Ekonomický portál Trend zverejnil v uplynulých dňoch analýzu , ktorú si podľa neho objednal Úrad Košického samosprávneho kraja, aby zistil, koľko pozitívnych a negatívnych článkov napísal v roku 2023 o jeho predsedovi Rastislavovi Trnkovi (nezávislý) denník Korzár. V prieskume, ktorý mal byť takto financovaný z verejných peňazí, sa Trnka zaujímal aj o počty pozitívnych a negatívnych článkov v prípade košického primátora Jaroslava Polačeka (nezávislý) a tiež predsedu Prešovského samosprávneho kraja Milana Majerského (KDH).
Rok 2023 sa však na košickej župe niesol v znamení viacerých závažných káuz. Okrem iného bol Trnka na niekoľko dní zadržaný v rámci policajnej akcie Valentín, ktorá súvisí s dvoma predraženými nákupmi prechodových teplomerov a tiež štyroch tatroviek. Po týchto, ale aj ďalších udalostiach, ktoré vyšetrujú na košickej župe orgány činné v trestnom konaní, nedopadlo počítanie článkov pre Trnku pozitívne. Vyvodil z toho zaujatosť denníka, na ktorý verbálne zaútočil na sociálnej sieti.
Analýza: Župan Trnka pochybne útočí na denník Korzár, zatiahol do toho Trend Čítajte Nepodpísaný článok v Trende citoval podobné závery autorov platenej analýzy, k akým sa dopracoval košický župan. Redakcia patriaca do portfólia finančnej skupiny Penta však denník Korzár neoslovila. My ich áno, no zatiaľ bez reakcie. Odpovede na naše otázky nám neposkytla ani agentúra Mediaboard, v ktorej si Trnka počítanie článkov objednal.
K situácii sa však vyjadrili politológ TOMÁŠ KOZIAK z Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM Prešov a tiež zástupcovia z Transparency International Slovensko a organizácie Reportéri bez hraníc.
Župan Trnka útočí a konšpiruje, lebo novinári si robia svoju prácu Čítajte Ako hodnotíte aktuálnu situáciu okolo komunikácie Rastislava Trnku smerom ku Korzáru?
Celá téma má niekoľko úrovní. V prvom rade to vyzerá, že si Trnka objednal prieskum o svojej osobe za verejné peniaze. Potvrdzuje to jednak článok v Trende, ktorý to tvrdí, ale aj spôsob prezentácie na sociálnej sieti. Nevidím dôvod, prečo by mali obyvatelia Košického kraja platiť za pochybnú analýzu, ktorá má skúmať obľúbenosť nejakého politika. Ide totiž jednoznačne o politický marketing, ktorý si má zaplatiť Trnka sám.
Druhým momentom je samotná analýza, respektíve jej závery. Zaujímala by ma metodika zberu dát, ale aj ich vyhodnocovanie. Je tam ozaj viacero momentov, ktoré spochybňujú relevantnosť a exaktnosť výsledkov. Pokiaľ ide o serióznu agentúru, mala by byť otvorená komunikácii a mala by transparentne vysvetliť všetky nejasnosti. Koniec koncov je to v jej záujme, pretože analýza je výsledkom jej činnosti. To, ako vyzerá výstup, ale aj spôsob komunikácie, napokon vypovedá o jej profesionalite.
Posledným momentom je spôsob, akým vypublikoval Trend svoj článok. Nepodpísaný text, v ktorom autor neosloví druhú stranu, je ozaj hrubým porušením elementárnych princípov objektívnej žurnalistiky. Opäť nie je jasné, či ide o inzerciu, no aj komerčný text musí spĺňať všetky náležitosti. Nemôžete si na niekoho objednať jednoducho „hanopis“. Tak totiž vyzeral článok ekonomického portálu Trend.
