KOŠICE. Pohľady na Tatry z košického okolia závisia aj od typu počasia. Povieme si, kedy je na výhľady najideálnejšie. Ide o veľmi zriedkavý jav, ktorý sa vyskytuje v priemere jeden či dvakrát do roka.
Tento údaj platí pre výbornú dohľadnosť, ktorá pre pozorovania uvedené v tomto článku znamená, že Tatry vidíme ostro, kontrastne a vieme ich takto aj zaznamenať. V prípade, že nám stačí zazrieť len hmlistý obrys, príležitostí je násobne viac, stále však ide skôr o jednotky dní.
Lepšie podmienky sú v zime
Aj keď deň s výbornou dohľadnosťou môže nastať počas celého roka, výrazne väčšiu šancu máme v chladnejších mesiacoch. Celkom dobrým vodidlom je chladná, jasná noc (o niekoľko stupňov chladnejšia, ako predchádzajúce), po ktorej nasleduje jasný deň.
Pre tých, ktorí sledujú predpovede počasia, sú dôležité dve základné situácie. Prvou je prechod frontu s následným vyjasnením, druhou je tlaková výš so stredom nad naším územím. Špecifickým prípadom, dôležitým pre okolie Košíc, sú inverzie (typicky zimné).
Pri tomto type počasia sú údolia vyplnené hmlami alebo nízkou oblačnosťou. Nad inverziou panuje jasné počasie s čistým vzduchom. Veľmi často je horná hranica inverznej vrstvy v Košickej kotline okolo nadmorskej výšky 1000 metrov, vďaka čomu sa Kojšovská hoľa stáva víťazom v úspešnosti zaznamenania pohľadov na Tatry.
Veľkým pomocníkom je aj sneh v Tatrách. Odráža také množstvo svetla, že sú dobre viditeľné aj na naozaj veľké vzdialenosti.
Postačí aj lacnejší fotoaparát
Na zhotovenie pekných fotografií je dobré mať mobil s optickým zoomom, čím väčším, tým lepšie. Menej dôležitá, ale stále užitočná je v tomto prípade veľkosť snímača, kvôli možnosti následného orezu. Čím viac megapixelov, tým lepšie.
Pre fotoaparáty s vymeniteľnými objektívmi je povinnosťou teleobjektív s ohniskovou vzdialenosťou aspoň 100 mm (pre snímač APSC). Napriek výraznému pokroku v stabilizácii obrazu je stále osožný statív.
Dôležité je vedieť, že na tento typ záberov nemusí človek investovať veľké sumy do techniky. Aj výpredajové minuloročné modely, prípadne ešte staršie z druhej ruky poslúžia rovnako dobre a dajú sa zohnať výrazne lacnejšie. Keď idete vo vhodnom počasí, stačí namieriť a cvaknúť. Samotné fotenie už nie je časovo náročné.
Poďme sa teraz pozrieť na desiatku vyhliadok, z ktorých je možné vidieť naše veľhory z okolia Košíc.
Už nemusíte cestovať do Popradu, Tatry vidíte poľahky aj z Košíc. Radíme odkiaľ Čítajte Zlatoidská hora (Volovské vrchy)
Dvojička Kojšovskej hole, vzdialená od nej jeden a štvrť kilometra západným smerom, poskytuje z rúbane na jej západnom svahu výhľady na celý tatranský hrebeň z nadmorskej výšky okolo 1150 metrov. Najďalej je vidieť západotatranský vrch Pachoľa (103 km). Od centra Košíc sú výhľadové miesta vzdialené 22 kilometrov.
Zlatoidská hora je najľahšie prístupná zo Zlatej Idky po modrej a červenej značke. Výstup je totožný s trasou na Kojšovskú hoľu, líši sa len záverečný úsek od sedla pod Kojšovskou hoľou. Je to stredne náročný výstup v trvaní 2 hodiny, dĺžke 6 kilometrov a s prevýšením 530 metrov.
Výhľady sú veľmi podobné tým z Kojšovskej hole, výhodou je turistický prístrešok. Výhľadové miesta nájdete v tomto okolí.
(zdroj: Peter Filip)Folkmarská skala (Volovské vrchy)
Často navštevované výrazné vápencové bralo nad obcou Kojšov, vzdialené od centra Košíc 22 kilometrov, poskytuje z nadmorskej výšky 915 metrov krásny výhľad na celý tatranský hrebeň. Najvzdialenejším vrchom je západotatranský Baníkov vo vzdialenosti 104 kilometrov.
Na Folkmarskú skalu sa dostanete po žltej značke z dvoch strán. Buď z obce Kojšov strmým, no kratším výstupom (vyše tri kilometre, prevýšenie 475 metrov), alebo z opačnej strany z Folkmarského sedla s trochu dlhším, no pohodlnejším stúpaním (vyše štyri kilometre, 370 metrov). V oboch prípadoch ste tam za hodinu a pol. Vyhliadku nájdete tu.
(zdroj: Peter Filip)Radar (Toryská pahorkatina)
Radar je neoficiálny názov vyhliadky nad obcou Košická Polianka. Je to lúka/pole na vrchu pahorku. Vzdialenosť od centra Košíc je len 9 kilometrov. Vyhliadka poskytuje čiastočný pohľad na Tatry z nadmorskej výšky iba 360 metrov. Najvzdialenejším štítom je kúsok vrcholu Končistej vo vzdialenosti 106 kilometrov.
Vyhliadka Radar je najľahšie dostupná z Košickej Polianky, ide o prechádzku poľnou cestou v dĺžke 2 kilometre s prevýšením 160 metrov. Už počas výstupu sa začínajú objavovať vrcholky Lomnického a Ľadového štítu zdanlivo priamo nad okrajovými blokmi Košíc. Výhľadové miesto nájdete tu.
