KOŠICE. Košická zoo si píše 45-ročnú históriu. Jej skúšobnú prevádzku otestovali v roku 1985, o rok neskôr ju otvorili natrvalo, vtedy ju navštívilo necelých štyritisíc ľudí. „Za celú svoju históriu to bolo takmer 5,5 milióna ľudí,“ hovorí riaditeľ zoo Erich Kočner.
„Z organizácie, ktorú pri výstavbe sprevádzalo mnoho problémov a občas nie príliš dobré meno, sa v posledných rokoch stala rešpektovaná inštitúcia. V súčasnosti je pevne zakotvená v medzinárodných odborných organizáciách a podieľa sa na viacerých programoch záchrany zvierat,“ dodal riaditeľ.
Zoologická záhrada mala v roku 1985 27 druhov zvierat. Mestský národný výbor v Košiciach už v roku 1979 schválil vytvorenie košickej zoo ako príspevkovej organizácie.
V rovnakom roku tento predchodca súčasného mestského zastupiteľstva odsúhlasil zoo aj zriaďovaciu listinu.
Zoo Košice mala byť pôvodne americkým konceptom v sovietskom prostredí. Prišla zmena režimu a idea Wildparku padla. (zdroj: Archív Zoo Košice)Americký koncept v sovietskom prostredí
O košickej zoo sa v odborných kruhoch debatovalo aj pred rokom 1979. Vraj už 20 rokov predtým bola v rámci plánovanej päťročnice spomínaná idea zoologického kútika v areáli Vysokej školy veterinárnej v Košiciach. Z plánov vtedy nič nebolo, ale myšlienka košickej zoo naďalej žila.
Ako jedna z lokalít, kde by bolo možné vybudovať záhradu, sa spomínalo aj rekreačné stredisko Alpinka. Rátalo sa s rozlohou tri až štyri hektáre a zastúpením srnčej a diviačej zveri, do úvahy pripadali aj líšky či muflóny.
O pár rokov neskôr, v roku 1975, zase kompetentným pripadal vhodný na výstavbu zoologickej les pri Košickej Novej Vsi.
V košickej zoo šantí trojmesačný medvedík Ares, od otca je preventívne oddelený Čítajte V rovnakom roku sa napokon rozhodlo, že najlepšou možnou lokalitou bude tá dnešná v katastri Kavečany – Daniská. V komisii, ktorá počas pochôdzky vybrala Kavečany, bol aj Josef Vágner, uznávaný odborník, riaditeľ Východočeskej zoo Dvůr Králové.
Slovo dalo slovo a myšlienka vytvoriť nie tak hocijakú zoo v Košiciach bola na svete. Ambície boli veľkolepé, mala sa stať svojou rozlohou najväčšou v strednej Európe a jednou z najväčších na svete.
Už na začiatku sa pri zmienke o košickej zoologickej záhrade skloňoval netradičný koncept, nemalo ísť o klasickú mestskú zoo, vzorom mali byť americké zoologické záhrady. O koncepcii Wildparku, teda prírodného parku divých zvierat žijúcich na veľkej ploche, sa hovorilo vôbec po prvýkrát v Československu.
Zoo Košice stavali v rámci Akcie Z dobrovoľníci, študenti a podnikoví zamestnanci. (zdroj: Archív Zoo Košice)Nováčikovský punc
Inžinier Vagner v podstate vybudoval prvé safari v socialistickom tábore.
„Aj preto košická zoo roky niesla so sebou prívlastok zvláštneho konceptu niekde na východe najprv Československa, neskôr Slovenska, ktorý absolútne nekorešpondoval s typom zoo, aké sme v Európe mali a máme,“ povedal pri príležitosti 40. výročia zoo riaditeľ Kočner.
Práve punc nováčika však zoo priniesol aj rad komplikácií. Takmer 20 rokov trvalo, kým sa myšlienka naozaj preniesla do praxe a zvieratá sa ocitli na voľnej ploche, ako sú dnes.
