Unikátne fotografie pošty z vojnových čias (5 fotografií)

Košičania ju poznajú ako hlavnú poštu. Hala je rozľahlá, dodnes sa v nej vybavuje korešpondencia rovnako ako pred sto rokmi. Málokto má prehľad, že poštová hala je len časťou rozľahlého komplexu, ktorý vznikol za prvej republiky a stal sa hlavným komunikačným strediskom na východe krajiny. Pracovníci Krajského pamiatkového úradu Košice ZUZANA LABUDOVÁ a JURAJ GEMBICKÝ sa detailne venovali vzniku, histórii a súčasnosti Poštového a telegrafného úradu v Košiciach.

(Rozhovor je vo výbere prepisom videopodcastu Krajského pamiatkového úradu Košice pod názvom Poštový a telegrafný úrad v Košiciach, prešiel úpravou pre spravodajské účely)

Kde vlastne, na akom území vznikla Hlavná pošta?

Ulica, na ktorej sa nachádza areál, je Poštová ulica a vznikla predĺžením starej Poštovej ulice po zbúraní hradieb. Budova, ktorú nazývame budova Hlavnej pošty, je vlastne súčasťou veľkého areálu pôšt a telekomunikácií, ktorý vznikal v medzivojnovom období ako jedna z obrovských stavebných realizácií nového československého štátu.

Košice sa stali prirodzeným centrom východnej časti novovzniknutého štátu, keďže k nemu v tom čase patrilo aj územie Zakarpatskej Rusi. Predstavitelia štátu sa rozhodli pre stavbu nového komplexu, ktorý nemal byť len poštou ale akýmsi informačným centrom celého územia okolia Košíc a veľkého územia smerom na východ. Mal to byť nový stavebný počin. Išlo o plán na rozsiahly komplex, tvorený celým areálom, preto si v Košiciach na budúcu stavbu vybrali miesto, ktoré bolo predtým nezastavané a voľné, v polohe za bývalými hradbami.

Kde nájdeme dnes pôvodnú staršiu budovu pošty?

Nájdeme ju o čosi bližšie k Starému mestu, na starej časti Poštovej ulice, na jej južnej strane. Bola v budove, ktorá vyzerá ako meštiansky dom z 19. storočia.

Areál Hlavnej pošty. (zdroj: Reprofoto z výstavy VSM Košice)

Z akých častí komplex pozostáva?

Ústredný blok, ktorý poznáme všetci najlepšie, je budovou pošty. Nazývame ho blok B a bol to funkčne Poštový a telegrafný úrad. Ďalší blok sa nachádza sa na rohu Moyzesovej a Poštovej ulice, funkčne to bolo Riaditeľstvo pôšt a telekomunikácií, označovaný je ako blok A. Je obdĺžnikový s vnútorným dvorom, ktorý bežne verejnosť nenavštevuje. Nižší blok na západnom ohraničení parcely nazývame C, bol to Poštový a hospodársky úrad, sústreďoval teda hospodárske funkcie – najmä skladové a materiálové, potrebné pre zázemie a prevádzku.

Potom máme časť, ktorá nebola označená písmenom, ide o ďalšiu budovu tiež s informačnou funkciou – budovu rozhlasu. Ministerstvo pôšt a telegrafov, ktoré sídlilo v Prahe, sa venovalo aj rozhlasovému vysielaniu, a preto dalo postaviť ako súčasť komplexu aj budovu rádiožurnálu, ktorá dodnes slúži tejto pôvodnej funkcii. Je to možno jedna z málo známych vecí, že tunajšia budova rozhlasu kontinuálne slúži v pôvodnej funkcii od tridsiatych rokov 20. storočia až podnes. Čo je už prakticky sto rokov.

Počas druhej svetovej vojny bombardovali Košice, konkrétne 26. júna 1941. Pošta sa stala najviac zničenou budovou. Vieme, že celé mesto zasiahlo 29 bômb, z toho päť dopadlo na areál pošty.

Prileteli neznáme lietadlá, dodnes sa nevie, kto zaútočil. Bombardovanie malo za následok vážne poškodenie budovy, hlavne v časti A a B, teda aj ústrednej poštovej haly. Pristúpilo sa k projektom na rekonštrukciu, podieľali sa na nich domáci architekti Ľudovít Oelschläger a architekt Klein. Museli sa robiť celé nové konštrukcie stropov, domurovať obvodové murivá, vymeniť okenné a drevné výplne. Na budove bol neskôr umiestnený aj pamätník obetiam.

Ľudia možno ani nevedia, čo sú vlastne pamiatkové hodnoty tohto areálu.

Areál bol dlhodobo len sčasti využitý, v ústrednej časti bola funkčná hlavná pošta. Architektom celého areálu bol skúsený pražský architekt Bohumír Kozák, ktorý najprv pracoval v neoklasicistickom slohu, neskôr v štýle funkcionalizmu a moderny.

Stavebnú realizáciu budov mali na starosti brnenskí architekti a stavební podnikatelia: Bedřich Koráb a Jaroslav Železný. Postupne sa podarilo vyprojektovať obrovský areál moderných budov. Pamiatkové hodnoty s tým úzko súvisia, pretože musíme na nich pozerať inak ako v prípade starších historických budov. Toto je vlastne areál, ktorý vznikol prakticky v jednej fáze, časovo to môžeme ohraničiť od roku 1927 od projektov až po definitívne kolaudácie, teda rok 1933.

Komplex vznikol v dobovo obľúbenom a modernom funkcionalistickom štýle. Je pre neho typické, že nepoužíva ornamentálnosť a ozdobnosť, je sústredený na vyjadrenie jednoduchých kubických objemov v architektonických hmotách. Funkcionalizmus sa vždy snažil o zásadnú jednoduchosť v použitých materiáloch, aby hovorili svojou pravdivou rečou a vyhýbal sa ornamentom.

Zároveň sú hmoty a objemy komplexu rozložené funkčne, podľa toho, aké potreby a nároky boli kladené na budovu. To je vlastne základné východisko každej funkcionalistickej budovy, že primárne budovu tvárni funkcia, ktorej má budova slúžiť.

Bombardovaná pošta v roku 1941. Foto zdroj fb www repro (zdroj: FB www repro)

Vidieť funkcionalizmus na pôdoryse budovy?

Na pôdoryse hlavnej budovy vidieť schodisko, ktorým ľudia vchádzajú a prichádzajú do veľkej dvorany, okolo nej sú sústredené obslužné časti, kde sa nachádzajú napríklad poštoví pracovníci a ďalšie servisné miestnosti.

Ústredná dvorana je charakteristická tým, že je najhonosnejšie zdobeným priestorom, ale v zmysle funkcionalizmu. To znamená, že sú využité predovšetkým hladké plochy, ktoré prehovárajú materiálovou rečou a farebnosťou hladkých plôch. A to sú napríklad plochy farebných skiel, takzvaných opaxitov v zelenej a čiernej farbe, keramické obklady, či geometricky skladaná dlažba. To spolu s prekrytím haly, ktorá má sklobetónové presvetľovacie tvárnice, vytvára geometrický charakter a zároveň honosnosť v jednoduchom halovom priestore.

Interiér poštovej dvorany. (zdroj: Reprofoto z výstavy VSM Košice)

Zachoval sa tam dizajn z tých čias alebo sú tam aj novšie prvky?

Sú tam aj novšie prvky, ale v zásade je dosť unikátne zachovaná pôvodná výbava. V rámci plánovanej komplexnej rekonštrukcie sa budú určite niektoré veci obnovovať do pôvodného vzhľadu, keďže máme zachované dobové fotografie, mala by sa teda vrátiť a obnoviť pôvodná noblesa a prostá elegancia funkcionalizmu. Zachované sú napríklad aj pôvodné dlažby, opaxitové obklady, vetracie mriežky pôvodnej dobovej ventilácie, lebo už aj na to sa myslelo v dobe funkcionalizmu. Dnes sú využité pre rozvod klimatizácie v poštovej hale.

Architektonicko-historický výskum veľmi poctivo a dôkladne spracovala Kristína Zvedelová. Ten nám odhalil množstvo detailov o pôvodnom dizajne a prvkoch budovy. V tých ostatných priestoroch, napríklad v bloku A, došlo v priebehu času k mnohým redizajnom podláh a stien. Napriek tomu sa zachovalo veľa pôvodných prvkov.

Následným skúmaním sa zistilo, že všetky detaily boli maximálne prepracované v dobovom dizajne a často len neskôr zdehonestované sekundárnymi úpravami. Taký je napríklad detail, že zábradlia hlavného a vedľajších schodísk sú veľmi pekne remeselne a materiálovo zhotovené z drahých materiálov. Po očistení od nepôvodných náterov sa zistilo, že sú tu použité mosadzné zábradlia aj s mosadznými výplňovými pletivami, ktorým po očistení a nevyhnutnej oprave ani po sto rokoch nič nechýba.

(Videopodcast, autor: Krajský pamiatkový úrad Košice)

Čo bude v pošte v budúcnosti?

Investor sa rozhodol pre komplexnú obnovu celého areálu (investor používa pre novú investíciu názov Pošta 1930 pozn. red.) Areál je veľký, bude rozdelený pre viacero nájomcov, a budú tam predovšetkým administratívne priestory. Budovy nebudú rozdelené na byty, avšak byty tam môžu byť v určitej časti, pretože tu v minulosti byty aj boli v služobnej časti.

Poštový blok B zostáva poštou, to znamená, že každý bude môcť naďalej navštevovať priestor poštovej haly. V budove A, ktorá je administratívnou časťou, už sú niektorí nájomcovia, je tam už škola, budú tam nasledovať ďalšie firmy. V časti C sa v dnešnej dobe nachádza budova Správneho súdu.

Je veľmi dobré, že súčasný investor chápe princípy pamiatkovej ochrany a je si vedomý, že sa nachádza v kultúrnej pamiatke. Aj keď mnohí bývalí nádejní investori tomu nerozumeli, lebo ide na pohľad o celkom modernú budovu.

