KOŠICE. Najnovšie výsledky historického výskumu ukázali, že v metropole východu existovali aj iné miesta núteného zhromažďovania Židov pred deportáciami, ako bolo doteraz známe.
Od násilného vysťahovania židovského obyvateľstva Košíc do táborov smrti uplynulo 80 rokov. Historičky Patrícia Fogelová a Veronika Szeghy-Gayer zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied informovali aj o ďalších doteraz neznámych faktoch tragických udalostí.
Minuloročný výskum priniesol nové skutočnosti o holokauste na južnom Slovensku. Téme sa učebnice dejepisu venujú pritom len okrajovo a stroho.
Iný príbeh holokaustu
Szeghy-Gayer počas prednášky vo Verejnej knižnici Jána Bocatia ozrejmila, že výskum sťažoval fakt, že skoro všetky historické pramene sú v maďarčine. Nestačí preto len vedieť jazyk, ale je potrebné aj dobre poznať dobový kontext.
„A niekedy je najväčší problém práve so správnym pochopením kontextu. Veľakrát si neuvedomujeme, že na území dnešného Slovenska máme viaceré odlišné príbehy holokaustu a jeden z nich je práve maďarský holokaust. Južné regióny dnešného Slovenska totiž patrili v rokoch 1938 – 1945 k Maďarskému kráľovstvu.“
Vzalo ich gestapo, ale nestihli transport. Mnohých jeho príbuzných však nacisti zavraždili Čítajte História si zapamätala hlavne deportácie Židov v máji a júni 1944 z Košíc, ale v metropole východu sa konali aj nyilašské deportácie v novembri a decembri 1944.
Spor o štátne občianstvo
Prvé deportácie židovského obyvateľstva z Košíc sa neodohrávali v roku 1944, ale už tesne po Viedenskej arbitráži v roku 1938. V novembri a decembri bolo vyhostených približne 1 500 Židov z územia Košíc. Štátne úrady argumentovali tým, že títo ľudia nemali vysporiadané československé štátne občianstvo, preto si nemohli nárokovať ani na maďarské štátne občianstvo.
V auguste 1941 zas deportovali približne 300 košických Židov do obce Kamenec-Podolský na Nemcami okupovanom území Sovietskeho zväzu, kde bolo zavraždených viac ako 22-tisíc Židov. Argumentácia bola rovnaká – nemajú maďarské štátne občianstvo.
Rodinu rozdelili deportácie. Neter sa s tetou, ktorá prežila Osvienčim, stretla v USA Čítajte „Vlani vyšla nová publikácia historika Tamása Starka, ktorý poukázal na to, že v posledný augustový týždeň v roku 1941 bolo deportovaných viac ako 22-tisíc Židov z celého územia vtedajšieho Maďarska, pričom veľa z nich vedelo preukázať, že mali maďarské štátne občianstvo. Od tohto momentu maďarská vláda vrátane Miklósa Horthyho už mala vedieť o tom, aký osud čaká Židov, ktorých vyhostia na nacistami okupované územia,“ vysvetľuje Szeghy-Gayer.
V auguste 1941 bola časť vyhostených Židov najprv zhromaždená v neologickej synagóge, v dnešnej budove Štátnej filharmónie, v tzv. Dome umenia. Druhá časť bola rovno odvlečená na malú stanicu do vagónov.
Židovské pracovné prápory v roku 1941
Od roku 1939 maďarská vláda postupne zavádzala neozbrojenú pracovnú službu pre Židov, a preto aj v Košiciach bola v roku 1941 pre židovské pracovné prápory vytvorená stanica, ktorá slúžila ako náborové stredisko v dnešnom areáli Leteckej fakulty Technickej univerzity Košice.
Tábor počas druhej svetovej vojny Košičania hovorovo nazývali len “židovský tábor”. V roku 1944 tu bolo zhromaždených približne 1 400 Židov.
V Humennom si pietnym aktom uctili pamiatku obetí holokaustu Čítajte „Židia z tohto tábora mali nejakú šancu prežiť, lebo boli využívaní na nútené práce na fronte alebo v rámci územia Maďarska, čiže neboli deportovaní. Na území dnešného Slovenska rovnaký tábor fungoval aj v Jelšave,“ hovorí Veronika Szeghy-Gayer.
Zberné miesta aj v bytoch
Po nemeckej okupácii krajiny 19. marca 1944 nabrali udalosti rýchly spád. V priebehu niekoľkých týždňov na základe nariadení ministerstva vnútra stratili Židia všetky práva. Do konca apríla boli sústredení do viacerých zberných miest na území Košíc.
Posledná pôvodná budova z Jakabovej tehelne stojí na Moldavskej ceste. (zdroj: Korzár/Elena Danková)„Jedným z nich bola Jakabova tehelňa, ako zberné miesto slúžila aj ortodoxná synagóga na dnešnej Puškinovej ulici. Do konca apríla 1944 vymedzili aj geto v centre Košíc, no boli tu aj iné miesta. Niektoré židovské rodiny, ktoré deportovali do Košíc z vidieka, boli umiestnené v súkromných bytoch židovských rodín v Košiciach, napríklad na dnešnej Alžbetinej ulici.“
Pamätník holokaustu pripomína miesto bývalej tehelne, odkiaľ deportovali Židov. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Túto udalosť pripomína aj Sarolta Pollák vo svojich spomienkach. Opisuje, ako ich, prisťahovalcov z dediny, ubytovali u rodiny na tejto ulici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
