KOŠICE. Do košického Múzea obetí komunizmu sa vo štvrtok dostalo štátne vyznamenanie Radu Ľudovíta Štúra II. triedy.
Tajnému kňazovi a vedcovi Rudolfovi Fibymu ho ešte v januári tohto roka udelila in memoriam prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová. Múzeu štátne vyznamenanie venovala rodina zosnulého disidenta.
Rudolf Fiby by sa 4. apríla 2024 dožil 78 rokov. Kňaz, intelektuál, matematik, programátor, osobnosť Sviečkovej manifestácie, ale aj redaktor samizdatovej literatúry patril medzi najvýznamnejšie, no verejnosti málo známe osobnosti boja proti totalite.
Formoval sa najmä v prostredí Spoločenstva Fatima, ktoré bolo zamerané na zmenu politických pomerov vo vtedajšom socialistickom Československu a Sovietskom zväze.
Ocenenie prezidentky
Narodil sa v Nitre, študoval v Bratislave, no neskôr ho z náboženských dôvodov z vysokej školy vyhodili.
Na pozvanie kamarátov z disentu začal čoskoro pracovať ako matematický expert v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied. Roky žil a pracoval v Košiciach.
Významnú, ale málo známu osobnosť Slovenska, necelých desať rokov po jeho smrti, ocenila prezidentka Zuzana Čaputová za mimoriadne zásluhy o demokraciu, jej rozvoj, ľudské práva, slobody a ich ochranu.
„Veľmi nás prekvapilo, keď nás profesorka Eva Mišurová oboznámila s rozhodnutím rodiny uložiť vyznamenanie zomrelého brata do nášho múzea. Takúto ponuku sme nemohli odmietnuť a vysoko si ju vážime,“ hovorí Pavol Hric, riaditeľ Múzea obetí komunizmu v Košiciach.
V múzeu otvoria novú expozíciu, jej súčasťou bude aj vyznamenanie. (zdroj: Korzár/Ľubomír Lehotský)Ani rodina nevedela, že bol tajný kňaz
Štátne vyznamenanie múzeu odovzdala Eva Mišurová necelé tri mesiace po jeho udelení.
„Nebolo na čo čakať a vlastne, komu inému sme ho mali venovať? Rudko už nežije, no v tejto budove roky pracoval, tu sa nachádza aj jeho Knižnica samizdatu a exilovej literatúry, a na priečelí budovy je jeho pamätná tabuľa,“ povedala počas odovzdávania vyznamenania sestra Rudolfa Fibyho, ktorá ocenila celoživotnú skromnosť a cieľavedomosť svojho brata.
„Nevedeli sme, že je tajný kňaz, no svojím životom, dobrotou, múdrosťou sa dalo predpokladať, že sa pohybuje v takomto prostredí. Veľakrát nás prekvapil. Sami sme netušili, že mal taký veľký záber. Naposledy nás prekvapil, keď ešte aj po smrti dostal štátne vyznamenanie,“ povedala Mária Bobáková, ďalšia zo sestier Rudolfa Fibyho.
Zomrel Rudolf Fiby, jedna z kľúčových postáv Sviečkovej manifestácie Čítajte Nová expozícia aj s vyznamenaním
Vyznamenanie bude umiestnené v časti expozície múzea, ktorá je nazvaná práve po osobnosti Rudolfa Fibyho, a verejnosť si ju môže pozrieť už od 5. apríla na Moyzesovej 24.
Rudolf Fiby (1946 – 2014) sa narodil v Nitre, vyštudoval matematiku a získal titul RNDr., učil na Univerzite Komenského v Bratislave, ale po previerkach v roku 1974 bol zo školy vylúčený.
Začal pracovať v Slovenskej akadémii vied, kde sa venoval umelej inteligencii a viedol aj časopis v danej problematike. Dosiahol niekoľko pozoruhodných výsledkov.
Koncom roka 1992 si začal hľadať prácu v Košiciach a nastúpil do spoločnosti APEX ako programátor. Bol nadšencom nových XML technológií v programovaní a v posledných rokoch pracoval na vývoji hybridnej televízie (HbbTV).
Mal výrazný podiel na tvorbe prvých aplikácií pre hybridné vysielanie, ktoré sa vo svete bežne používa a aj na Slovensku sa pomaly rozvíja. Svoju odbornú prácu bral vážne, ale nezostal zameraný iba na túto oblasť, a venoval sa predovšetkým duchovnému životu.
Mnohým ľuďom sa stal neoceniteľným pomocníkom, dôverníkom a duchovným sprievodcom.
Rudolfa Fibyho pripomína pamätná tabuľa Čítajte Vybudoval podzemnú tlačiareň
Rudolf Fiby patril medzi ľudí, ktorí vymysleli a vybudovali podzemnú tlačiareň, kde sa za čias totality vytlačili tisíce strán samizdatových časopisov a kníh. Táto činnosť prinášala veľké riziko postihnutia za tzv. protištátnu činnosť.
V marci 1988 sa ako predstaviteľ Spoločenstva Fatima aktívne podieľal na príprave Sviečkovej manifestácie v Bratislave, ktorá bola dôležitým medzníkom v zápase o slobodu aj ponovembrovú demokraciu.
Ako tajný kňaz slúžil sväté omše a evanjelizoval v malých spoločenstvách, rodinách či na chalupách v prírode. Hoci po páde režimu mal možnosť slúžiť aj verejne, zostal aj naďalej kňazom malých rehoľných či laických spoločenstiev a zostal pracovať vo svojom odbornom povolaní.
Po dvojročnej ťažkej chorobe zomrel 9. októbra 2014. Pochovaný je na verejnom cintoríne v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