Trnka posilnil piár, má takmer dvakrát toľko ľudí čo Majerský. Čaputová sa s ním nestretla Čítajte V spomínanom článku sa Trnkova hovorkyňa Katarína Strojná sťažuje na redaktorov Korzára, že zahlcujú úrad sústavnými otázkami a zároveň posielajú doplňujúce otázky, ktoré sú sugestívne a vytrhnuté z kontextu. Úrad má však problém odpovedať aj iným redakciám. Má komunikácia úradu vyzerať takto?
Určite nie. To, čo sa aktuálne deje, má za cieľ oslabiť štandardné médiá. Doteraz sa politický boj odohrával viac-menej medzi politikmi, tí však začali útočiť aj na novinárov. Trnka túto rétoriku, samozrejme, nevymyslel, kopíruje iba správanie napríklad premiéra Roberta Fica (Smer), respektíve politikov s autoritárskymi sklonmi, ktorým prekáža nezávislá tlač. Problémom je pre nich, že títo novinári píšu objektívne a kriticky. Komunikáciu s verejnosťou si totiž títo ľudia predstavujú ako jednosmernú. Čiže čo politik povie, to má novinár vydať.
V prípade postupu župana Trnku voči Korzáru sme svedkami vážnejšieho precedensu, keď čelí redakcia štandardného regionálneho denníka útoku aktéra z nižších poschodí politiky. Je preto možné očakávať, že sa takýto spôsob komunikácie postupne udomácni aj v komunálnej politike.
Župani sa platov nevzdávajú. Pomáhame pravidelne, tvrdia Čítajte Z Trnkovej strany nejde o prvý útok na médiá. K niečomu podobnému sa uchýlil po prevalení kauzy predražených teplomerov, ktoré nakupoval Úrad Košického samosprávneho kraja i krajská správa ciest. Na prípad vtedy upozornil Dušan Karolyi z Denníka N, ktorého Trnka následne verbálne napadol prostredníctvom svojho Facebooku, kde zverejnil viaceré zavádzajúce informácie. Trnka sa vtedy uchýlil dokonca k manipulácii výpovede výrobcu teplomerov.
Áno, spomínam si na to, už vtedy mi pripadala krízová komunikácia pána Trnku veľmi insitne. Súčasný prípad je o niečo sofistikovanejší, keď si na čiernu robotu najal agentúru a zapojil sa aj portál Trend. To by som skutočne neočakával. Stále mi to však pripomína úroveň žiaka strednej školy, ktorý si zohnal falošnú ospravedlnenku.
Tou má byť prieskum spoločnosti Mediaboard?
Zo strany platenej agentúry ide o neštandardný počin, ktorý kopíruje navonok seriózny prieskum. Samozrejme, podobné typy analýz sú úplne bežné. Politik chce vedieť, ako je vnímaný verejnosťou, aký je jeho mediálny obraz, ktorý následne ovplyvňuje jeho potenciálnych voličov. Avšak nikdy som nevidel prieskum, ktorý by na základe negatívnosti a pozitívnosti mediálnych výstupov hodnotil nastavenie redaktorov konkrétneho média.
Úsmev vyvoláva jeden zo záverov, ku ktorému došli autori štúdie. Tu by som si dovolil zacitovať priamo zverejnený text: „Počas sledovaného obdobia bolo na základe publikovaných príspevkov denníka Korzár preukázané negatívne nastavenie redaktorov voči Košickému samosprávnemu kraju a Rastislavovi Trnkovi. Denník konštantne prinášal články s negatívnymi zmienkami týkajúcich sa klienta. Avšak aj napriek viacerým titulkom, obsahu a titulným stranám klienta nie je úplne preukázaná zaujatosť voči klientovi."
S takýmto typom argumentácie by u mňa neuspel ani študent, od profesionálnej agentúry by som čakal oveľa viac. Ak autor vysloví nejaký záver a o vetu ďalej to poprie, vyvoláva to otázky o jeho schopnosti logicky uvažovať. Ako vyvodil župan tézu o zaujatosti novinárov na základe takýchto záverov, naozaj netuším.
NAKA začala trestné stíhanie v kauze pochybného megatendra župy Čítajte Pre Trnku je, zdá sa, hlavným parametrom objektívnosti počet pozitívnych a negatívnych článkov. Porovnáva sa pri tom s primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom a predsedom Prešovského samosprávneho kraja Milanom Majerským. V čom sa mýli?
