KOŠICE. Úrad Košického samosprávneho kraja považuje upozornenie prokurátorky Krajskej prokuratúry Košice Aleny Mosnej za nedôvodné a v stanovenej lehote ju o tom informoval v súlade so zákonom o prokuratúre. Uviedla to vo štvrtok hovorkyňa župy Katarína Strojná.
Ako už Korzár informoval, upozornenie sa týka vymenovania riaditeľa prevádzkového úseku Petra Vaľka za dočasného generálneho riaditeľa Správy ciest KSK, ktorého touto funkciou poveril župan Rastislav Trnka (nezávislý) z dôvodu zabezpečenia riadneho fungovania príspevkovej organizácie kraja.
Vaľko zastával tento post podľa prvotnej informácie župy zo štvrtka zhruba tri mesiace od 23. novembra 2023 až do konca februára 2024, teda do vymenovania nového generálneho riaditeľa Vladimíra Žiarného.
Zakrátko po našich doplňujúcich otázkach hovorkyňa kraja upravila dátum začiatku poverenia z 23. novembra na 13. novembra.
Poveril Vaľka, lebo Trišča odstavilo stíhanie
Župan Trnka vydal podľa upozornenia prokurátorky poverenie Vaľkovi 23. novembra, keď sa vtedajší šéf krajských cestárov Anton Trišč k tomuto dátumu listom vzdal funkcie len pár hodín pred začiatkom zvolaného mimoriadneho zastupiteľstva KSK, na ktorom ho mali odvolávať.
Trišča iba deň predtým pustil na slobodu Najvyšší súd SR, ktorý zrušil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o jeho väzobnom stíhaní.
Za mreže sa dostal 9. novembra po obvinení za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe v kauze podozrivého nákupu desiatich posypových nadstavieb na vozidlá zimnej údržby.
Prokurátorka označila poverenie Vaľka pred výberovým konaním za nesprávny postup, ktorý bol v rozpore so zákonom.
Trnka stopol zastupiteľstvo a poveril Vaľka riadením cestárov protizákonne, tvrdí prokurátorka Čítajte Argumentovala, že zákon vyhradzuje zastupiteľstvu rozhodovať o základných otázkach kraja, medzi ktoré patrí aj „zriaďovať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na návrh predsedu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov)“.
Keďže zákon výslovne neupravuje otázku dočasného poverenia, javí sa Mosnej, že právne najčistejším riešením je pri poverení postupovať analogicky ako pri vymenovaní a odvolávaní. A teda Trnka tým, že poveril Vaľka bez predchádzajúceho uznesenia zastupiteľstva, zasiahol do jeho kompetencie a konal tak v rozpore so zákonom.
Vysvetľovala, že pripustiť opačný výklad by znamenalo obchádzanie zákona, ktorého zmyslom je zabrániť svojvoľnému obsadeniu funkcie županom a dosiahnuť nevyhnutnú súčinnosť i konsenzus medzi oboma orgánmi kraja na osobe, ktorá bude tento post zastávať.
Úrad kraja: Znefunkčnila by sa správa ciest
„Župa sa nestotožňuje s tvrdením prokurátorky, že vymenovanie dočasne povereného riaditeľa malo odsúhlasiť Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja. Košický samosprávny kraj zastáva právny názor, že takéto závery nie sú konzistentné a právne udržateľné. Platná právna úprava zákona o samosprávnych krajoch totižto vôbec nepokrýva situáciu dočasného neobsadenia miesta vedúceho zamestnanca rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie samosprávneho kraja,“ konštatovala vo štvrtok Strojná.
Zachovanie statusu quo (čakanie na vymenovanie do funkcie) by podľa vedenia kraja znamenalo praktické znefunkčnenie tejto danej právnickej osoby.
Obvineného šéfa krajských cestárov Trišča poslanci nestihli odvolať, rezignoval sám Čítajte „S ohľadom na potrebu zabezpečenia činnosti správy ciest preto zastávame názor, že kým príde k riadnemu a trvalému obsadeniu miesta vedúceho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, je možné postupovať podľa princípu analógie legis a aplikovať § 5 ods. 9 zákona o výkone práce vo verejnom záujme.“
Ako Strojná pokračovala, inštitút dočasného obsadenia miesta vedúceho zamestnanca pokrýva prípady neobsadenia tohto miesta výberovým konaním a rieši potrebu zabezpečenia činnosti právnickej osoby do okamihu úspešného ukončenia nového výberového konania.
Úrad: Zabezpečili sme riadny chod
V prípade neuplatnenia kompetencie predsedu Košického samosprávneho kraja poverením Vaľka by podľa hovorkyne kraja mohla do úvahy prichádzať jeho kumulatívna zodpovednosť za to, že „do okamihu naplnenia kompetencie zastupiteľstva podľa zákona o samosprávnych krajoch nezabezpečil dočasne výkon kompetencie predmetného orgánu verejnej moci iným spôsobom, pričom tento si nemohol potom riadne plniť svoje úlohy“.
Najvyšší súd prepustil šéfa krajských cestárov Trišča z väzby na slobodu Čítajte A takisto by mohla prichádzať do úvahy i županova zodpovednosť za to, že samotná správa ciest by nemohla plniť svoje úlohy v okamihu, ak by chýbal príslušný vedúci zamestnanec.
„Predseda Košického samosprávneho kraja svojím postupom pri menovaní dočasného generálneho riaditeľa zákonným spôsobom zabezpečil riadny chod Správy ciest Košického samosprávneho kraja, ktorá by si inak na svojom úseku nemohla plniť svoje úlohy,“ uzavrela Strojná.
