KOŠICE. V košickej mestskej časti Krásna sa rieši spor, kto sa má ďalej starať o údržbu a servis kanalizačných prípojok k stovkám rodinných domov a kto to má platiť.
Samospráva ich ako investor postupne budovala spolu s verejnými rozvodmi kanalizácie a celým vybavením tlakového systému v rokoch 1996 - 2010 z vlastných investičných zdrojov i eurofondov a stále je vlastníkom prípojok aj príslušenstva k nim.
Miestne zastupiteľstvo však vlani 19. júna prijalo uznesenie, že od 1. júla 2023 končí s poskytovaním súvisiacich služieb zhruba pre 300 rodinných domov, ktoré dovtedy poskytovala bezodplatne.
Exstarosta Marek Kažimír (najskôr KDH, potom nezávislý) je obyvateľom jednej z takto postihnutých ulíc. Podal podnet na prokuratúru aj spolu s ďalším obyvateľom, ktorý je niekdajším zamestnancom Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS).
Prokurátor im dal za pravdu a protestom žiadal sporné uznesenia zastupiteľstva zrušiť ako odporujúce zákonu.
Poslanci však jednohlasne ponechali uznesenie v platnosti, protestu prokurátora nevyhoveli, len ho vzali na vedomie.
Kažimír avizuje, že ak sa vec urýchlene nevyrieši, mestskú časť zažaluje spolu s tými obyvateľmi, ktorí o to prejavia záujem.
Vodárne, na rozdiel od samosprávy, v Krásnej vykonávajú údržbu a opravy na vlastné náklady na tých prípojkách, ktoré tam vybudovali a sú v ich vlastníctve.

Tvrdia, že mestská časť sa zbavila povinnosti nezákonne
Miestne zastupiteľstvo prijalo vlani v júni uznesenie, ktorým schválilo ukončenie poskytovania služby servisu a údržby kanalizačných prípojok a príslušenstva rodinných domov súkromných vlastníkov k 30. júnu 2023, ktorú mestská časť dovtedy zabezpečovala bezodplatne.
Poslanci uviedli, že dôvodom je „skončenie platnosti a účinnosti zmlúv o poskytnutí nenávratných finančných príspevkov na spolufinancovanie výstavby tlakovej kanalizácie a prípojok rodinných domov k 31. augustu 2020, novelizácia zákona č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách s účinnosťou od 1. januára 2022, finančná neudržateľnosť poskytovania služby a dôvod uplatňovania rovnakého princípu zaobchádzania pre všetkých obyvateľov mestskej časti“.
Podávatelia podnetu na prokuratúru argumentovali okrem iného tým, že v zmysle zákona o majetku obcí je mestská časť povinná hospodáriť so svojím majetkom v prospech nej, občanov aj ochrany i tvorby životného prostredia, zveľaďovať ho a zhodnocovať, najmä ho udržiavať, užívať a chrániť pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím.
Tvrdia, že mestská časť sa schválením uznesenia nezákonne zbavila povinnosti vykonávať údržbu, opravy a revízie na svojom investičnom majetku v hodnote zhruba 500-tisíc eur, ktorý „riadne nadobudla, je jeho vlastníkom, do 30. júna 2023 vykonávala jeho správu, opravu, zabezpečovala revízie a nepreviedla jeho vlastníctvo na iné fyzické a právnické osoby“.
Prokuratúru preto požiadali podnetom z 18. januára o vykonanie dozoru a kontroly zákonnosti uznesenia miestneho zastupiteľstva.
Prokurátor: Uznesenie je nezákonné
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II Dávid Tluščák považoval podanie za dôvodné a protestom prokurátora z 22. marca navrhol mestskej časti napadnuté uznesenie z dôvodu jeho nezákonnosti v lehote do 60 dní od jeho doručenia zrušiť.
Konštatoval, že uznesenie je v rozpore s platnou právnou úpravou, lebo podľa ustanovení zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je vlastník kanalizačnej prípojky „povinný zabezpečiť na vlastné náklady opravu a údržbu“.
Ako pokračoval, z doručených vyjadrení mestskej časti prokuratúre vyplýva, že je vlastníkom predmetných prípojok a to na ich časti po hranice pozemkov pripájaných nehnuteľností.
„Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva ukončenie poskytovania služby servisu a údržby kanalizačných prípojok ako takých, t. j. v celku,“ uviedol prokurátor Tluščák.
Je preto podľa neho nepochybné, že prijatím uznesenia došlo k porušeniu ustanovenia zákona, ktoré „neumožňuje, aby sa vlastník kanalizačnej prípojky zbavil svojej povinnosti zabezpečovať na vlastné náklady opravu a údržbu“.
Táto zákonná povinnosť je podľa neho priamo spojená s vlastníctvom prípojok, preto ak mestská časť deklarovala vo vyjadrení pre prokuratúru, že „z jej majetku nebola vyradená žiadna z investícií, súvisiacich s kanalizáciou“, nemohlo sa miestne zastupiteľstvo uzniesť na jej neplnení.
Ako ďalej odôvodňoval protest, nemôže potom obstáť poukázanie Krásnej na to, že tento majetok nie je v jej užívaní, keďže táto povinnosť sa podľa platnej úpravy neviaže na užívateľa, ale výsostne na vlastníka prípojky.
Na to „nemá žiaden vplyv ani tá skutočnosť, že vlastník nie je príjemcom poplatkov za službu stočné (majitelia domov ho platia vodárňam – pozn. red.)“.

Starosta sa nechce vyjadrovať
Prokurátor napadol uznesenie protestom ako nezákonné aj pre jeho neurčitosť.
Z obsahu uznesenia nie je podľa neho zistiteľné, konkrétne ktorých prípojok rodinných domov na území mestskej časti sa týka ukončenie poskytovania danej služby.
Odvolal sa pritom aj na verdikty Najvyššieho súdu SR, ktorý viackrát judikoval pri uzneseniach obecných zastupiteľstiev o prevode majetku ich konkrétne náležitosti, teda že z nich musí byť zrejmé čo, komu a za čo sa predáva.
Starosta Krásnej Peter Tomko (KDH) sa pre Korzár nevyjadril s odôvodnením, že sa tak rozhodol po porade s právnikom a že uznesenie schválili poslanci jednomyseľne.
Ako vyplýva zo zverejneného uznesenia o nevyhovení protestu prokurátora na webovej stránke mestskej časti, podpísal ho Tomko ešte hneď v deň jeho prijatia miestnym zastupiteľstvom, teda 14. mája.
Starosta teda nevyužil svoje sistačné právo nepodpísať uznesenie a pozastaviť tak jeho účinnosť, ak by sa v zmysle zákona o obecnom zriadení domnieval, že odporuje zákonu alebo je pre mestskú časť zjavne nevýhodné.
Prokurátor sa teraz môže obrátiť žalobou na správny súd, aby uznesenie Krásnej zrušil. Či to urobí, zatiaľ nie je jasné.
„Aktuálne je zo strany prokurátora zvažovaný ďalší postup vo veci,“ odpovedala Korzáru za Krajskú prokuratúru Košice vedúca trestného oddelenia Martina Chmurová.
Kažimír: Hodili to na plecia obyvateľov
Exstarosta Kažimír ako jeden z dvojice podávateľov podnetu na prokuratúru otvorene priznal, že problém s prípojkami sa týka aj priamo jeho, lebo býva na jednej z takto postihnutých ulíc.
Tými sú Štrková, Orná, Pasienková, Na pažiti, Edisonova, Konopná, Mozartova, Harčarova, Beniakova, Bezručova, Piesočná, Tatarkova, Pollova, Urbárska, Na močidlách, Za mostom, Pri sídlisku, Nová a Goetheho ulica, ktoré sa nachádzajú v Krásnej zväčša na pravej strane od hlavnej Ukrajinskej ulice v smere z Košíc, len posledné štyri v tesnom susedstve sídliskovej mestskej časti Nad jazerom.
„Celý problém hodili na plecia obyvateľov. Podľa mojich informácií však rovnaký projekt budovania kanalizácie a kanalizačných prípojok prevažne za eurofondy robila v dvoch tretinách Krásnej aj vodárenská spoločnosť, ale tá sa na rozdiel od samosprávy podľa mojich informácií naďalej stará o tento svoj majetok, vrátane prípojok na vlastné náklady, hoci jej to takisto zrejme nie je príjemné,“ začal Kažimír s podrobnejším popisom problému.
Práve preto označil za neprijateľné a nepravdivé argumenty v dôvodovej správe, že sa skončila účinnosť zmluvy na eurofondy a zmenila sa legislatíva.
Vysvetlil, že verejné rozvody kanalizácie a veľkú časť kanalizačných prípojok v Krásnej vlastnia a spravujú vodárne.
Predmetom sporu sú len tlakové kanalizačné prípojky, ktoré spájajú kanalizáciu pod cestami na spomínaných uliciach s jednotlivými kanalizačnými šachtami na súkromných pozemkoch.
„Súčasťou každej takejto prípojky je aj ponorné kalové čerpadlo a ovládacia automatika. O tieto prípojky vrátane príslušenstva sa ako investor a vlastník starala až do konca júna minulého roka mestská časť. Keď obyvateľ nahlásil napríklad poruchu na čerpadle, zamestnanec mestskej časti prišiel a opravil to vždy na náklady samosprávy. Samozrejme, len vtedy, ak poruchu nezavinil majiteľ nehnuteľnosti tým, že hodil do kanalizácie niečo také, čo poruchu čerpadla spôsobilo,“ uviedol exstarosta.
Ostatní vlastníci prípojok hradia údržbu i opravy
Pokračoval, že vo väčšine Krásnej to bolo do uznesenia poslancov tak, že si vybudovali, spravovali a aj hradili náklady na údržbu i servis prípojok ich vlastníci - mestská časť a vodárne.
Len v nových lokalitách individuálnej bytovej výstavby ako Na hore, Záhumnie či čiastočne Pri mlyne si tamojší stavebníci financovali vybudovanie prípojok k rodinným domov sami, lebo mestská časť už na to peniaze nemala, takže ako ich vlastníci si zo svojho aj hradia údržbu a servis.
„Mestská časť sa nemôže len tak nejakým uznesením zbaviť svojho majetku a zákonnej povinnosti starať sa oň. Má tri alternatívy, ako postupovať v súlade so zákonom. Jednou je, že sa skúsi dohodnúť s vodárňami, aby prípojky prevzali, ale mne sa to v čase starostovania opakovane tiež nepodarilo dosiahnuť, lebo to vždy odmietli.“
Druhou alternatívou podľa neho je, že sa dohodne s vlastníkmi domov a odpredá im prípojky za 1 euro.
„V takom prípade by sme si mohli prípojky a príslušenstvo zahrnúť do poistenia našich nehnuteľností, ale kým nie sme ich vlastníci, tak nám to žiadna poisťovňa nepoistí.“
No a treťou možnosťou je, že poslanci zrušia svoje prokuratúrou napádané uznesenie a mestská časť bude pokračovať v údržbe i servise na vlastné náklady.
Exstarosta: Prehovorili ich tým, že to nebudú platiť
„Obyvatelia v minulosti odmietali financovať prípojky na svojich pozemkoch z vlastných peňazí. Niekdajšie vedenie mestskej časti ich však napokon presvedčilo až tým, že všetko vybuduje a bude sa o to aj starať na vlastné náklady. No a terajšie vedenie sa tejto povinnosti zbavilo v rozpore so zákonom, čo potvrdila aj prokuratúra.“
Kažimír zdôraznil, že okolo tisícke ľudí z Krásnej, ktorá má zhruba 6 500 obyvateľov, spôsobuje rozhodnutie mestskej časti veľké praktické problémy.
Keď sa aktuálne pokazí čerpadlo alebo iná súčasť prípojky, nemajú teraz podľa neho majitelia domov žiadnu štandardnú možnosť, ako si to nechať opraviť.
„Mestská časť im to do vlastníctva nepreviedla, takže nie sú oprávnení zavolať si nejakú firmu, aby opravila niečo, čo im nepatrí. Lenže keď vám hrozí, že budete mať dom plný fekálií alebo nebudete môcť používať vodu a toaletu, lebo mestská časť ako vlastník to už opraviť odmieta, tak nemáte inú možnosť.“
Konkretizoval, že kanalizačná šachta sa zvyčajne zaplní odpadovými vodami za deň a bez funkčného čerpadla alebo iného príslušenstva sa nedá potom ďalej používať.