Porovnávať, či má niekto viac alebo menej pozitívnych, respektíve negatívnych článkov, aby odhalil emočné nastavenie redaktorov, je doslova bizarné. Redaktori ani médium totiž neriešia, či je v tomto ohľade nejaká vyváženosť medzi politikmi. Hlavným a základným kritériom pri vzniku článku je verejný záujem. Poviem to zjednodušene, ak niekto urobí vo verejnej funkcii stokrát niečo zlé a pre spoločnosť je dôležité, aby sa to dozvedela, tak vyjde sto negatívnych článkov.
Je veľmi mylné až detinské sa domnievať, že médium mu na vyváženie napíše sto pozitívnych článkov len preto, aby tým niečo kompenzovalo nespokojnému politikovi. A môže ním byť trebárs aj predseda vyššieho územného celku alebo predseda vlády.
Nesedí teda logika, že všetci politici musia mať rovnaký počet pozitívnych alebo negatívnych článkov. Veď ak sa pozrieme na výsledky analýzy, zásadným spôsobom sa líšia aj čísla medzi Majerským a Polačekom. Jediné, čo sa agentúre podarilo dokázať, bolo paradoxne potvrdenie, že Trnka má za sebou obdobie vážnych káuz.
Župana Trnku obvinili už aj v kauze zákazky na právne služby. Stíhajú i advokátku a Gyimesiho Čítajte V čom sa teda líšia Trnka, Polaček a Majerský?
Ako som povedal - v počte zásadných ekonomických káuz. Trnka ich mal za posledné roky toľko, že asi žiaden iný predseda vyššieho územného celku na Slovensku by mu v tomto nedokázal konkurovať. Pokojne by sme k tomu mohli pridať aj všetkých primátorov krajských a okresných miest a aj tak by skončil prvý.
Navyše, Trnkove kauzy sa týkali priamo diania na kraji, teda súviseli s výkonom jeho verejnej služby. Či už išlo o spomínané predražené teplomery, sporný nákup tatroviek, nevýhodný prenájom ťažkej techniky za 30 miliónov a ďalšie veci, to všetko prináša Trnkovi negatívnu publicitu, no médiá za ňu nenesú zodpovednosť. Tá je na pleciach Trnku, ktorý by ju mal vedieť chlapsky niesť.
Dianie na košickej župe prešetrujú orgány činné v trestnom konaní, takže som presvedčený, že médiá posun v každej z jeho káuz starostlivo mapujú a Korzár nemal byť výnimkou.
Podnikateľ Reday z kauzy župana Trnku je na slobode. Najvyšší súd ho pustil z väzby Čítajte Čo by bolo pre vás preukázateľným zlyhaním práce novinárov?
Ak by zverejňovali nepravdivé informácie. Avšak ani na jedinom mieste nekonštatovala agentúra, že by v článkoch Korzára natrafila na lži. Ak sa teda niekto snaží vyvolať dojem zaujatosti, mal by preukázať, že zverejnené informácie nie sú pravdivé.
Tu by bolo zaujímavé vedieť, či si Trnka uplatnil pri niektorom z článkov právo na odpoveď alebo opravu. Ak mu redakcia nevyhovela, koľko žalôb podal. Takisto mal možnosť obrátiť sa na Tlačovo-digitálnu radu SR.
Ak tak neurobil, tak teraz blamuje seba aj svoj úrad. Som si istý, že ak by k niečomu takému došlo, okamžite by o tom informoval na sociálnej sieti. Čo dlhodobo sledujem politiku pána Trnku, má obrovský problém s krízovou komunikáciou. V nej zlyháva na plnej čiare.
Reportéri bez hraníc: Korzár informoval korektne
Pavol Szalai, vedúci kancelárie Reportérov bez hraníc pre Európsku úniu a Balkán, upozornil, že z hľadiska demokracie a verejného záujmu nie je podstatné, či médium publikuje viac alebo menej negatívnych článkov.
„Podstatné je, aby médiá dodržiavali novinársku etiku, vrátane poskytnutia priestoru všetkým dotknutým stranám, rešpektovali pluralizmus informácií a zostali nezávislými od akýchkoľvek politických a ekonomických záujmov. Len vtedy môžu dôveryhodne a efektívne informovať o témach verejného záujmu a kontrolovať výkon politickej moci, čo je ich poslaním v demokracii,“ reagoval Szalai.
Tieto kritériá podľa neho denník Korzár dodržal aj pri informovaní o kauzách župana Rastislava Trnku.
„Splnili ste si tak svoje poslanie. Politici by mali vytvárať čo najlepšie podmienky pre prácu médií a poctivo odpovedať na ich kritické otázky. Ak namiesto toho politici vznášajú voči médiám nepodložené obvinenia, ohrozujú nielen dôveryhodnosť médií, ale aj slobodu tlače a právo občanov na dôveryhodné informácie. O regionálnej úrovni na Slovensku to platí dvojnásobne. Problémom je tam totiž nedostatok nezávislých regionálnych médií,“ povedal Szalai.
Pripomenul, že sloboda médií na Slovensku upadá.
„Ukazuje to pokles Slovenska o 12 miest v novom Svetovom rebríčku slobody tlače Reportérov bez hraníc. Najväčší pokles pritom z piatich ukazovateľov zaznamenal práve ten politický. Pod tento pokles sa podpísali aj útoky politikov. Zodpovednosť demokratických politikov za slobodu tlače na Slovensku je preto dnes ešte vyššia ako v minulosti,“ dodal Szalai.
Transparency: Trnka útočil na Korzár už v marci
Analytička Martina Hilbertová z Transparency International Slovensko pripomenula nedávny prieskum tejto neziskovky, ktorý sa zameriaval na mediálne pokrytie regiónov Slovenska.
„Naša analýza mediálnych púští ukazuje, že okres Košice má najlepšie pokrytie médiami aj z dôvodu, že na jeho území pôsobí denník Korzár. Pre fungovanie lokálnej demokracie je kľúčové, aby v regiónoch fungovali nezávislé médiá. Naša analýza miestnych novín, ktoré vydávajú radnice, totiž ukazuje, že sú väčšinovo pod vplyvom politikov, ktorí ich často zneužívajú na jednostranné informovanie obyvateľov, čím si udržiavajú popularitu a získavajú tak neférovú výhodu voči protikandidátom,“ opísala Hilbertová situáciu v regiónoch.
Transparency si všimla agresívnu komunikáciu Trnku voči Korzáru aj v župných novinách.
„Úvodník k marcovému číslu mesačníka Košického samosprávneho kraja, kde župan Trnka útočí práve na denník Korzár, aj keď ho priamo nemenuje, je ukážkou, ako informovanie verejnosti za verejné zdroje nemá vyzerať,“ zhodnotila analytička.
Podľa nej má verejný činiteľ zniesť aj vyššiu mieru kritiky, pokiaľ je založená na faktoch.
„Ak je verejný funkcionár trestne stíhaný, a to práve v súvislosti s narábaním s verejnými prostriedkami, považovali by sme za vhodné, aby v prvom rade zrozumiteľne vysvetlil podozrenia, ktoré v tejto súvislosti vznikli. Župan, samozrejme, má právo zanalyzovať, či považuje informovanie o svojej osobe za zaujaté alebo nie, avšak na tento účel by mal vynaložiť súkromné prostriedky,“ doplnila Hilbertová.
Pripomenula, že v zmysle platnej legislatívy sú aj lokálni politici povinní s verejnými prostriedkami nakladať účelne, hospodárne a efektívne.
„Základná pôsobnosť samosprávneho kraja je podľa zákona rozvoj územia a plnenie potrieb obyvateľov. Je preto otázne, či Košický samosprávny kraj potrebuje analýzu, zameranú na medializáciu osobnosti jeho predsedu,“ uzavrela zástupkyňa neziskovky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