V košickej zoo pribudla samička pandy červenej Čítajte „Naša zoo sa od začiatkov stretávala v odborných kruhoch s dešpektom, pretože myšlienka nebola dotiahnutá. O rozvoji a napredovaní sa síce veľa rozprávalo, ale je potrebné si uvedomiť, že prišla revolúcia, Československo sa rozdelilo, nastala obrovská spoločenská zmena a tak zoo dlhé roky stagnovala v ďalšom rozvoji,“ konštatoval pred piatimi rokmi Kočner.
Napriek peknej idei sa napokon veľký projekt v americkom štýle nikdy neuskutočnil. „Dieťa, ktoré nebolo oblečené a bolo v kolíske, sa odrazu muselo postaviť na nohy a začať pracovať,“ prirovnal riaditeľ situáciu, v akej sa záhrada po zmene režimu ocitla.
Vstupná budova vo výstavbe. (zdroj: Z publikácie Moja najmilšia ZOO od Karola Semana)Výtvor Akcie Z
Ale vráťme sa ešte späť. Zoo bola v osemdesiatych rokoch minulého storočia vybudovaná v rámci Akcie Z, čo boli akési „dobrovoľné" brigády, ktorých sa zúčastňovali študenti či zamestnanci podnikov.
Skratka Z v tomto prípade znamenala začiatočné písmeno slova „zveľaďovanie“. Mnohí si však Zetku vykladali aj ako Akciu Zadarmo. Po piatich rokoch od začatia Akcií Z v zoo sa ujali iniciatívy mladí Košičania, ktorí vyhlásili zoologickú záhradu za Stavbu mládeže.
Zoo predáva kozy, kačky, jelene, papagáje aj plazy. Medvede bude kastrovať, rozhodol štát Čítajte Dnes má zoologická záhrada rozlohu takmer 300 hektárov a je tak najväčšou v strednej Európe. Spočiatku sa orientovala v prevažnej miere na euroázijskú faunu, dnes je to záhrada univerzálneho typu.
Zriaďovateľom príspevkovej organizácie Zoo Košice je mesto Košice od jej založenia. Prvú expozíciu zoologická záhrada v roku 1985 neotvorila vo svojich priestoroch, ale išlo o vivárium na Orgovánovej ulici. Prezentovali sa tu ryby, plazy a obojživelníky. Išlo o najväčšiu kolekciu v Československu.
Výstavba cesty od mestskej časti Kavečany do zoo. (zdroj: Z publikácie Moja najmilšia ZOO od Karola Semana)Domov najprv na veterine
Prvým zvieraťom košickej zoo bola kobyla huculského koňa. „Prechodný domov, tak ako ďalšie zväčša darované zvieratá, našla v areáli vtedajšej vysokej školy veterinárnej,“ informovala zoo o svojej histórii.
Niektorí zamestnanci nastúpili do práce v zoo v čase, keď tam z Kavečian neviedla ani cesta. Keďže nebolo nič vybudované, pracovali v sídle veterinárov. Jedným z nich bol Ondrej Pástor, vyučený chovateľ exotických zvierat.
V košickej zoo otvorili nový juhoamerický pavilón s párom margajov Čítajte „Postupne sa budovali prvé ubikácie. Prví chovatelia sa starali o všetky zvieratá – vtáctvo, kopytníky, šelmy. Nebolo to delené tak ako dnes. Dokonca sme museli na pokyn zhora chodiť k jazeru v Mestskom parku kŕmiť bažanty a labute,“ vravel v minulosti pre Korzár.
Spomínal si tiež, že začiatky boli naozaj provizórne. „Spočiatku sme museli pre zvieratá nosiť vodu z parkoviska, pretože len tam bol zdroj vody, rovnako sa nosilo aj krmivo pre zvieratá. Dnes máme kuchyňu pre zvieratá a zoo má vlastný vodovod.“
Zoologická záhrada svoje brány otvorila skúšobne na pár dní v roku 1985 a o rok neskôr už natrvalo. Pre návštevníkov postupne pripravila nové expozície, okrem iného voliéru pre dravce, ktorá je svojím technickým riešením dodnes unikátom.
Pribudli areál pre medvede, expozícia tučniakov, tuleňov, vytvorenie prehliadkového návštevníckeho okruhu Altaj s expozíciou pre kozorožce či návštevnícky chodník v pôvodnom biotope horského lužného lesa.
