KOŠICE. Turisti aj obyvatelia Košíc si v poslednej dobe mohli všimnúť opadávajúcu omietku a chýbajúce časti muriva pod strechou Františkánskeho – seminárneho kostola na Hlavnej ulici.
Po dominikánskom kostole a Kaplnke svätého Michala je Seminárny kostol svätého Antona Paduánskeho treťou najstaršou cirkevnou stavbou v Košiciach.
Kostol bol postavený v 14. storočí, teda v gotickom slohu, avšak v priebehu rokov bol zbarokizovaný, teda prestavaný do barokového štýlu.
„Je dehonestujúce, že vlastník necháva bez renovácie celú časť fasády orientovanej do Františkánskej ulice, jednej z najmalebnejších uličiek Starého Mesta, v ktorej sa miestne prevádzky snažia otvárať uličné sedenia pre zákazníkov. Tí však môžu oprávnene nadobudnúť pocit ohrozenia zreteľne narušenou odpadávajúcou omietkou. Celý povrch gotického oporného systému kostola orientovaný do ulice je zjavne v havarijnom stave,“ upozorňuje historik Ondrej Ficeri.
Omietka zabila dieťa v kočíku
Tvrdí, že pri panoramatickom pohľade na mesto tento zanedbaný kostol vytvára značne neestetický dojem upadajúceho mesta. „Neviem si predstaviť, že by napríklad v Bratislave bola tak významná sakrálna národná kultúrna pamiatka v tak úbohom stave.“
Historik uvádza aj tragický prípad z roku 1950, ktorý je zapísaný v Archíve mesta Košice. „Tento kostol bol problémový aj v minulosti. V roku 1950 spadla priamo na Hlavnej ulici omietka na kočík, čo spôsobilo úmrtie dieťaťa v ňom,“ dodáva Ficeri.

Až trojkilové kusy
Veliteľ národnej bezpečnosti opísal prípad tak, že Košičanka kočíkovala svojho päťmesačného syna po Leninovej ulici, dnešnej Hlavnej.
V tom čase odpadla z hornej rímsy kostola vakovka, teda omietka na kočiarik a na hlavu dieťatka, ktoré krátko na to zomrelo v nemocnici.
"Vyšetrovaním bolo zistené, že vakovka z hornej rímsy vpredu na kostole v dĺžke asi 1-1,5 metra a v šírke asi 30 centimetrov, pravdepodobne následkom odmrznutia a silného vetra odpadla vo viacerých troskách z výšky asi 18-20 metrov. Na detský kočiarik dopadli 2-3 kusy vakovky v rozmeroch asi 30x20 centimetrov a vo váhe 2-3 kg," uvádza v dobovom dokumente.
Zelené provizórne opatrenie
Vlastníkom kostola je Kňazský seminár v Košiciach. Rektor kňazského seminára Štefan Novotný hovorí, že o tragickom prípade z roku 1950 vie.
„Preto sme konali a zavolali horolezcov hneď, keď sme dostali prvé upozornenie, že tu padá omietka.“
Seminár zabezpečil jednu z veží proti tomu, aby z nej voľne padala omietka na chodník tým, že vežu pokryl zeleným ochranným pletivom. „Je to provizórne opatrenie, kým nebude urobená riadna rekonštrukcia.“
Seminár si v posledných rokoch dal urobiť projektovú dokumentáciu a reštaurátorský výskum na všetky časti kostola, ktoré treba opraviť.
„Máme už aj odobrenie od pamiatkového úradu. V priebehu mesiaca by sme chceli začať opravovať štít – prvý oporný múr, ktorý je na vrchu provizórne zakrytý zeleným pletivom. Najprv musíme vyriešiť strechu a spolu s ňou aj prvý oporný múr a deliaci štít medzi barokovou a gotickou časťou,“ hovorí Novotný.
Z plechovej na medenú strechu
Seminár ešte čaká na povolenie stavebného úradu, po ktorom sa pustí do práce na oprave prvého oporného múru a strechy. Výmena krytiny a krokiev na streche bude stáť 100- až 180-tisíc eur podľa stavu, v akom bude strecha po odkrytí.
„Strecha je plechová a prehrdzavená. Naposledy bola opravovaná ešte za bývalého režimu a aj to s postojom, aký mal vtedajší režim k cirkevným pamiatkam. Teraz pamiatkari požadujú, aby bola strecha medená.“
Rekonštrukcia oporného múru s deliacim štítom bude stáť 100-tisíc eur. Financie na prvú etapu opráv získal kňazský seminár zo zbierok, milodarov, vlastných zdrojov, pôžičiek a projektov.
„Máme dobré vzťahy aj so správcami budov oproti. Keď niečo vidia z výšky zo svojho pohľadu, nejaké chyby, upozornia nás a my už konáme.“
V ďalších etapách rekonštrukcie sa opravy dočkajú aj okná a staré bezpečnostné mreže na nich. Náklady na opravu gotickej pamiatky sú astronomické.
„Rámcový rozpočet na opravu celej pamiatky, exteriéru aj interiéru, je zhruba dva milióny eur. Závisí to veľmi od cien materiálov.“

