Polícia sa odhodlala vyčistiť hniezda tajnej prostitúcie v Košiciach

Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.

Podivná história jedného košického domu

Dom číslo 3 na Kasárenskom námestí stal sa podozrelým tým, že po celý deň vchádzalo do jeho brány mnoho ľudí, najmä letitých pánov, obchodníci a iní bohatí košickí občania a tiež mnoho mladých dievčat, ba veľmi mladých, a preto bola polícia na túto okolnosť upozornená.

Výsledok pátrania bol prekvapujúci. Aby hniezdo nebolo vyplašené, detektívi zistili všetkých, ktorí do tohto domu a do zisteného bytu pravidelne chodia, či už to boli starší pánovia trasúcich sa nôh, ale mocnej túžby, či mladé dievčatká, ochotné k dobrodružstvám, či k obchodu.

Iba potom sa začalo s výsluchmi a zistilo sa, že Mária Englová, majiteľka bytu požičiava svoje izby za poplatok 80 korún za hodinu, a stará sa i o dámsku spoločnosť. A ku získavaniu obetí používala zmienená rôznych prostriedkov.

Tak jednej sotva škole odrastlej dievčici sľubovala, že bude ako jej vlastná, že po svojej smrti jej odkáže svoj majetok a podobne, len aby pristúpila na jej zámery, ktoré ovšem vynášali zvodkyni dobré príjmy.

Teraz polícia tomuto miestu dostaveníčiek urobila koniec a na vinnicu urobila trestné oznámenie. Záležitosť sa ovšem ešte ďalej vyšetruje, lebo za zatvorenými dverami podobného salónu deje sa všeličo, čo nelze vždy priniesť na denné svetlo. Polícia je odhodlaná vyčistiť i ďalšie podobné hniezda tajnej prostitúcie v Košiciach.

Z denníka Slovenský východ, 29. apríla 1924

Expanzia mesta Košíc severovýchodným smerom

Novostavby. Centrálne nádražie. Tržnica. Spojenie elektrickou dráhou. Veľké Košice.

Keď si vezmeme do rúk plán mesta Košíc, tak na prvý pohľad nám musí byť jasné, že prirodzená expanzia mesta Košíc má smer severovýchodný, pričom košický hlavný kostol „Dóm“, sa považuje ako stredobod mesta.

Srdce mesta je časť medzi Husitským (dnes Námestie maratónu mieru) a Legionárskym námestím (dnes Námestie osloboditeľov). Okrem stavieb na Rašínovej (dnes Štefániková ul.) a vo Vodnej ulici, určených pre štátnych zamestnancov — zamýšľané stavby okresného súdu a poštového paláca — sú novostavby vybudované bez rozdielu mimo „srdca“ mesta a síce železničiarska kolónia na Letnej ulici, poštová kolónia naproti Komenského ústavu, železničná kolónia na Thököliho ulici (dnes Alvinczyho ul.), dôstojnícke domy na rohu Kadetskej ulice (dnes ul. Slovenskej jednoty), dozornícke domy Komenského ústavu atď. Sú to síce dočasne len kolónie, ale v budúcnosti budú plochy nachádzajúce sa medzi nimi zastavané, takže sa tam vybuduje akási nová štvrť mesta.

Následkom tejto gravitácie ako i z toho dôvodu, že mesto Košice bolo v maďarskej dobe len vedľajšou stanicou ležiacou mimo hlavnej trati Budapešť – Miškovec – Nové Mesto pod Šiatrom a že za Maďarska malo železničné spojenie centrálny smer do Budapešti a v ČSR je mesto Košice hlavným strediskom východnej časti štátu, je už dnešná nádražná stanica v Košiciach k zmeneným pomerom vôbec neodpovedajúca.

Smer všetkých železníc na Slovensku je transverzálny, obrat je značne väčší, takže kompetentné kruhy už dávno doznali, že otázka vybudovania centrálnej stanice v Košiciach je aktuálna. Práve ale z toho ohľadu, že vývoj mesta poukazuje na severovýchodný smer, je jediným riešením tejto otázky výstavba centrálneho nádražia na konci Masarykovej okružnej.

Dnešná stanica by mohla byť dobre používaná k iným železničným cieľom a hlavne poštovej a nákladnej premávke. Presunom ťažiska mesta bude nutné, aby relácie elektrickej pouličnej dráhy boli prispôsobené novej situácií. Nezbytne je nutné, aby už konečne relácie č. 5 a 6, teda smer Hlavná ulica, Masaryková a Wilsonová okružná (dnes časť Staničného námestia), potom stanica nádražná, Barkóczyho ulica (dnes ul. Protifašistických bojovníkov), Legionárske námestie atď., ako i opačným smerom boli zavedené.

Dnešný rozvrh premávky v Košiciach je neudržateľný a návrhy zostavené v záujme vecí zostali dosiaľ bez výsledku. Slovenský východ už dávno poukázal na to, že je za potreby, aby na Hlavnej ulici bolo viac vozov a aby bol zavedený pásmový systém. Pásmo napr. medzi Husitským a Legionárskym námestím by stálo 50 halierov.

