KOŠICE. Potulky po Košiciach tentoraz prilákali návštevníkov na svah pod zrúcaninou stredovekého hradu.
V minulosti sa v oblasti dnešnej Cesty pod Hradovou, Lomnickej či Gerlachovskej ulice pásli ovce, v zime sa tam dalo sánkovať, ale koncom 50. rokov už bola v plánoch výstavba časti Podhradová. Začali ju stavať v roku 1962 a o rok neskôr sa tam už sťahovali prví ľudia. V roku 1964 bolo sídlisko pre 2,5 tisíca ľudí hotové.
Bolo prvé, ktoré nebolo priamo spojené s centrom mesta. Išlo o tzv. satelitné sídlisko, ktoré potrebovalo aj svoju vlastnú občiansku vybavenosť. Je to zároveň posledné sídlisko, ktoré sa stavalo bez panelov, iba s použitím tehál. Až neskôr prišli panelové sídliská Terasa, Furča, Nad jazerom a Ťahanovce.
Pobyt v Košiciach obveselil aj ruského maršala po prehratej bitke Čítajte Umenie pre všetkých
V čase výstavby Podhradovej platil zákon, že je potrebné mať vo verejnom priestore vždy dosť umeleckých diel. Jedno z nich sa nachádza pri vstupe do mestskej časti, pred hlavnou budovou veterinárnych internátov.
„Plastika od Juraja Bartusza je abstraktným umením. Treba trochu porozmýšľať, čo tým mohol autor myslieť. Ide o zápas dvoch síl, ktoré proti sebe bojujú. Významný slovenský sochár, 90-ročný Juraj Bartusz, dostal teraz v januári cenu prezidentky Zuzany Čaputovej. V Košiciach založil sympózium v kove, ktorý bol jeho obľúbeným materiálom na tvorbu,“ hovorí košický sprievodca Milan Kolcun.
Umenie na Podhradovej je poznačené hlavne blízkosťou jedinej slovenskej Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF).
Jej internáty vo svojom vestibule ukrývajú nástenné diela s motívmi zvierat a prírody. Študentské domovy stoja na Ceste pod Hradovou od začiatku 70. rokov, dovtedy bývali študenti na internátoch Ferka Urbánka.
Populárna mozaiková lady
V roku 1971, keď vznikol internát UVLF, ubytoval vyše 800 študentov. Teraz ich je menej, pretože každý študent musí mať väčší životný priestor ako v minulosti.
„Vo vestibule nájdeme umelecky vyobrazené zvieratá aj strom, na sklenených tabuliach zas slnko. Nepodarilo sa nám dopátrať sa autorov diel na skle, ale mozaiky sú od Herty Ondrušovej Viktorínovej. V rohu mozaiky je jej signovanie OV 71, čo znamená Ondrušová Viktorínová 1971. Rodáčku z ostravských Vítkovíc zavial osud až do Košíc, kde sa vydala za Ondruša. Manžel jej robil farebné kamienky, z ktorých ona pripravovala mozaiky,“ opisuje Kolcun.
V Košiciach ich má vyše štyridsať. Okrem toho ilustrovala aj detské knihy.
Nedávno sa jeden z jej obrazov preslávil tým, že ho z kaviarne v centre mesta odcudzil dnes už bývalý dekan Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach Tibor Uhrín.
Dekan sa po krádeži obrazu vzdal svojej funkcie. Bolo to skratové zlyhanie, priznal Čítajte Aj v druhej budove internátu nájdeme vo vestibule mozaiky Herty Ondrušovej Viktorínovej. Tentoraz z roku 1973. Diela s názvami Formovanie voľných síl a Počítacie stroje obsahujú tiež vyobrazenie oka, ktoré bolo typickým prvkom v dielach tejto umelkyne.
Študentský domov sa pýši aj sídlom Aqua-Terra klubu, ktorý je na Slovensku veľkou raritou. O teráriá sa nepretržite starajú študenti a pedagógovia Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie, ku ktorým sa dá objednať aj na exkurziu.
Jediná reštaurácia
Susedná novšia budova bola postavená v roku 1987, dnes v nej sídli Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov a ubytovňa. V čase výstavby budovy stále platil socialistický zákon, podľa ktorého museli byť verejné budovy ozdobené umeleckými dielami.
„Na južnej strane budovy vidíme kovovú plastiku od známeho sochára Františka Bača. František Bačo vytvoril rozfázovaný pohyb koní. Stena dnes zdobí jedinú gastro prevádzku na Podhradovej,“ pripomína Milan Kolcun.
Stredobodom hlavnej haly budovy je dielo Gejzu Barcziho, ktorý doteraz býva na Podhradovej. Dielo neoslavuje prvoplánovo socializmus, má skôr snivý charakter s vyobrazením zvierat a rastlín.
„Barczi je autorom aj centrálneho obrazu troch košických mučeníkov v kostole sv. košických mučeníkov na sídlisku Nad jazerom,“ pridáva sprievodca ďalšiu zaujímavosť.
Nákladná lanovka
Pripomienkou industriálnej minulosti tejto mestskej časti je kovová lanovka, ktorá prechádza ponad cestu od roku 1951. Magnezit vyťažený z Bankova vo výške 330 metrov nad morom sa zvážal na spracovanie dole, do závodu vo výške niečo nad 200 metrov nad morom.
