KOŠICE. Najstaršie židovské rituálne kúpele mikve na Slovensku kompletne rekonštruujú. Nenápadný rohový dom na Krmanovej ulici v Košiciach plnil svoju nezastupiteľnú úlohu vyše sto rokov.
Pred druhou svetovou vojnou žilo v metropole východu 11-tisíc Židov, v blízkom okolí ďalších 14,5-tisíca, ktorí sa v kúpeľoch pod úrovňou zeme očisťovali podľa presných pravidiel.
Mikve v judaizme znamená „zhromaždenie vody“ alebo „vzatie“. Kúpele prioritne slúžili pre ženy na rituálne očistenie po ukončení periodického krvácania, po pôrode, po uzdravení súvisiacom s krvavým výtokom, pri konvertovaní k judaizmu a pred sobášom.
„Muži chodili do mikve spravidla pred významnými sviatkami za účelom duchovnej prípravy a očisty. Ponorenie do kúpeľov sa považovalo za akt pokánia, bolo zvykom ponoriť sa trikrát za sebou,“ vysvetľuje Kristína Markušová, riaditeľka Krajského pamiatkového úradu v Košiciach.

Umývali aj nádoby
Kúpele slúžili aj na očistenie vecí, ktoré boli vytvorené nežidmi alebo mali neznámy pôvod a používali sa najmä pri príprave jedla.
„Pred Pesachom sa nemohli používať tie isté nádoby na varenie, ktoré sa používali v kóšer kuchyni celý rok. Na to boli špeciálne nádoby. Gazdinky zobrali tieto nádoby, prišli do kúpeľov a na určenom mieste ich opláchli a vyčistili,“ dopĺňa Ivan Skljarszky, predseda Židovskej náboženskej obce v Košiciach.
V kúpeľoch sa nepoužívali saponáty ani mydlá, iba čistá voda. Ani tá nemohla byť klasická z vodovodného kohútika. Musela to byť pritekajúca dažďová alebo pramenitá voda.
„Celá historická obec bola postavená na jednej z vetiev Čermeľského potoka. Spodnej vody tu vždy bolo dosť. Aj mikve je postavené na jej prítoku. Cez blízku Štefánikovu ulicu kedysi tiekol mlynský, predtým Čermeľský potok, ktorý zásoboval mikve. Židovské kúpele sa vždy stavali na prameni, aby mali dostatočný prísun vody,“ hovorí Skljarszky.
V kúpeľoch muselo byť podľa predpisov 762 litrov vody.

Vaňové kúpele
Kúpele začali stavať podľa projektu Andrása Jaczka v roku 1870. V roku 1929 ich doplnili o vaňové kúpele a v rozpätí rokov 1945 – 1989 rozšírili o tzv. malý bazén. Kedy sa v mikve uskutočnil posledný rituálny kúpeľ, nevedia ani pamiatkari, ani židovská náboženská obec.
Markušová tvrdí, že rituálne kúpele zrušené nikdy neboli. „Len sa prestali používať, čo nepriamo súviselo aj s klesajúcim počtom židovského obyvateľstva v Košiciach a pravdepodobne aj s klesajúcou hladinou spodnej vody z Čermeľského potoka, prúdiacej do rituálnych bazénov.“
Vysoká vlhkosť
Po tom, čo kúpele prestali plniť svoj účel, boli dlhodobo zamknuté a neprístupné. V roku 1993 mala byť v budove zriadená malá škôlka. Skúmaním v teréne pamiatkari zistili, že v objekte sa zachovali unikátne rituálne kúpele.
„Pamiatkarka Anna Halászová spracovala všetky podklady pre vyhlásenie za kultúrnu pamiatku a v roku 1998 bol objekt ministerstvom kultúry vyhlásený za nehnuteľnú kultúrnu pamiatku,“ vraví Kristína Markušová.

Budova patrí židovskej obci, ktorá sa pustila do jej rekonštrukcie. Keďže do bazénov sa schádzalo až tri poschodia pod úrovňou zeme a celé roky tam stála voda, vysoká vlhkosť rozožrala dokonca aj kovové nosníky. Mnohé z konštrukcií sú dožité a hrozí ich pád, respektíve zbortenie – napríklad galéria v centrálnom priestore a zábradlia.
„Steny suterénu sú extrémne vlhké a zasolené s alarmujúco vysokým obsahom dusičnanov a oxidov. Stručnou odpoveďou na otázku, čo v kúpeľoch by bolo treba opraviť je – všetko. Jedinečné keramické a kameninové obklady stien a dlažby podláh, šablónové maľby stropov, liatinovú pec, okná aj inžinierske rozvody,“ vymenúva riaditeľka Markušová.
Zaujímavé je, že krajský pamiatkový úrad ani v rámci pamiatkových výskumov nenašiel žiadne fotografie pôvodných rituálnych kúpeľov. Tie najstaršie sú z roku 1998.

Prekvapenia pre stavebníkov
Rekonštrukcia by mala podľa pôvodného plánu stáť 300-tisíc eur a hotová by mala byť do konca budúceho roka. Kúpeľom by mala v maximálnej možnej miere prinavrátiť ich pôvodný, historický výraz.
„My dávame 10 percent, čo je 30-tisíc eur a zvyšok je z fondov na záchranu židovských pamiatok Ústredného zväzu židovských náboženských obcí,“ hovorí predseda Skljarszky.
„Pracujeme v 150-ročnej budove. Začali sme na jednom mieste opravovať kanalizáciu a skončili sme na druhom konci dvora. Vyskytli sa nepredpokladané stavebné práce. Keď sa nám podarí do konca roka dokončiť stavebnú časť, tak budeme radi.“
Zánik rituálnych stavieb
Po obnove už kúpele nebudú slúžiť svojmu pôvodnému účelu. Bazény ostanú suché. Po rituálnych kúpeľoch už nie je dopyt.
„V Košiciach je v židovskej obci registrovaných asi 215 Židov. Predpokladám, že dokopy žije v Košiciach možno 400 Židov, “ konštatuje Ivan Skljarszky.
Za rapídnym úbytkom židovského obyvateľstva sú hlavne deportácie počas druhej svetovej vojny, kedy z Košíc a jeho okolia bolo v štyroch transportoch odvlečených cez 14-tisíc ľudí.
Ani na Slovensku už funkčné rituálne kúpele mikve nenájdete. „Bratislava má jedny, ale používajú sa len výnimočne. Ešte Dunajská Streda a Komárno povedzme majú zachované, ale nie v tej forme ako boli kedysi. Staré rituálne stavby už zanikli.“

Kaviareň a expozícia
Z objektu bude komunitné centrum, expozícia náboženských rituálov židovského obyvateľstva v Košiciach a informačné centrum o významných Židoch na východe a kaviareň.
„Návštevníci by tu mohli získať aj prístup do jednotlivých synagóg, galérií a ostatných priestorov Židovskej náboženskej obce v Košiciach. Kaviareň sa môže využívať aj na lokálne kultúrne programy,“ dodáva Markušová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári