majú košické oceliarne udržať sa aj v budúcnosti na globalizovanom trhu s oceľou a čo na to môže mať kľúčový vplyv, sme sa porozprávali s viceprezidentom U. S. Steel Košice pre výrobu Marcelom Novosadom.
Stretli sme sa po tom, ako sa košickí hutnícki odborári zapojili 21. marca do Európskeho akčného dňa na podporu oceliarskeho priemyslu v Európe spoločne aj so zástupcami vedenia fabriky.
Novosad: Chceli sme vyslať do sveta dve správy
„Na košickom stretnutí v rámci Európskeho akčného dňa sme chceli vyslať do sveta dve správy,“ začal viceprezident Novosad s vysvetľovaním.
Prvou je, že sa do Európy dováža lacná oceľ s cenami pod výrobné náklady európskych oceliarskych spoločností.
Európski oceliari preto požadujú od Európskej únie zavedenie obranných mechanizmov (napríklad aj dovozných ciel).
„Myslíme si, že tie fabriky mimo EÚ sú nejakým spôsobom svojimi štátmi dotované a navyše nemajú zavedených toľko environmentálnych technológií vo svojich prevádzkach ako európske, vďaka ktorým sa znižujú emisie tuhých znečisťujúcich látok a zvyšuje sa čistota vôd vypúšťaných do vodných tokov.“
Pokračoval, že U. S. Steel od príchodu do Košíc v roku 2000 postupne realizoval silný environmentálny program aj kvôli tlaku EÚ.
„Vznikli Best available technologies. Najprv sa teda vyhodnotili rôzne alternatívy a použila sa úplne najvyspelejšia technológia. Európska únia napríklad stanovila, že každý jeden komín musí mať pod 5 miligramov na meter kubický tuhých znečisťujúcich látok. Predtým bola štátna norma 100.“
Pokračoval, že EÚ určila pre každý komín aj limity oxidu siričitého či oxidov dusíka.
„Na to sme museli nastaviť najmä naše filtračné zariadenia. To znamenalo nakúpiť technológie a áno, aj s pomocou Európskej únie vo výške asi 50 – 60 percent.“
Viceprezident pre výrobu doplnil, že nové technológie je potrebné nielen nakúpiť, ale už len z vlastných zdrojov fabriky aj udržiavať, meniť technologické celky ako trebárs filtre a nainštalované sú aj veľké ventilátory, ktoré majú vysokú spotrebu elektrickej energie.
To zároveň zvyšuje energetickú i finančnú náročnosť výroby.

Ako dlhoročný problém vnímajú cenu elektriny
„Druhú správu, ktorú sme chceli vyslať, je, že košický U. S. Steel platí až podstatne vyššiu cenu za elektrickú energiu oproti našim najlacnejším konkurentom v Európe, najmä Nemcom, Francúzom a Španielom, pritom práve aj tam chceme predávať naše výrobky. Ono sa to mieša, náš trh je predovšetkým Česko a Poľsko. Lenže keď dorazí lacná oceľ hlavne do prístavov v Taliansku či Španielsku, vzniká problém, a navyše konkurenti s lacnejšou elektrinou sa potom ešte tlačia na náš trh.“
Tento dlhoročný problém sa aktuálne ešte viac zvýrazňuje tým, že rapídne poklesol dopyt po oceli.
„Keby bol taký dopyt a aj stavebný priemysel by mal výkonnosť ako v minulosti, tak by sme všetci možno aj mávli rukou, povedali by sme si, že stále máme robotu a zarábame. Teraz sú však zároveň veľmi vysoké úrokové sadzby a nikto nestavia veľké infraštruktúrne projekty.“
Výrobu predražujú aj emisné povolenky
Druhou najväčšou položkou po elektrine sú náklady na emisné povolenky v súvislosti s uhlíkovými emisiami. V tom spočíva ďalší rozmer protestov európskych oceliarskych producentov.
„Uhlíkové emisie nevidno, bezprostredne nie sú škodlivé pre ľudský organizmus na rozdiel od tuhých znečisťujúcich látok. My vyrábame oxid uhličitý, teda CO2, lebo spaľujeme uhlík, koks, vo vysokých peciach a získavame vďaka tomu potrebnú energiu. Skleníkové plyny, kam patria aj uhlíkové, majú podľa vedcov negatívny vplyv na klímu, lebo prispievajú ku globálnemu otepľovaniu planéty Zem.“
Novosad pripomenul, že svet sa už vyrovnal s najnebezpečnejším skleníkovým plynom freónom.
„Vysoký nárast globálnej teploty bol intenzívny najmä v 90. rokoch kvôli tomu, že v klimatizáciách sa používal freón. Od neho sa upustilo a nakrátko sa začalo aj ochladzovanie. Lenže potom začali Čína a India masívne vyrábať oceľ, čiže produkovať i uhlíkové plyny, k tomu pridajme ešte úniky zemného plynu, tvorbu metánu rozrastajúcim sa chovom hovädzieho dobytka kvôli populačnej explózii ľudstva a aj masívny výrub stromov.“
Svetový oceliarsky priemysel by mal prispieť k udržaniu otepľovania pod 1,5 stupňa Celzia ročne podľa scenára Medzinárodnej energetickej agentúry tak, že do roku 2050 by sa malo až 53 percent ocele vyrábať v elektrických oblúkových peciach s využitím elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov.
„Problémom pre európskych oceliarov je, že my musíme už teraz za uhlíkové emisie platiť. Pri jednej vyrobenej tone železa vylúčime dve tony CO2. Jedna emisná povolenka na tonu CO2 stojí približne 80 eur, teda na dve tony 160 eur. Tona vyrobeného teplého zvitku plechu má aktuálnu indexovú cenu okolo 640 eur, takže to pre nás znamená zásadné zvýšenie nákladov.“

Oni zachraňujú planétu, konkurencia ich vytláča
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári