Košičanom predpovedala osud a budúcnosť svetoznáma jasnovidka

Missis Maud opäť v Košiciach

Svetoznáma jasnovidka, ktorá skutočne vie a odpovie na všetko, práve zavítala do Košíc. Je neprekonateľná v lúštení životných osudov. Kto by sa nezaujímal o svoj vlastný osud alebo osud svojho príbuzného?

Spoznaj sám seba a svoj charakter. Navštívte Missis Maud a tá vám povie úplne všetko. Návštevníkov prijíma v tanečnej sále Leszt, na Hlavnej ulici č. 18 od ôsmej rána do ôsmej večera.

Z denníka Kassai Ujság, 15. apríla 1924

Do pozornosti psičkárom

Polícia upozorňuje všetkých majiteľov psov v Košiciach, že na základe aktuálne platných predpisov, môžu svojich psov vodiť na ulici iba s náhubkom. Psy nájdené na ulici bez náhubkov a platných psích známok budú odchytené a odovzdané šinterovi.

Takto chytené zvieratá budú môcť byť vrátené majiteľom iba na základe rozhodnutia zverolekára a po uhradení všetkých poplatkov spojených s odchytom. Zároveň sa dáva na známosť zákaz vodenia psov do kostolov, hostincov, kaviarní a na všetky verejné miesta. Pokuta za nedodržanie platných predpisov činí 50 korún.

Z denníka Kassai Ujság, 16. apríla 1924

Oheň v továrni na bryndzu

V dome továrne na bryndzu na rohu Kinižiho a Klenotníckej ulice v Košiciach vypukol včera večer oheň. Na miesto sa hneď dostavili mestskí hasiči, ktorí do 9. hod. oheň uhasili. Vyhorela len drevená kôlňa a niekoľko bedieň. Dom, kde oheň vypukol leží práve proti vojenskej zásobárni.

Z denníka Slovenský východ, 16. apríla 1924

Samovražda trafikantky v Košiciach

Včera bola nájdená vo svojom byte na Domobraneckej ulici (dnes ul. Kapitána Nálepku) v bezvedomí trafikantka Ružena Fibigrová. Na stole našla privolaná súdna komisia vedená dr. Slaninom a aktuárom Pačaym fľašu likéru a sklenicu, z ktorej bol likér vypitý. V jeho zbytku boli tiež nájdené stopy jedu, ktorého druh sa nedal na mieste samom zistiť.

Nešťastnica zanechala dopis, znejúci na Tadeáša Popelu, ktorého prosila, aby k nej prišiel naposled. Poneváč zúfalá žena nemá v meste žiadnych príbuzných a muselo byť postarané o jej dve deti, 12-ročného Rudolfa a 3-ročného Jaroslava, bola trafika dočasne úradne zapečatená a deti boli dané do opatrovania.

Svoj čin spáchala mladá žena z nešťastlivej lásky.

Z denníka Slovenský východ, 16. apríla 1924

Košické hodiny

Len trpezlivosť a všetkého sa dočkáme, vraví staré ľudové porekadlo, ktoré sa ešte vždy osvedčuje ako pravdivé a dúfajme, že sa osvedčí pravdivým i v mnohých iných záležitostiach, ktoré čakajú na vybavenie.

Azda naši čitatelia si pamätajú, koľko razy sme písali o košických pouličných hodinách a to nie azda preto, že by sa nám páčili, ale ani preto, že tieto hodiny neboli vlastne hodinami, poneváč keď išli, nešli správne, alebo nešli vôbec a nakoniec sa stalo, že boli celkom odstránené cieľom reparácie, ktorá sa trochu zdržala, ale predsa konečne bolo uskutočnená tohoročným jarom.

Len pred krátkym časom dočkali sa obyvatelia a okoloidúci na Legionárskom námestí (dnes Námestie osloboditeľov) prekvapenia, že sa tam objavili nové hodiny v peknej úprave a podobne tiež na Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova ulica) a včera konečne došiel rad i na hodiny na Hlavnej ulici naproti kaviarni Astória, takže azda dnes už budeme sa môcť i na hornej časti Hlavnej ulice presvedčiť, koľko času ubehlo do mora večnosti a či o koľko sekúnd, minút a hodín sme sa priblížili k hrobu, alebo oddialili kolíske.