Vybudovaním elektrickej dráhy do Gajdových kúpeľov a zamýšľaným nákupom pozemkov v blízkosti víl a záhrad, bude umožnené vybudovanie zastávky na ľavej strane cesty do Ťahanoviec a jednak bude tiež bohatá osada Ťahanovce organicky spojená s Košicami. Ačkoľvek v južnom smere je osada Barca tiež spojená elektrickou dráhou ku Košiciam, vývoj budúceho veľkomesta je predsa len možný na oboch stranách kostolianskej dráhy.

Ťahanovce dodávajú Košiciam značnú časť požívatín, takže elektrickým spojením obce bude košický trh oživený. Ovšem nie otvorený temer orientálny trh, takže zriadenie tržnice je postultátom už najbližšej doby. Pokiaľ novostavba riaditeľstva štátnych dráh bude v roku 1925 dokončená, bude budova býv. notárskej školy voľná. Mestská radnica, tiež vyhovujúca severnej gravitácii, bude asi presídlená do notárskej školy, takže radnica bude voľná. Pokiaľ iné riešenie by nebolo možné, malo by sa uvažovať, jestli zakrytím dvoru radnice sklom by sa nedala získať tržnica v meste, hlavne keď v prízemku ležiace miestnosti sa k tej dajú pripojiť. Obecná knižnica má dosť miesta v I. poschodí.

Vybudovanie poštového paláca je už tiež veľmi aktuálne, poneváč pomery na nádražnej pošte (telegrafný úrad atď.) sú priam aziatské. Pokiaľ teda hlavné nádražie bude postavené na rohu Masarykovej okružnej, a radnica bude v notárskej škole, môže byť zamýšľaná stavba poštového paláca v blízkosti tejto považovaná za odpovedajúcu.

Vzhľadom k vyššej popísanej expanzii je ale nezbytne nutné, aby mesto Košice otázku predmestských ľudových škôl už riešilo. Jedná sa hlavne o to, že štvrť mesta ležiaca medzi Kadetskou a Čermeľskou ulicou, kde nateraz býva toľko rodín so školopovinnými deťmi, potrebuje ľudovú školu, aby malé deti v zime neboli nútené chodiť hodinu do Hviezdoslavovej školy. Najlepšie by odpovedalo, keby sa zriadila takáto škola naproti hospodárskej škole, a síce na bývalom športovom hrišti. Toto krásne, zdravé miesto tomuto cieľu asi najviac odpovedá. Tieto úvahy nie sú len utópie. K tomu je za potreby, aby ľudia moderného zmyslu a pracovitej snahy prišli na miesto starých konzervatívnych otcov mesta.

Z denníka Slovenský východ, 1. mája 1924

Mestská radnica. (zdroj: knižničný fond VKJB)

Oslavy 1. mája v Košiciach

Strana sociálnodemokratická usporiadala verejnú schôdzu v sále kiosku v Sokolskom sade, ktorá bola četne navštívená a kde prehovoril o význame prvého mája poslanec Ulrich a Meier. Maďarské robotníctvo v Košiciach je väčšinou v strane komunistickej a tak okolnosť, že oslava usporiadaná bola spoločne s maďarskou stranou sociálnodemokratickou, nemala významu.

Strana československých socialistov mala zraz na Legionárskom námestí o pol 10. hod. predpoludním a sprievod za zvukov hudby sa potom odobral Hlavnou ulicou do Československého domu, kde bol v letnom kine usporiadaný tábor. Sprievod čítal asi 1200 osôb a schôdza bola ešte četnejšie navštívená. Hovoril namiesto ohláseného senátora Pánka senátor Šťastný.

Komunisti oslávili deň prvého mája časne ráno budíčkom. Dopoludnie bol pokladený veniec na hrob padlých komunistov a oslavované bolo rozvinutie práporu čašníckeho spolku „Ganimed.“

Odpoludní bol sprievod, ktorého sa zúčastnilo asi 3 tisíc ľudí, z väčšej časti detí a žien. V popredí bola vezená socha Lenina z bielej sadry, za ktorou bola umiestená rudá komunistická hviezda, pred vozom išli rudí cyklisti a jazdci na koňoch, potom deti, hodne žien a niekoľko alegorických vozňov.

Už vyššie sme sa zmienili, že táto manifestácia bola kvantitatívne najväčšia, ale prostriedky s akými bola usporiadaná, pripomínali priveľa to, že cirkevníctvo komunizmu a ich dogmatizmus a fanatizmus je väčší než onoho cirkevníctva, ktorého natoľko zavrhujú. Sprievod išiel veľkým oblúkom cez Hlavnú ulicu až na hrište na Mikešovej ulici (dnes zaniknutá ulica), kde je stavebné miesto budúceho komunistického domu a tam prehovoril poslanec Toužil a Gáti.

Vojenské oslavy prvého mája boli usporiadané v znamení telesnej výchovy. Ináč sviatočný deň nebol porušený žiadnou významnejšou udalosťou, až na to, že pri komunistickom sprievode začal padať dážď a neskoršie sa strhla krátka búrka, prvá búrka tohto roka v Košiciach, ktorá tiež zapríčinila poruchu elektrického vedenia.

Z denníka Slovenský východ, 3. mája 1924

Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.