(zdroj: Peter Filip)Sivec (Čierna hora)
Výhľadové vápencové bralo, pomerne známe medzi turistickou verejnosťou, sa nachádza 18 kilometrov od Dómu sv. Alžbety a z nadmorskej výšky 780 metrov poskytuje krásny vzdušný výhľad na okolitú krajinu a ak sa pošťastí, tak aj s Tatrami na obzore. Viditeľný je celý tatranský hrebeň. Najvzdialenejším vrchom je západotatranský Príslop (109 km).
Na Sivec vedú značky z viacerých strán, najľahší výstup je po zelenej a žltej značke od mosta cez Ružín (Bradan). Výstup trvá hodinu a 40 minút pri dĺžke vyše 4 kilometre a prevýšení 460 metrov. Výhľad je k dispozícii priamo z vrcholu tu.
(zdroj: Peter Filip)Slanské podhorie (Košická kotlina)
Na podhorí Slanských vrchov, pod ich západnými svahmi, sa nachádza množstvo miest, odkiaľ sa dajú zazrieť kúsky Tatier. Či už ide o cesty, lúky, polia v okolí obcí, alebo aj rovno z obcí, nedá sa hovoriť o nejakej konkrétnej typickej vyhliadke. Preto si ako náhodnú ukážku predstavíme pohľad na Tatry priamo z cesty z Bidoviec do Herlian. Len z nadmorskej výšky 340 metrov a menej ako 17 kilometrov vzdušnou čiarou od centra Košíc. Tento pohľad je k dispozícii tu.
(zdroj: Peter Filip)Slančícke sedlo (Slanské vrchy)
Slančícke sedlo (neoficiálny názov) je najnižšie položené sedlo v hlavnom hrebeni Slanských vrchov. Z nadmorskej výšky 340 metrov poskytuje pohľad na časť Tatier len pár krokov od cesty medzi obcami Ruskov a Slančík, kúsok od horárne Regeta.
Vyhliadka je 17 kilometrov od centra Košíc a najvzdialenejší štít, ktorý je možné vidieť, je Končistá vo vzdialenosti 113 kilometrov. Výhľadové miesto nájdete tu.
(zdroj: Peter Filip)
Bradlo (Slanské vrchy)
Hora v hlavnom hrebeni Slanských vrchov poskytuje zo skalnej vyhliadky na jej severnej strane pod vrcholom ďalší zo skupiny zdanlivých pohľadov na Košice pod Tatrami. Z nadmorskej výšky zhruba 815 metrov je možné vidieť až po Štrbský štít vo vzdialenosti 119 kilometrov.
Vyhliadka sa nachádza 17 kilometrov vzdušnou čiarou od Dómu sv. Alžbety. Najľahší prístup je zo Slanského sedla po červenej značke pod horu a keďže na samotné Bradlo nevedú žiadne turistické značky, je potrebné použiť niektorú z viacerých zvážnic, ktoré vedú na vrchol a k vyhliadke trochu zostúpiť. Vyhliadka sa nachádza tu.
(zdroj: Peter Filip)Makovica (Slanské vrchy)
Hora v hlavnom hrebeni Slanských vrchov, známa sústavou stožiarov, je od centra Košíc vzdialená necelých 23 kilometrov. Zo svojho vrcholu v nadmorskej výške 981 metrov umožňuje pekný pohľad na Tatry. Najvzdialenejším viditeľným vrchom je západotatranský Baranec vzdialený 133 kilometrov.
Na Makovicu vedie turistická značka z Herlianskeho sedla. Dostanete sa tam do dvoch hodín. Nie veľmi náročný výstup je dlhý 6,5 kilometra s prevýšením 390 metrov. Vyhliadka na Tatry je k dispozícii tu.
(zdroj: Peter Filip)Lazy (Slanské vrchy)
Čiastočne lúčnatý dvojvrchol v hlavnom hrebeni Slanských vrchov poskytuje z rúbanísk oboch svojich vrcholov pekné pohľady na celé Tatry. Z nadmorskej výšky asi 860 metrov je možné dovidieť až po západotatranský Baranec vzdialený 139 kilometrov.
Lazy sú turisticky najľahšie dostupné z Dargovského priesmyku po červenej značke. Ide o pohodovú túru, výstup trvá menej ako 2 hodiny pri dĺžke 6 kilometrov a prevýšení 415 metrov. Vyhliadky sú vzdialené od centra Košíc necelých 22 kilometrov vzdušnou čiarou. Výhľadové miesto nájdete napríklad tu.
(zdroj: Peter Filip)Tereš (Slanské vrchy)
Tereš je kóta na severnom okraji vrcholového hrebeňa Bogoty. Je to vyvýšenina, ktorá vďaka odlesneným západným svahom ponúka pekné výhľady na celé Tatry. Z nadmorskej výšky 841 metrov sa dá dovidieť až po špičku vrcholu západotatranského Baníkova, ktorý je vzdialený 143 kilometrov. V kategórii pohľadov na Tatry sa neznámy Tereš týmto stáva diaľkovým rekordérom nielen nášho výberu, ale aj celých Slanských vrchov. Čím ďalej od Tatier, tým menšia šanca, že sa podarí dobrý záber.
Pre jeho návštevu platia tie isté podmienky ako pre Bogotu. Teda z Dargovského priesmyku po červenej značke asfaltkou pod Vrchný kameň, potom zvážnicou na vrcholový hrebeň a tu odbočíme po chodníčku na sever. Podobné sú aj parametre výstupu, teda 6 kilometrov s prevýšením 400 metrov. Výhľadové miesto nájdete tu.
(zdroj: Peter Filip)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