Každý z vozíkov na lanovke mal nosnosť do 900 kilogramov. Lanovka bola postavená na pilieroch, ktoré mali výšku aj 60 metrov, čo je zhruba výška Dómu sv. Alžbety v Košiciach.
„Výnimkou je tento úsek, ktorý sa až takmer dotýka domov. Vozíky jazdili ľuďom ponad hlavy v záhradách a to až do polovice 90. rokov, keď prestala magnezitka fungovať. Jeden z neskorších nápadov na prestavbu nákladnej lanovky na osobnú vyhliadkovú bol však zamietnutý, lebo by to bolo veľmi nákladné. A pre tých, ktorým by išla ponad záhrady, aj príliš osobné,“ vtipkuje Milan Kolcun.
Pred sto rokmi sláva, teraz hororové ruiny. Magnezitka pustne, Ikea aj iné plány padli Čítajte Strecha v tvare kríža
K Podhradovej neodmysliteľne patrí aj neveľký rímskokatolícky farský kostol sv. Ondreja. Základný kameň posvätil v Košiciach v roku 1995 pri svojej druhej návšteve Slovenska pápež Ján Pavol II.
Kostol bol postavený pomerne rýchlo, za dva roky. Je dielom architekta Michala Baníka, ktorý v Košiciach projektoval aj dom smútku v Myslave, dom dôchodcov na Skladnej či budovu poisťovne na Štúrovej ulici.
Základný kameň posvätil Ján Pavol II., zdobia ho aj Bartuszove sochy Čítajte Svätý Ondrej bol brat svätého Petra a jeden z najobľúbenejších Ježišových učeníkov.
„Zomrel mučeníckou smrťou na kríži v tvare písmena x. Preto je aj zobrazený na takomto kríži v kostole, ktorý nesie jeho meno. X tvorí aj strechu kostola, kde sa dve úsečky kríža prekrývajú vo svetlíku. Kríž nám symbolicky prináša svetlo, lebo Ježiš je svetlom sveta. Sochy sv. Ondreja aj Ježiša za oltárom vytvoril sochár Juraj Bartusz, ktorý má dielo aj pred budovou internátu,“ pripomína Kolcun.
Po boku oltára je kópia gotickej sochy Panny Márie s Ježiškom, ktorú vytvorila známa maliarka, reštaurátorka a grafička Mária Spoločníková. Tá zreštaurovala aj originál sochy a jej kópiu venovala práve tomuto kostolu.
Developer porušil zákon, skúša to inak. Aktivista Slávik má opäť požiadavky Čítajte Zarastená vyhliadka na mesto
Pred veľkou predajňou potravín na Podhradovej sa návštevníci môžu pristaviť aj pred dielom známeho sochára Františka Patočku.
„Rodák zo Sečoviec sa po štúdiách v Bratislave vrátil na východ. Bol jedným z prvých maliarov, ktorí neostali v Bratislave. Jeho abstraktné dielo z roku 1969 znázorňuje mlyn. Vedľa potravín bolo aj espresso, priemyselný tovar, lekáreň a pošta, tzv. ĽSD Jednota, nemýliť si s LSD, čo znamenalo ľudové spotrebné družstvo.“
Bývalá terasa reštaurácie Hrádok, odkiaľ bol krásny výhľad na mesto. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Z dobrej polohy profitovala kedysi obľúbená reštaurácia Hrádok, ku ktorej patrili vonkajšie boxy s vyhliadkou na mesto v doline. Dnes už nefunguje.
„Vo vnútri sa stále nachádza dielo mozaikovej lady Herty Ondrušovej Viktorínovej. Mozaika s názvom Mesto reflektuje práve činžiaky a bytovky z pozície výhľadu zhora. „Pred reštauráciou vítalo prichádzajúcich dielo Juraja Bartusza s názvom Brána.“
Maliar opradený tajomstvom
Najvyššou budovou v svahu Podhradovej je sídlo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Na jej fasáde sa nachádza mozaika s motívom vody Alexandra Eckerta z roku 1972.
„Jeho rodina mala mäsiarstvo na Kováčskej ulici, ale on sa vzoprel rodinnej tradícii a vyhlásil, že radšej bude maliar. Propagoval napríklad maľovanie oboma rukami súčasne.“
V zasadacej miestnosti Slovenského vodohospodárskeho podniku sa nachádza ďalší klenot, ktorý sem vodohospodári previezli zo svojho rekreačného zariadenia v Štrbe.
Jozef Kornucik, nazývaný aj slovenský Picasso, bol slávny maliar, ktorý záhadne zmizol.
„Keď mal 39 rokov, napísal na lístok manželke, že príde o 14.00. A už nikdy sa nevrátil. Aj keď bol o pár mesiacov nato vyhlásený za mŕtveho, stále existujú dohady, že niekde mohol prežiť iný život,“ polemizuje sprievodca Milan Kolcun.
Jeho veľkorozmerný obraz na Podhradovej znázorňuje prechod od temného fašizmu cez SNP až k svitaniu radostnej budúcnosti.
Viac zaujímavých detailov z histórie Podhradovej sa dozviete naživo na potulke ešte v sobotu 6. apríla a v nedeľu 7. apríla poobede. Začiatkom mája si so sprievodcami Milanom Kolcunom, Zoltánom Balassom a Baškou Kacerovou môžete vychutnať tému Po stopách Mlynského náhona.
Svetlá budúcnosť podľa Jozefa Kornucika. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
