Od vlastnej brány prebehol s loptou a opýtal sa súperovho brankára, kam má kopnúť gól

KOŠICE. Ešte žije dosť priaznivcov futbalu v Košiciach, ktorí ho v ďalekých 60. rokoch minulého storočia doslova zbožňovali. Veď niekedy dokázal od vlastnej brány prebehnúť s loptou celé ihrisko a opýtať sa súperovho brankára, kam mu má kopnúť gól.

Protihráčov vedel svojimi kľučkami tak dezorientovať, že chvíľami nevedeli, ktorá polovica hracej plochy im vlastne patrí. Jednoducho Július Kánássy, ktorý 25.mája oslavuje 90. narodeniny, to s loptou skutočne vedel.

Nečudo, že tento košický rodák to dotiahol až do československej reprezentácie. Zrejme Pražania mu dali prezývku „Garrincha z Košíc“ na ktorú bol patrične hrdý. Veď ho takto prirovnávali k jednému z najlepších svetových futbalistov na prelome 50. a 60. rokov ešte v minulom storočí a dvojnásobnému majstrovi sveta z Brazílie.

Pre tých neskôr narodených ešte dodávame, že tohto hráča FIFA zaradila do najlepšej svetovej jedenástky všetkých čias (v roku 1994). I keď žil pomerne krátko (1933-1983), zapísal sa do futbalových dejín ako unikátny driblér. Len pre zaujímavosť, prezývka Garrincha prischla aj ďalšiemu vynikajúcemu športovcovi, tiež rodákovi z Košíc – dvojnásobnému majstrovi sveta, hokejistovi Vincentovi Lukáčovi, len s prívlastkom – na korčuliach.

V reprezentáciách červená

S futbalom začal ako 10-ročný žiak v KAC. Objavil ho Miki Bauer, ktorý mal neobyčajný „nos“ na vyhľadávanie futbalových talentov. Nemohol si nevšimnúť to, čo sa skrýva v nohách a hlave „Ďusiho“, pričom jeho schopnosti pohybovať sa s loptou boli také výrazné, že na výbere prevýšili približne tristo konkurentov.

O tom, že Miki báči mal neobyčajnú schopnosť vyhľadávať skutočné talenty svedčí i to, že o niekoľko rokov neskôr takto objavil Andreja Kvašňáka, jednu z najligotavejších hviezd v celých doterajších dejinách slovenského a českého futbalu.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Futbalu sa priučil na ulici, do Košíc ho zlákali na 20-tisíc. Do Brna utiekol na tatre Čítajte

Z KAC-u, ktorý v roku 1945 zanikol, prešiel k „modrej armáde“ do ŠK Železničiari, z ktorého sa stalo Dynamo ČSD. Viac ho však ťahalo do tzv. mestského klubu, teda k žlto-modrým a tak sa stal hráčom Spartaka VSS a potom Jednoty.

Zostavovatelia reprezentačných výberov si ho všimli už ako 17-ročného po tom, ako sa v roku 1951 po prvýkrát stal s Dynamom ČSD Košice majstrom Československa v kategórii mladších dorastencov a o rok neskôr už v drese Spartaka VSS aj so staršími dorastencami.

Žiaľ, jeho reprezentačná kariéra trvala iba v rokoch 1951-1957 a ukončila ju nie jeho slabá forma, ale rôzne udania za jeho komentáre na život vo vtedajšom Sovietskom zväze. Po prvýkrát ho navštívil v roku 1957 ako člen mužstva Československa. Funkcionári mu ich zrátali tak, že pri odlete reprezentácie o rok neskôr opäť do ZSSR ho jednoducho nepustili do lietadla.