Vizualizácia objektu po rekonštrukcii. (zdroj: Repro foto arch.J.Ruňanin Košice)

Hlavná pošta má majestátne schodisko a viem, že sa tam riešil aj prístup pre imobilných klientov.

To monumentálne schodisko je prvok charakteristický pre budovy muzeálneho alebo verejného charakteru, typické je skôr pre architektúru 19. storočia. V tomto urobil architekt ústupok možno architektonickému zvyku, že takúto významnú verejnú budovu má uvádzať práve monumentálne schodisko. Celé prízemie je vyvýšené, vstup do budovy nekorešponduje so zvyšnými priestormi, čiže tento výškový rozdiel je prekonaný práve schodiskom.

Majestátne schodisko pri vstupe na poštu na historickej fotografii. (zdroj: www fb)

Nadviažem na túto našu schodiskovú tému, hovorí sa o tom aj medzi Košičanmi, že my ako pamiatkari sme zakázali riešiť na tomto schodisku bezbariérový výťah, alebo podobný takýto prvok. Je to pravda?

Nie je to pravda, pamiatkari tam povolili svojho času vonkajší výťah. Bol by to zásah do hlavného schodišťa, preto z hľadiska architektúry by to nebolo veľmi šťastné riešenie. Povolili sme ho práve z hľadiska využitia budovy. Funkčná hodnota tejto pamiatky je mimoriadne dôležitá, pretože tu máme poštu tiež zhruba sto rokov.

Práve preto sme nadradili funkciu funkcionalistickej budovy nad jej reprezentatívnym schodiskom. Išlo by však o reverzibilný zásah, ktorý by sa dal vrátiť. Nešlo by o žiadne zásadné búranie alebo odbúranie nejakej časti schodiska a jeho architektonickú zmenu. Z tohto riešenia však aj tak zišlo, kvôli zmene celkovej koncepcie obnovy. Otázka bezbariérovosti sa rieši už komplexne v rámci celkovej obnovy objektu. Vstup pre imobilných bude prístupný cez prejazd z dvorovej fasády.

Z pohľadu občana, Košičana, bude zachovaná funkcia pošty?

Od začiatku sme s investorom viedli rokovania tak, aby došlo k tomu, že hlavná časť budovy bude zachovaná pre verejnú poštovú funkciu. Všetko k tomu smeruje a všetko tomu nasvedčuje, že to tak bude. Slovenská pošta nie je vlastníkom budovy, vlastníkom je súkromný investor, a v tomto smere rozhoduje vlastník.

Ak by našiel ekvivalentnú funkciu pre verejný priestor, napríklad verejnú bankovú halu, je ťažké vlastníka donútiť, aby zachoval len poštovú funkciu. Máme to však zakotvené v rozhodnutiach, ktoré sme na začiatku s vlastníkom vyrokovali a vlastník to akceptoval, rozhodnutia nadobudli právoplatnosť, čiže tým pádom sme urobili maximum preto, aby sa tam funkcia poštovej haly zachovala.

Preskočili sme v našich rozprávaniach menšie objekty, ktoré sú súčasťou pôvodného areálu, napríklad Slovenský rozhlas, to ma celkom zaujíma, tak spomeňme niečo aj k tejto časti areálu. Je to totiž tiež kultúrna pamiatka.

Takisto sa na túto budovu pozeráme ako na súčasť areálu, bola naprojektovaná tým istým architektom. Je to budova, ktorá bola dôležitou funkčnou súčasťou náplne celého areálu, čiže budova pôšt a telekomunikácií a rádiožurnálu. Všetko to boli dobové komunikačné a informačné médiá, čiže vlastne celý areál mal tento ťažiskový význam a využitie.

Súčasná obnova areálu odkryla aj pomaľované mosadzné výplne. (zdroj: Archív KPÚ Košice)

Je tam niečo dodnes také zachované, čo by si vyzdvihla, nejakú konkrétnu pamiatkovú hodnotu?

Podľa mňa je pamiatkovou hodnotu zachovanie funkcie, to je kľúčové, pretože budova slúži pôvodnej funkcii, pre ktorú bola postavená. Tým, že to bola veľmi moderná budova, sú vlastne aj neskoršie úpravy menšie alebo sa týkajú len modernizácie vybavenia. Napríklad aj v areáli v traktoch A a B budú dostavané výťahy, aby sa sfunkčnili, aby tu bola jednoduchšia prevádzka, lebo dnes sú iné nároky na prevádzku ako kedysi.

To isté platí aj pre budovu rozhlasu, je tam ústredná rozhlasová hala, ktorá stále vyhovuje, stále sa vie adaptovať na nové technické požiadavky. A to je úžasné na celom tomto komplexe, že je na pohľad moderný, ani nám nepripadá ako pamiatka, avšak zároveň je to takmer storočná pamiatka a dokáže fungovať v tom našom modernom svete po vylepšeniach a adaptácii. Nemusí sa zásadným spôsobom nejako pretvárať či meniť, tá architektúra je stále životaschopná.

Opaxitové obklady. (zdroj: Archív KPÚ Košice)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári