Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Zahájenie vzdušnej premávky Košice – Bratislava - Praha
Divy ľudského dômyslu. Triumf techniky.
Moderný Ikaros zavítal do Košíc, aby rozvinul svoje úsilie. Metropola nášho východu vstupuje do radu moderných veľkomiest, keď nie de facto, aspoň de jure, lebo počínajúc pondelkom, 5. hodinou bolo uskutočnené vzdušné spojenie Košíc s Bratislavou a Prahou.
Bola zahájená pravidelná premávka na vzdušnej línii, premávka pošty, batožiny i cestujúcich. Je to udalosť viac menej kuriózna, ale tým pozoruhodnejšia, ako dokument rozvoja modernej techniky v našej republike.
Už po dvanástej hodine v pondelok bolo badať zvýšený ruch na okolí letišťa, ktoré ako je známe, sa rozkladá južne od Košíc, neďaleko osady Barce. Vidno tam rozľahlý hangár, skupiny vojakov, ktorí obchádzajú okolo lietadiel odpočívajúcich ako obrovití vtáci na zelenom trávniku letiska. Blíži sa jedna hodina, doba, ktorá je určená k odletu prvého lietadla smerom do Bratislavy. Hlavní zástupcovia „Československej štátnej aerolinie“, komerčný riaditeľ Žilka a technický riaditeľ major Hupner, obchádzajú vôkol lietadla a vysvetľujú dopytujúcim sa podrobnosti projektu. Nateraz bude spojenie udržované lietadlami iba pre jedného cestujúceho a neskoršie, keď sa zvýši záujem, budú zavedené lietadlá s kabínou, ktorá pojme až 6 cestujúcich.
Ozve sa hukot motoru a je to skutočne podivné, ako je to možné, že pomerne k celku lietadla temer nepatrná vrtuľa môže vyvinúť takú energiu, že vzduch ňou rozrážaný prúdi ako za veternej búrky.
Pilot K. Dohodil vyskúšal motor a prvý cestujúci, redaktor časopisu „Kassai Napló" Jarnó, zahalený do príslušného úboru, nasadá do vnútra vzdušného člnku. Riaditeľ spoločnosti ešte podáva ruku obom odchádzajúcim do vzdušných sfér, motor zahučí vystupňovanou silou a lietadlo sa pohne z miesta. Je 13:08 hod. Lietadlo napreduje ešte vždy len po zemi, ale rýchlosť sa stupňuje, až naraz, ako by tajomnou silou pozdvihnuté, začína sa vznášať vyšej a vyšej, opisujúc kruh nad letiskom smerom na západ, kde o chvíľu zmizne v diaľke. Prvé lietadlo nastúpilo svoju púť a teraz sa blíži pomaly doba, kedy sa má objaviť prvé lietadlo, ktoré bolo rádiotelegraficky hlásené, opustilo Bratislavu o 10.45 hod.
Minulo sa asi desať minút od odletu prvého lietadla, keď naraz sa zjaví na západe temná bodka, ktorá sa rýchle zväčšuje, mení sa v podobu vtáka, mohutnejšieho a mohutnejšieho.
Lietadlo sa blíži. Už sa vznáša nad letiskom. Opisuje vzduchom okruh a pomaly sa blíži k zemi až konečne hladko pristáva. Je 13.20 hod. Motor tíchne, až konečne i vrtuľa sa ustaľuje. Letci vystupujú, súc vítaní zástupcami leteckej spoločnosti, zástupcom riaditeľa pôšt, zástupcami tlače a početným obecenstvom. Vystupujúci letci sú dvaja. Pilot nadporučík Klepš a cestujúci, redaktor Národného denníka z Bratislavy, Uno Hrabě. Obaja sú zrejme spokojní s výsledkom svojej cesty, ktorá trvala celkom 2.35 hod., takže vlastne bola kratšia než bola rozvrhnutá.
Náš spravodajca potom požiadal pricestovaného kolegu, aby mu zdelil svoje dojmy a dozvedel sa v podstate toto: „Bratislavu sme opustili v daždi. Celý kraj je v kvetu. Rozvodnený Dunaj mocne prúdi. U Nitry prestáva pršať. Napredujeme smerom k Vrábľom a míňame tamojšie letisko, určené pre núdzové pristanie a veľmi účelne vybudované. Blížime sa k Hronu, ktorý je tiež rozvodnený. Nad Levicami sme za trištvrte hodiny. Na pravo vidno rozľahlú rovinu Maďarska. Nad Lučencom plávame podľa kompasu. Ovzdušie je veľmi búrlivé. Lietadlo sa pohybuje ako loď na zvlnenom morí, ale pilotovi sa ho podarí úplne ovládať, takže napriek náporu vetru nevzniká kolísanie. Po jeden a pol hodine sme nad Rimavskou Sobotou, ktorá sa zračí už zďaleka skupinou bielych domkov. Začína búrka, valia sa ohromné tmavé mračná. Napredujeme nerušene k Rožňave za búrky, ktorá sa ženie vedľa, až konečne, keď sa blížime k Turni, búrka ustáva. Hneď potom za 2 hodiny po odletu z Bratislavy, sa zjavujú pred našim zrakom Košice. Potom nasleduje hladké pristanie.“
Toľko som vybral z mojich poznámok, ktoré som si urobil cestou, poznamenáva kolega, uisťujúc, že je to skutočne vymoženosť, ktorá zasluhuje ocenenia. Tak bolo zahájené pravidelné spojenie na vzdušnej línii Košice – Bratislava – Praha, a dúfajme, že dočkáme sa rozkvetu tejto vymoženosti modernej techniky k prospechu rozvoja našej východoslovenskej metropole, k čomu želáme usilovným priekopníkom a či dobyvateľom sfér plného zdaru.