Prokurátorku zarazilo, že to neriešili poslanci
Prokurátorka Mosná v upozornení osobitne poukázala aj na to, že Trnka zvolal mimoriadne zastupiteľstvo na 23. novembra už 15. novembra s jediným bodom – odvolanie Trišča.
„Je zarážajúce, že do tohto programu zasadnutia nebol zaradený aj bod, predmetom ktorého by bolo rokovanie o návrhu predsedu KSK o dočasnom poverení menovaného (Vaľka – pozn. red.) vedením príspevkovej organizácie, kedy by malo zastupiteľstvo priestor o ňom diskutovať aj hlasovať,“ kritizovala.
Ako ďalej vyplýva z upozornenia, Trnka vydal oficiálne poverenie Vaľkovi až presne v deň konania zastupiteľstva, teda 23. novembra 2023.
Lenže Úrad KSK oznámil v tlačovej správe už 13. novembra, že Vaľko bol poverený riadením župnej organizácie až do odvolania.
Už vopred vedeli, kto vyhrá zákazku, píše sudkyňa Záleská o väzbe šéfa cestárov Čítajte Vo štvrtok sme žiadali župu o vysvetlenie tohto rozporu v dátumoch a aj toho, aký je rozdiel v oboch povereniach.
Požadovali sme aj o odpoveď na to, čo bránilo Trnkovi predložiť návrh na poverenie Vaľka poslancom v deň konania mimoriadneho zastupiteľstva 23. novembra, keď v ten istý deň mu on sám vydal poverenie.
Zaujímalo nás tiež to, že ak bolo poverenie z 13. novembra len neoficiálne a oficiálne prišlo až 23. novembra, prečo sa v aktuálnej tlačovej správe tvrdí, že „zachovanie statusu quo (čakanie na vymenovanie do funkcie) by znamenalo praktické znefunkčnenie danej právnickej osoby“.
A či to teda má znamenať podľa logiky argumentácie kraja, že počas Triščovho pobytu za mrežami bola správa ciest „prakticky nefunkčná“ a aj medzi 13. a 23. novembrom neplnila riadne svoje úlohy.
Lebo ak bolo v poriadku poverenie Vaľka už z 13. novembra a bol ním zabezpečený riadny chod župnej organizácie, tak je záhadou, čo zarazilo aj prokurátorku, prečo o ňom poslanci na mimoriadnom rokovaní nemohli rozhodovať.
Zatiaľ sa nám reakciu župy získať nepodarilo.
Ako naložia s protestom, zatiaľ nevedno
Vo štvrtkovej tlačovej správe sa neuvádza, ako sa kraj vysporiada so súvisiacim protestom prokurátora, ktorý vydala tá istá prokurátorka taktiež 5. apríla.
Mosná odôvodnila protest tým, že podľa zákona o samosprávnych krajoch je poslanec okrem iného oprávnený „predkladať zastupiteľstvu a jeho orgánom návrhy“. Toto zákonné právo je priamo premietnuté aj do Rokovacieho poriadku zastupiteľstva KSK s tým, že právo poslanca predkladať svoje návrhy je možné „len počas rozpravy“.
Lenže iné ustanovenie rokovacieho poriadku dáva podľa prokurátorky „predsedajúcemu možnosť rozhodnúť len na základe jeho vlastnej úvahy, bez akýchkoľvek ďalších limitov či obmedzení upravených rokovacím poriadkom, či otvorí rozpravu ku konkrétnemu bodu programu rokovania“.
Exšéf krajských cestárov Trišč vyvolal rozruch, keď aj po rezignácii dorazil do práce Čítajte Vyvodila z toho, že ak predsedajúci prijme záver, že rozprava k určitému bodu nie je potrebná a neotvorí ju, poslanec „tak nemá žiadnu možnosť reagovať na predkladateľa návrhu, predniesť svoj návrh v zastupiteľstve a o tomto bode nebude prebiehať ani žiadna diskusia“.
Slovné spojenie „ak je to potrebné“ je preto v rozpore so zákonom, keďže jeho aplikácia v praxi vedie k faktickému popretiu a znemožneniu zákonného oprávnenia poslancov.
Rokovací poriadok však musí „v každom prípade reflektovať na zákonom predpokladané právo poslanca svoj návrh predložiť, vytvoriť priestor na jeho prezentáciu a podľa obsahu či povahy návrhu aj na hlasovanie o ňom“.
Prokurátorka zdôraznila, že rokovací poriadok má charakter interného normatívneho aktu, zároveň je obligatórnym vnútorným predpisom, ktorý musí mať župa prijatý a jeho jednotlivé ustanovenia musia byť v súlade so zákonom.
Preto bol podaný protest prokurátora, ktorý požaduje zmeniť napadnuté ustanovenie rokovacieho poriadku tak, aby bolo jeho znenie v súlade so zákonom o samosprávnych krajoch.
Inak povedané, župan nemá zákonné oprávnenie neotvoriť rozpravu k prerokúvanému bodu, takže v novembri došlo z jeho strany k porušeniu zákona, keď ju na mimoriadnom zastupiteľstve nepripustil.
Preverovanie zákonnosti županových postupov iniciovali piati krajskí poslanci – Lucia Gurbáľová (KDH), Iveta Rušinová, Jaroslav Polaček, Miloš Ihnát a Štefan Laský (všetci nezávislí), ktorí sa podnetom obrátili na prokuratúru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
