KOŠICE. Pomáhal Židom v úteku pred istou smrťou. Keď sa v Košiciach začali deportácie, vybavoval im papiere, ktoré potrebovali, na verejných miestach neustále kritizoval vládnu politiku.
Za to, že sa počas druhej svetovej vojny postavil vtedajšiemu režimu, zaplatil mešťanosta, v dnešnom ponímaní primátor Košíc, László Tost tým najcennejším - svojím životom.
Za mešťanostu ho vymenovali v roku 1938, keď boli Košice na základe Viedenskej arbitráže pripojené k Maďarsku. Tost bol vo funkcii mešťanostu šesť mesiacov, do jari 1939. Potom odišiel na dôchodok, na jeho miesto vymenovali iného politicky vhodnejšieho mešťanostu z Budapešti.
Tost sa nestiahol z verejného života, bol poslancom maďarského parlamentu v Budapešti až do roku 1944. Bol proanglicky orientovaný a bol proti Nemcom. Ako konzervatívny politik nesúhlasil s prenasledovaním Židov.
V máji 1944 navštívil aj tehelňu, kde zhromažďovali Židov, aby sprostredkoval informácie medzi Židovskou radou a maďarským regentom Miklósom Horthym. Predovšetkým bol proti nyilašovcom (predstavitelia Strany šípových krížov, maďarská nacistická strana), čím si v pronacistických kruhoch získaval čoraz viac nepriateľov.
Poprava ôsmimi guľkami
Tretieho januára 1945 za ním prišli dvaja muži, že ho volá župan a chce s ním hovoriť. Odviezli ho do Čermeľského údolia. Tam ho chceli zastreliť, ale nepodarilo sa im to, aj keď dostal osem guliek. V noci ho našiel lesník, vďaka ktorému sa dostal do nemocnice, kde skonal 5. januára.
Zachraňoval košických Židov, čelil nyilašskému teroru, zabili ho guľky fašistov Čítajte Tost mal rovnako ako ostatní košickí primátori a mešťanostovia vytvorený svoj portrét. Kým obrazy všetkých jeho predchodcov i nástupcov viseli v portrétnej galérii Historickej radnice na Hlavnej 59, jeho podobizeň desaťročia chýbala. Na svoje miesto sa vrátila koncom apríla tohto roku.
Obraz autora Elemíra Halász-Hradila vytvorený na objednávku mesta bol totiž považovaný za nezvestný, respektíve sa zdalo, že bol zničený na želanie nyilašovcov.
Pátranie po obraze
Objednávku na olejomaľbu s rozmermi 150,5 x 93,5 centimetrov si síce mesto nikdy neprevzalo, no zistilo sa, že umelecké dielo sa uchovalo. Po dvojročnej vedecko-výskumnej činnosti sa zamestnancom Východoslovenskej galérie podarilo vypátrať tento obraz v Prahe u Ondřeja Halásza, ktorý je vnukom maliara.
Tostov portrét zakúpila za 15-tisíc eur vlani v závere decembra Východoslovenská galéria od rodiny Halászovcov žijúcej v Prahe. Kúpu olejomaľby zafinancoval Fond na podporu umenia.
„Vďaka ochote galérie je toto dielo inštalované v portrétnej galérii Historickej radnice. Obraz sa tak 85 rokov po skončení politickej misie Lászlóa Tosta v Košiciach vrátil na miesto, pre ktoré bol pôvodne určený,” informuje mesto Košice.
Na obraze je v ľavom hornom rohu znázornený výrez – okno do exteriéru, kde sa črtá dominanta Košíc – pohľad na Dóm sv. Alžbety od západu. To odkazovalo aj na funkciu a spätosť portrétovanej osoby s mestom Košice. V pravej ruke drží Tost pečať mesta, za ním na stole je kľúč a listina. Spodný plán kompozície lemuje rímsa s erbom mesta Košice a nápisom zľava doprava.
Pre záchranu Židov falšoval Košičan papiere. Žil v podzemí kostola (archívny rozhovor) Čítajte Rodák zo Zborova
Nedávno sa uskutočnilo slávnostné odhalenie portrétu. Podľa primátora Jaroslava Polačeka (nezávislý) sa Tost významne zapísal do histórie mesta.
„Neváhal riskovať vlastný život, aby pomohol židovskému obyvateľstvu Košíc pred deportáciou a istou smrťou. Siedmimi guľkami za to zaplatil svojím životom, keď bol nemilosrdne popravený. Jeho portrét je teda viac než len umeleckým dielom. Je tragickou pripomienkou vojny a nenávisti, ale aj symbolom odvahy, morálnej integrity a ľudskosti.”
Tost pochádzal z nemeckej rodiny. Jeho pradedo prišiel zo Schönbrunnu, aby spolu s dvoma bratmi pracoval ako záhradník palatína Jozefa Habsburského v Budíne. Až tretia generácia sa presťahovala do Zborova a on sám sa narodil v dedine Zborov, neďaleko Bardejova.
Tost od roku 1909 pracoval na finančnom riaditeľstve v Košiciach, pôsobil aj v Dolnom Kubíne a v 1925 sa stal členom najväčšej maďarskej menšinovej strany v rámci Československa v medzivojnovom období, Krajinsko-kresťansko-socialistickej strany.
Ako predstaviteľ tejto strany od roku 1933 zastával funkciu námestníka starostu Košíc a keď boli v roku 1938 na základe Viedenskej arbitráže Košice pripojené k Maďarsku, tak bol vymenovaný za mešťanostu.
Tostov palác v Košiciach. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Tostov palác
O Tostovi vyšla nedávno aj jeho biografia od historičky Veroniky Szeghy-Gayer. Kniha László Tost Mešťanosta Košíc opisuje rôzne životné etapy rodiny, aj tragický koniec samotného Lászslóa Tosta.
Tostova manželka Mária Horváth dala v rokoch 1911 - 1912 postaviť dom na Moyzesovej 16. Národná kultúrna pamiatka je verejnosti známa ako Tostov palác.
„Celý čas bola majiteľkou aj manažérkou domu, keďže v ňom bolo 15 nájomných bytov, o ktoré sa bolo treba starať. Bývali tam aj českí vojaci, Slováci, Židia, Maďari, úradníci, rôzni ľudia. Na tú dobu to bol veľmi moderný dom, keďže mal aj kanalizáciu, elektrinu a klozety – záchody,” priblížila historička pred časom v rozhovore pre Korzár.
Po vojne štát dom vyvlastnil a stal sa národným majetkom. Vyše 20 rokov tam žili rôzne rodiny, až kým z toho mesto neurobilo Dom družby, dom československo-sovietskeho priateľstva. Dnes je nehnuteľnosť v súkromnom vlastníctve.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