Z denníka Slovenský východ, 6. mája 1924
Chlapec vbehol pod elektrický vozeň
Včera po 12. hodine v poludnie odohral sa na Hlavnej ulici v Košiciach výjav, pri ktorom okoloidúcim tuhla krv v žilách a s napätím očakávali ako sa tragické nešťastie skončí.
Z domu číslo 21 na Hlavnej ulici vybehol šesťročný chlapec Lazara Bluma a hnal sa úprkom cez hradskú smerom k Vrátnej ulici, v tom prudko idúci voz elektrickej dráhy číslo 2, ktorý riadil Ján Vlasatý, ho zachytil, zrazil k zemi, vliekol ho niekoľko metrov načo voz bol zastavený.
Nešťastie strhlo sa v okamihu. Zaznelo niekoľko výkrikov a vodič okamžite všetkou silou sa snažil voz zastaviť. Keď sa mu to podarilo, bol vážne zranený chlapec, ktorému bola rozdrtená pravá noha, vyslobodený z nebezpečnej situácie a naložený na voz elektrickej dráhy, ktorý ho ihneď odviezol do štátnej nemocnice.
Udalosť zapríčinil značný zbeh zvedavcov, ktorí rokovali o nešťastí. Vodič nemohol nešťastiu zabrániť, lebo chlapec vbehol priamo pod vozeň. Treba poznamenať, že prvý kto priskočil, aby pomohol ranenému židovskému chlapcovi, bol strojvodca Emil Matysek, ktorý pomohol raneného vyprostiť spod vozňa.
Z denníka Slovenský východ, 6. mája 1924
V znamení Gajdových kúpeľov
Po dva dni už veselo praží slnko na dlho čakajúcu zem a na nás, dosiaľ zimou sa trasúcich smrteľníkov. Sotva však pot začína vystupovať na našom čele, už zase hľadáme a skúmame, kde nájdeme útulok v budúcich parných dňoch.
Preto záujem celej verejnosti sa sústreďuje okolo otázky spojenia Gajdových kúpeľov, ktoré sa stali po skúsenostiach laňskej sezóny skutočne košickým Ostende (mesto v Belgicku), kde bude v horúcich dňoch leta hľadať všetko obyvateľstvo osvieženie a chladné vlny ohromného bazénu týchto jedinečných kúpeľov.
Preto akiste s radosťou každý uvíta sdelenie, že nezostalo pri púhych sľuboch a pokusoch, ale že dňom 25. mája započne elektrická dráha dopravu obecenstva do Gajdových kúpeľov.
Kladenie koľajníc, vztýčenie stožiaru, všetko je v plnom prúde a blíži sa k svojmu dokončeniu. Po celej dráhe od Komenského ústavu až po kúpele badať mravčiu prácu vojenských oddielov i technických zriadencov a postup práce denne je sledovaný obecenstvom.
Z denníka Slovenský východ, 10. mája 1924
Stavba dozorných domkov v Komenského ústave
Ako Slovenský východ už oznámil, justičný erár postaví pre dozorný personál štátneho ústavu Komenského v Košiciach, dva obytné domy.
Včera bola komisia okresného technického úradu a stavebnej správy v ústave, aby podľa plánov, schválených referátom verejných prác ministerstva pre Slovensko, s prácami ihneď započala.
Ministerský radca Antonín Vlček, vedúci prednosta úradov Komenského ústavu bol predsedom komisie, ktorá sa odobrala na stavenište. Za stavenište bola ústavnou správou navrhnutá časť ústavného teritória, vedľa kostolianskej hradskej, kde sa až dosiaľ nachádzali baraky (medzitým zbúrané). Určenie tohto miesta, hlavne z toho dôvodu, že leží v smere prirodzenej expanzie mesta, teda severovýchodným smerom, je dosť odpovedajúce. Stavenište je veľké, miesta tiež pre záhrady je dosť, a tým bude tiež územie ústavu stejnomerne zastavané A dozor na tejto časti ústavu zaistený.
Mesto Košice je teda predĺžené v smere ku Gajdovým kúpeľom. Práca bola hneď započatá a oba domy budú ešte v tomto roku obsadené.
Z denníka Slovenský východ, 10. mája 1924
Komenského ústav v Košiciach. (zdroj: knižničný fond VKJB)Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