Keď to samospráva nezatiahne, podajú žalobu
„Každému obyvateľovi, ktorému sa týmto krokom samosprávy udiala nejaká škoda a obrátil sa na mňa, poskytujem bezplatnú právnu pomoc. Vyzval som mestskú časť, aby už štyrom obyvateľom preplatila náklady na opravy. Zatiaľ odpovede na moje listy nemám. Ak to odmietne uhradiť, splnomocnili ma, aby som podal žalobu na mestský súd a žiadali sme o náhradu škody i preplatenie nákladov. Uvidíme, ako sa s tým súd vysporiada,“ avizoval exstarosta.
Dúfa však, že sa nakoniec so samosprávou dohodnú a nebudú to musieť takto riešiť. Aktuálny stav, ktorý spôsobili poslanci a starosta, je totiž podľa neho ten úplne najhorší.
„Majitelia nehnuteľností nemajú vlastnícky vzťah k prípojkám a príslušenstvu, ale budú musieť znášať úplne všetky následky prípadných porúch na majetku mestskej časti, ktorá ich zároveň núti do neho protizákonne investovať vlastné financie.“
Rezolútne odmietol aj ďalšiu argumentáciu z odôvodnenia uznesenia, že jeho prijatím chceli poslanci dosiahnuť uplatňovanie „rovnakého princípu zaobchádzania pre všetkých obyvateľov mestskej časti“.
„Vodárne ako vlastník väčšiny prípojok v Krásnej robia údržbu a servis pre obyvateľov na vlastné náklady, takisto aj majitelia domov, ktorí si ich dali vybudovať za svoje a vlastnia ich. Len mestská časť ako vlastník si svoje zákonné povinnosti neplní. Buď nech sa o svoje prípojky stará naďalej alebo nech ich zákonným spôsobom prevedie na majiteľov domov spomínaných ulíc,“ uzavrel Kažimír.
Vodárne ako vlastník si tiež riešia svoje prípojky
Aj vodárenská spoločnosť potvrdila Korzáru, že zabezpečuje opravu, údržbu a servis kanalizačných prípojok, ktoré sú v jej vlastníctve, prípadne v jej správe.
„Rozsah vlastníctva je jasný, rozsah správy závisí od obdobia, v ktorom bola prípojka vybudovaná a od v tom čase platných právnych predpisov. Všetky prípojky, budované po dátume nadobudnutia účinnosti zákona č. 442/2002 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, sa riadia týmto zákonom,“ uviedla Linda Šnajdárová z agentúry Penelopa, ktorá vodárne mediálne zastupuje.
Zacitovala aj niektoré ustanovenia z tohto zákona. Napríklad, že „vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady“.
Zvýraznila tiež, že vlastník prípojky je povinný „zabezpečiť na vlastné náklady opravu a údržbu kanalizačnej prípojky“.
Spoločnosť registrovala začiatkom júla 2023 zverejnený oznam mestskej časti Krásna o ukončení správy a údržby kanalizačných prípojok s prečerpávacími šachtami a čerpadlami, ktoré vybudovala vo vlastnej investícii s príspevkom z eurofondov.
„Východoslovenská vodárenská spoločnosť neprevzala do vlastníctva ani do správy prípojky vybudované v investorstve mestskej časti a nezabezpečuje na nich údržbu a opravy. Naša spoločnosť vo všeobecnosti nepreberá vodovodné ani kanalizačné prípojky vo vlastníctve iných subjektov do správy alebo do vlastníctva,“ potvrdila Šnajdárová naše informácie od Kažimíra, že vodárne v minulosti odmietli prevziať prípojky od samosprávy Krásnej.
Dodala, že v tejto mestskej časti sa nachádzajú ulice, na ktorých Východoslovenská vodárenská spoločnosť zabezpečovala z eurofondov a vlastných prostriedkov realizáciu prípojok s prečerpávacími šachtami a čerpadlami.
„Tieto prípojky vlastní a zabezpečuje ich správu a údržbu. Šachta s čerpadlom, elektrický rozvádzač, ako aj časť kanalizačnej prípojky sa pritom nachádza priamo na pozemku producenta odpadových vôd a časť kanalizačnej prípojky na verejnom priestranstve,“ ozrejmila Šnajdárová.
Doplnila ešte, že prípojky, ktoré si budovali vlastníci nehnuteľností na vlastné náklady v celom rozsahu (po ukončení investičných projektov mestskej časti a vodární), si aj sami spravujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári