Počas svojho života zabehol maratónec PETER POLÁK (75) už 400 000 kilometrov, čím prekonal vzdialenosť, ktorá delí našu Zem od Mesiaca. Košická bežecká legenda sa vytrvalostnému behu venuje neuveriteľných 52 rokov. Za tento čas absolvoval 47 košických maratónov. Pre všetkých, ktorí sa chcú o jeho životnej ceste dozvedieť viac, pripravil Peter Polák knihu s názvom „Bež, chlapče, bež…“
Pre Korzár porozprával o tom, ako sa dostal k behu, čo vtipné pri ňom zažil, akú najdlhšiu trasu prebehol a či má špeciálne stravovacie návyky.
„Napríklad v soboty som išiel behať už ráno okolo tretej, odbehol som 40 kilometrov, prišiel som domov, a žena a deti akurát vstávali. Urobil som im raňajky a venoval som sa im. Ale potom ma ešte káralo, tak som si ešte išiel večer odbehnúť desiatku. Bol som veľmi nasiaknutý túžbou po behaní,“ prezradil, ako sa dá skĺbiť beh s rodinným životom.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo si vylial na hlavu počas behu v Severnej Kórei,
- odkiaľ pochádza veta z názvu autobiografickej knihy,
- na čo myslí pri behu,
- či sa oplatí začať behať aj vo vyššom veku,
- aké má bežecké ciele,
- čo je pri behu najdôležitejšie.
Boli ste už teraz ráno behať, keďže ste prišli v bežeckom oblečení?
Áno, ráno do vysielania rádia som bežal z domu osem kilometrov, potom sem tiež. Moja denná dávka je tak 8,5 kilometra do roboty a keď mám chuť, odbehnem aj domov, čo je sedemnásť kilometrov dokopy. Ale väčšinou mi stačí tak desať denne.
Vy ešte chodíte do práce?
Chodím na dve hodiny denne. Už 42 rokov som sústružník, frézar, zvárač. Pracujem na Technickej univerzite v Košiciach. Bývam na Jazere a keď som robil v Družstevnej, behával som tam ráno z domu, poobede domov. Stále som behal do roboty a z roboty ako také denné dávky behu. Najďalej, čo som denne behal, bolo do Medzeva, čo je tridsať kilometrov. Ale naspäť som už išiel autobusom.
Medzitým ste normálne odrobili osem hodín fyzickej práce?
Áno. Alebo som išiel autobusom do Medzeva a z roboty som odbehol domov. Stavali sme oceľové konštrukcie, bola to dosť namáhavá práca. Toto som robil do svojich 32 rokov. Keď som začal robiť na škole, zarobil som síce menej, ale vyšli mi v ústrety a mohol som behať trojfázovo. Samozrejme, ráno. Cez obed som mal hodinu pauzu, keď som si mohol ísť zabehať. O pol štvrtej som končil a mohol som bežať domov. Takto som denne behal tých 30 – 35 kilometrov, čo ma udržalo v dobrej bežeckej kondícii.
Hodinu voľna cez obed ste nevyužili na jedlo – na obed?
Nie, v jedálni som sa najedol za pár minút.
Takže ste roky behávali 30 kilometrov denne a pritom mali prácu na plný úväzok?
Tak je to. Keď si niekto pozrie do knihy, ktorá o mne teraz vyšla, tam mám aj vypísané, koľko som kedy behal. Iné to bolo, keď som sa pripravoval na ultrabehy dlhšie ako maratón, napríklad stokilometrové, tých mám odbehnutých 34 a tých ešte dlhších 85.
V príprave na také behy som nabehal niekedy za desať dní aj 500 kilometrov, čo je denne 50. Vôbec ma to nezmáhalo. To som mal od 28 rokov až skoro do šesťdesiatky. Ešte keď som mal 55 rokov, nabehal som 8-tisíc kilometrov za rok, čo je vyše 20 kilometrov denne.
Maratónec Peter Polák: Som bežec, chodiť nevládzem Čítajte Súťažne ste začali behať, až keď ste mali 28 rokov?
Ja som hrával futbal za Inžinierske stavby, ale potom som sa nezhodol s trénerom, tak som futbal zanechal. Mal som 23 rokov a nastala taká pauza. Vtedy som sa aj oženil. Na Lokomotíve robili výber, tak som sa prihlásil, a vzali ma.
Začal som behať dráhu na štadióne, ale v tej sa mi nedarilo. Až keď som začal behať cestu, tak sa mi začalo viac dariť. Ako 25-ročný som už odbehol prvý maratón a od tých 28 rokov som už začal aj vyhrávať. Tak mi to vtedy zachutilo, že som sa odvtedy tomu venoval ozaj „na plné bomby". V podstate od 28 do 41 rokov som mal každý rok nejaký maratón, ktorý som zabehol pod 2:30 hod. Čo sa už cení.
Nikdy ste sa behu nechceli venovať profesionálne?
Keď som mal 28 rokov a dobre som zabehol, prišiel za mnou jeden funkcionár zo železiarní, či nechcem byť profesionál. No lenže on mi núkal mesačne 1 400 korún a ja som na montážach zarobil 3 000, takže peniaze rozhodli. Mne sa ten štýl páčil, aj ten spôsob života. Behal som do práce a potom z práce zas.
Netrpela tým rodina a vaše deti, keď ste toľko času venovali behu?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