A hlavne, je to doklad usilovnosti novej mestskej správy, ktorá nie len že čistí, ale i napráva nedostatky a poruchy zo starých čias neblahej minulosti, aby sme sa v budúcnosti mohli cítiť spokojnými občanmi metropole nášho východu.

Z denníka Slovenský východ, 18. apríla 1924

Pod kolesami lokomotívy

V stredu medzi pol 8. a 8. hod. večer vracal sa vojak jazdeckého pluku číslo 5 v Košiciach Pavel Noska z prechádzky mestom do kasární v barakovom ležení za Hornádom v ulici Tököliho, kde sa musí prejsť cez trať.

Práve keď mal tuto prejsť, prichádzal od Bohumína nákladný vlak, ktorý bol ešte dosť ďaleko od hradskej. Vojak chcel ešte prejsť, obišiel uzavreté závory a došiel až k prvej koľaji. Medzitým bol vlak už pri závorách, takže vojak zostal stáť a pozeral na vlak, ktorý išiel po druhej koľaji. Lež práve v tomto okamihu prichádzal po prvej koľaji, ktorá tam tvorí záhyb, druhý vlak. Vrazil zozadu do vojaka a zrazil ho k zemi, pričom mu bola preražená noha, zranený na hlave a rukách. Vojak bol prevezený do posádkovej nemocnice.

Z denníka Slovenský východ, 18. apríla 1924

Ľudia majú rôzne chute, alebo jarný plavec

Dňa 15. apríla, keď popoludní vysvitlo trocha slnko, mali chodci pri Hornáde zaujímavú podívanú. Pod železným mostom prevádzal v rieke veselé saltá istý muž, ktorý akiste chce jaro povzbudiť svojimi kúskami k rýchlejšiemu tempu.

Keď vyliezol z vody, uistil okolostojacich, že voda je celkom teplá a že svoje kúpacie pokusy bude denne opakovať, keď len troška slnko vysvitne. Ako sme videli, trocha sa síce triasol zimou, ale to vraj prejde, keď sa človek oblečie. Niet vraj nad jarnú kúpeľ. Dotyčný je obvodným inšpektorom tunajšej policajnej stráže a jeho otužilosť bola všetkými divákmi obdivovaná.

Z denníka Slovenský východ, 18. apríla 1924

Oslavy Štefánikove

Na dôstojné uctenie pamiatky generála Štefánika vo výročný deň jeho tragickej smrti - 4. mája - pripravuje sa aj východné Slovensko. Podľa nariadenia župana župy košickej budú sa vydržiavať 4. mája vo všetkých obciach našej župy prednášky o nebohom bohatierovi.

Okresný osvetový sbor obracia sa na všetkých svojich osvetových dôverníkov, aby hneď oznámili, kto v ktorej obci bude prednášať, prípadne aby požiadali sbor o rečníka. Všetkých svojich rečníkov vyzýva, aby sa na 4. mája pripravili na cestu do dedín, kde ich bude treba. Predchádzať bude porada o obsahu a spôsobu rečí o mŕtvom hrdinovi.

Z denníka Slovenský východ, 18. apríla 1924

Vzkriesenie reštaurácie

Včerajší večer priniesol Košičanom prekvapenie. Ako svetelné hodiny pred kaviarňou Astória počali minulé dni fungovať, a kde kto obracal oči na ciferník údivom, lebo bol no dlhšiu dobu zamaľovaný, tak na rohu Hlavnej a Tordássyho ulice (dnes Bačíkova ul.) zostávali ľudia stáť včera večer.

Obloky bývalej Plzenskej reštaurácie plály skvelou žiarou svetiel, z lokálu zaznievala hudba, tapety múrov sa ligotali zlatom a v preplnenom lokáli sa rozvinula animovaná zábava. Teší nás, že do sľubného života opäť vstúpil jeden slovenský lokál.

Z denníka Slovenský východ, 20. apríla 1924