O chove v košickej zoo
K najväčším chovateľským úspechom patria odchovy tigrov sumatrianskych, krokodílov čelnatých, tukanov veľkozobých, plameniakov červených a ružových, ary horskej, lori Forstenovho, rysov karpatských a mnohých ďalších.
Veľký dôraz najmä v posledných rokoch sa kladie na výchovu a vzdelávanie verejnosti, čo patrí k základným funkciám moderných zoologických záhrad. V snahe vyjsť najmä školským kolektívom v ústrety zoo získala dom v centre, kde pred dvoma rokmi otvorila environmentálne centrum.
Líder v chove tučniakov
Ako jeden z pozitívnych príkladov možno uviesť, že košická zoologická záhrada má pod palcom celoeurópsky záchranný program pre tučniaky jednopáse. Vedúci zoologického oddelenia Zoo Košice Patrik Pastorek sa stal európskym koordinátorom chovu tučniakov, ktorých je v európskych zoologických záhradách asi 2 400 kusov.
Po počiatočných neúspechoch a niekoľkonásobných úmrtiach tučniakov privezených do Kavečian nastalo doslova a do písmena v chove týchto citlivých zvierat plodné obdobie.
Košická zoo si pripomína rekordné pätorčatá, žije už len Cindy Čítajte V Košiciach sa vyliahli desiatky malých tučniačikov, ktoré našli domov v zoologických záhradách v rôznych kútoch Európy. Možno tak povedať, že sa stala lídrom v chove tohto čiernobieleho operenca.
V porovnaní s minulými obdobiami nemali v Kavečanoch toľko exotických zvierat ako dnes. Za mimoriadne dôležitý míľnik možno považovať, že sa záhrada stala členom EAZA – Európskej asociácie zoologických zvierat a akvárií.
To Košiciam otvorilo dvere do zoologických záhrad po celej Európe. Má tak možnosť získať od nich bezodplatne nové zvieratá, čo pred vstupom do asociácie nebolo možné vôbec, alebo by to stálo veľa peňazí.
Projektant si vyskúšal, ako kvalitne drží oplotenie okolo zoo. (zdroj: Z publikácie Moja najmilšia ZOO od Karola Semana)Žirafa a slon? Ich život by bol nákladný
Nakŕmiť celé osadenstvo záhrady stojí nemalé peniaze. Napríklad v roku 2020 to ročne stálo 150-tisíc eur. Každé zo zvierat má svoje gurmánske chute, najnákladnejšie vychádza rybacie menu pre tučniaky a tulene.
Mnohí návštevníci sa pýtajú, kedy si budeme môcť v Kavečanoch pozrieť žirafu alebo slona? Vďaka členstvu v EAZA dnes nestojí otázka, koľko by to stálo, keďže po rokovaniach by sme zrejme do Košíc tieto exotické zvieratá dostali zadarmo.
Košická zoo je plná roztomilých mláďat. Narodil sa malý byvol aj ťava Čítajte Chýbajú však pre ne priestory. Výstavba chovateľského zariadenia, ich údržba, vykurovanie by stálo obrovské náklady. Nevysporiadané pozemky sú tiež prekážkou, ak chce zoo stavať ďalšie ubikácie. Naráža pritom totiž na rôznych vlastníkov, bez ktorých súhlasu s výstavbou začať nemôže.
Pozemky pod záhradou vlastnia popri meste Košice najmä urbariát a ďalšie súkromné osoby. To, čo bývalý režim nepovažoval za prekážku, sa neskôr, po zmene režimu, ukázalo ako veľká slabina.
V zoo sú parcely, ktoré vlastní 45 vlastníkov, ale aj také, kde je v každom metri 1450 dielov a zoo z toho vlastní 20 dielov. Sú tiež parcely, kde je 200 vlastníkov, z toho 30 ich žije v USA alebo v Austrálii.
Prvá huculská kobyla, zakladateľka chovu v Zoo Košice. (zdroj: Z publikácie Moja najmilšia ZOO od Karola Semana)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