Antigrafitový náter
Minulý rok sa kňazskému semináru podarilo vyriešiť problém, ktorý obyvateľom najviac udieral do očí. Úzka Františkánska ulica bola dlhé roky neslávne známa grafitmi v zákutiach oporných múrov kostola, z ktorých si rôzni ľudia časom urobili aj verejné toalety.
„Pozdĺž celej Františkánskej ulice sme urobili antigrafitový náter, vďaka ktorému sa sprej nedostane do hlbších vrstiev, ale zostane na povrchu náteru, a prípadné nápisy sa dajú ľahko odstrániť brúsením. Tento náter nás stál 14-tisíc eur,“ hovorí rektor Novotný.

Na stene ukazuje miesto, kde bol ešte na jeseň nepekný nápis. Dnes takmer nevidno, že tam niekedy bol.
„Antigrafitovým náterom sme chceli z tejto uličky hlavne dostať preč asociálov, ktorí si sem chodili robiť potrebu alebo čmárať.“

V lete príjemný tieň
Podarilo sa to aj vďaka kamerám, ktoré sem umiestnila kaviareň Benze. Tá má vonkajšie sedenie pre zákazníkov umiestnené medzi opornými múrmi kostola.
„Dosť často sem chodia na obhliadku aj policajti, čiže je to tu bezpečnejšie, ako bývalo. V lete to má výhodu, že je tu stále príjemný chládok a tieň. Toto leto zrejme kvôli rekonštrukcii kostola nebudeme mať sedenie vonku, pretože žiadny zákazník nebude chcieť sedieť pri lešení, hluku a prachu. Je to otvorené, uvidíme ešte, ako veľmi to bude zasahovať do nášho priestoru,“ hovorí Angelika Tajner, manažérka pre prevádzku kaviarne Benze na Františkánskej ulici.

Najdlhší na Slovensku
Františkánsky kostol je s dĺžkou 61,5 metra najdlhším chrámom na Slovensku, pričom samotná loď je dlhá 36,5 metra. Je zároveň aj národnou kultúrnou pamiatkou.
Komplex bývalého františkánskeho kláštora pozostáva z kostola, ktorý vlastní kňazský seminár, a samotného seminára, administratívnych budov a nájomcov, pričom túto časť bývalého kláštora vlastní Košická arcidiecéza.
V podkroví seminára sa dnes na kňazskú formáciu pripravuje 26 mladých mužov.
Postavený z milodarov
Po ukončení prvej etapy rekonštrukcie by sa seminár rád pustil do opravy exteriéru, celého plášťa svätyne a nakoniec aj do opravy interiéru kostola.
„Na tomto mieste bol najprv drevený kostolík sv. Mikuláša, ktorý vyhorel. Františkáni žili z darov ľudí. Postupne, ako získavali viac priazne, si mohli dovoliť postaviť väčší kostol, najprv gotickú časť, ktorá má sivý strop a je v časti, kde sú lavice pre ľudí. Neskôr bola dostavaná baroková časť s bielym stropom, ktorá je nad oltárom,“ vysvetľuje Štefan Novotný.

Múry vlhnú a praskajú
Olupujúce sa fresky nad centrálnou časťou kostola síce ľuďom udrú do očí ako prvé, ale tie nie sú prioritou rekonštrukcie. „Pretože pamiatkari povedali, že sú veľmi mladé, z 19. storočia.“
Kostol má väčší problém. Stavba nie je zospodu izolovaná, izoláciu má len podlahové kúrenie, vďaka ktorému nevlhne podlaha kostola a kostol je obľúbeným pre veriacich hlavne v zime. Múry však vlhnú, o čom svedčí aj olupujúca sa omietka.
„Má to svoje príčiny, ktoré treba odstrániť. V projekt máme preto navrhnuté špeciálne odvlhčovacie kanály a nové omietky.“

Do zvončeka mobilom
Kostol sa prispôsobil aj potrebám modernej doby. Kto chce prispieť drobnými „do zvončeka“ a nemá pri sebe hotovosť, môže platiť kartou alebo mobilom pri špeciálnom stojane. Na výber má sumy od 0,50 eura do 5 eur alebo vlastnú sumu.
„Osvedčilo sa to aj v iných kostoloch. Oceňujú to hlavne mladí, pre ktorých je prirodzené takto platiť.“
Kostol svätého Antona Paduánskeho je otvorený pre veriacich aj turistov počas bohoslužieb každý deň o siedmej ráno (maďarská omša), o dvanástej na obed (slovenská) a o 16.30 poobede (tiež slovenská).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári