Významná národná kultúrna pamiatka a jedna z dominánt Košíc, Urbanova veža, prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Práce na jej oprave trvajú od roku 2019.
Renovuje ju nezisková organizácia Perly gotickej cesty.
Prvá etapa, rekonštrukcia vonkajšej fasády a strechy nad arkádami, stála takmer 600-tisíc eur a trvala osem mesiacov. V týchto dňoch riešia reštaurátori striešky arkád, interiér vonkajšej chodby pod nimi a 36 vzácnych náhrobných kameňov.
Na reštaurovaní veže sa podieľajú aj architekt JÁN KRCHO z Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach a architekt MICHAL GOMBOŠ. V rozhovore pre Korzár prezradili, aké najnovšie poznatky odhalili výskumy o tejto dominante Košíc a prečo je správne, že kedysi známa Červená veža je dnes biela.
V rozhovore sa dočítate:
- Akej farby bola pôvodne Urbanova veža,
- čo ju zachránilo pred zbúraním v 19. storočí,
- prečo chceli obyvatelia vežu kedysi odstrániť,
- čím znehodnocujú ľudia bránu vstupu do veže.
Jedným z najväčších problémov Urbanovej veže bolo hromadenie smetia a špiny pod arkádami. To by mohlo vyriešiť sklo alebo kovová mreža medzi arkádovými oblúkmi. K akému riešeniu sa prikláňate vy?
Ján Krcho: Predstavujeme si tam sklo, lebo ho považujeme za najmenej invazívny, menej rušivý a estetickejší zásah. Pretože keby tam mala byť mreža, musela by byť veľmi hustá. Navrhujeme bezpečnostné sklo, ktoré okolo celých arkád bude stáť do 50-tisíc eur. Ide o to, čo schvália pamiatkari.
Michal Gomboš: Musí to spĺňať estetické aj bezpečnostné požiadavky. Samozrejme, že aj to bezpečnostné sklo sa v konečnom dôsledku dá poškodiť, ale niekde tá hranica medzi ochranou, užívateľskou funkciou a estetikou byť musí. Pred rokmi bol posprejovaný aj Dóm sv. Alžbety, čo by sa samozrejme nemalo diať, ale nemôžeme ho teraz celý ohradiť vysokým plotom s odstupom niekoľkých metrov. Otázky ohľadom možnosti poškodenia a ochrany, ktoré v rámci procesu návrhu s pamiatkarmi riešime, sa snažím mierniť s dôrazom, že stále verím aj v úroveň kultúry našej spoločnosti.
Arkády Urbanovej veže v Košiciach možno budú zasklené a s kaviarňou, fasádu kritizujú Čítajte Fasáda veže bola po rekonštrukcii v roku 2020 podrobená ostrej kritike zo strany historika Ondreja Ficeriho, ktorý tvrdí, že rekonštrukcia je urobená nekvalitne a necitlivo k okolitému prostrediu. Vraj vyzerá ako nevydarený architektonický hybrid a bielou farbou pripomína zateplený panelák. Veža mala pôvodne červenú omietku a taký bol aj jej historický názov – Červená veža. Vy s týmto názorom nesúhlasíte. Prečo?
Ján Krcho: Potom by sa dalo povedať, že celá veža je už od začiatku výstavby hybridná. Bolo to niekoho autentické pôvodné dielo, ktoré bolo viackrát prerábané. Aj v pôvodnom koncepte veže stavitelia používali aj gotické, aj renesančné formy, čo bolo v tom čase v Európe bežné. Najznámejší príklad pre čitateľov by mohla byť Vladislavská sála pražského hradu, kde je gotická klenba, ale renesančné okná, na ktorých je rok výstavby vyznačený gotickým písmom.
Architekti Ján Krcho (vpravo) a Michal Gomboš. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Takže vám to vôbec nepripadá ako zateplený panelák a ani biela farba vám neprekáža?
Michal Gomboš: Myslím, že ak by takouto formou zatepľovali paneláky v Košiciach, tak máme oveľa menej problémov ako spoločnosť (úsmev).
Ján Krcho: Reštaurátorský výskum preukázal, že Urbanova veža bola pôvodne biela, úplne na začiatku po výstavbe. Až na to boli vytvorené nárožné bosáže, iluzívne kvádrovanie z omietky, ktoré je viditeľné na starých fotografiách. Až neskôr bola v jednej etape veža celá červená. Teda dnešná rekonštrukcia vrátila veži jej prvý, pôvodný stav, čo sa týka farby veže. Okrem toho tieto bosáže boli odstránené počas obnovy po požiari v roku 1966, čo bolo v zmysle prístupu reštaurátorov potrebné akceptovať ako jestvujúci stav.
Vznik Urbanovej veže sa v rôznych prameňoch datuje na prelom 14. a 15. storočia. Bol tento dátum už vyvrátený?
Ján Krcho: Prelom 14. a 15. storočia uviedli vo svojom pamiatkovom výskume Eva Križanová, Vojtech Fifík a Mária Spoločníková. Urobili tak na základe gotických foriem okien na poschodí zvonovej stolice, ktoré majú podobnú profiláciu ako okná Michalskej kaplnky. Stavba veže podľa nich súvisela s prestavbou farského kostola, resp. jej predchádzala. Tieto názory ale neboli úplne jednoznačne prijaté ani v odborných kruhoch.
Nálezy v priebehu reštaurovania, sekundárne použité kamenné články z konca 15. storočia a aj archeologické nálezy potvrdili datovanie výstavby veže po roku 1628 a aj podľa dendrochronologického výskumu zvyškov trámov lešenia boli tieto trámy vyrúbané väčšinou v roku 1628. Dendrochronologický výskum (určuje vek dreviny, poznámka redakcie) je schopný určiť vek s presnosťou na jeden rok.
Tieto nové poznatky boli publikované v dvoch vedeckých publikáciách a sú aj na webe voľne prístupné a dajú sa študovať. Nevieme písať všetkým turistickým organizáciám, aby si prepisovali brožúrky, ale snáď raz budú aj tieto poznatky všeobecne akceptované a rozšírené.
Premeny veže v čase. (zdroj: Ján Krcho)Význam Urbanovej veže teda nespočíva v jej veku, ale v niečom inom?
Ján Krcho: Vežu dalo postaviť mesto v roku 1628 pre dnes už slávny zvon Urban, ktorý sa inde nedal umiestniť, lebo bolo veľmi veľký, ale veľmi významné sú aj kamenné náhrobky – epitafy významných Košičanov, okolo Urbanovej veže. Všetky sú veľmi dôležité, lebo sú jedinečným dokladom dejín Košíc. Je tam síce jeden rímsky náhrobok zo 4. storočia, ale ten sa netýka nášho mesta, ten sme navrhovali umiestniť niekde inde. Takých bližšie neidentifikovaných rímskych náhrobkov je po múzeách pomerne veľa.
Dominanta Košíc má nový šat. Podľa historika ide o nevydarený hybrid Čítajte Pre Košice sú významné epitafy Košičanov. Najstaršie sú zo 14. storočia. Začiatok výstavby Dómu sv. Alžbety je dosť problematicky datovateľný a tieto náhrobky sa sem dostali zo základov Dómu, keď na konci 19. storočia zbúrali jeho vnútornú časť, vnútorné piliere kostola. Náhrobný kameň Athanasia Jacoba Polonusa z roku 1378 ako tzv. terminus post quem je významný aj z hľadiska datovania začiatku výstavby Dómu, ku ktorému mohlo dôjsť len po tomto roku.
Dominanta Košíc je v žalostnom stave. Urbanovu vežu opravia Čítajte Ohrozovalo existenciu veže okrem požiaru v roku 1966 aj niečo iné?
Ján Krcho: V 19. storočí vznikla petícia na zbúranie Urbanovej veže. Pretože ľudia ju považovali za škaredú stavbu. V Bardejove takúto vežu z rovnakých dôvodov aj skutočne zbúrali. Urbanovu vežu nakoniec pred zbúraním zachránili obchodíky, ktoré boli okolo nej a z ktorých bol príjem pre mesto. Dnes je národnou kultúrnou pamiatkou, takže o nejakých podobných petíciách už snáď nebudeme uvažovať.
Michal Gomboš: V súčasnosti je to nevhodné narábanie s „vizuálnym smogom“, s nadneseným významom.
Ako to myslíte?
Michal Gomboš: V návrhu počítame aj s novou plochou pre umiestňovanie oznamov, informácii a plagátov, ktorá by mala byť v jednotnom výrazovom štýle so zasklením, aby sme predišli pripínaniu oznamov v euroobaloch na dva roky dozadu osadenú bránu, ktoré osobne považujem za nešťastné.
Mesto opravilo fakty za nové
Aj na webových stránkach magistrátu mesta Košice sa mohli občania Košíc a turisti dočítať o tom, že Urbanova veža pochádza z prelomu 14. a 15. storočia. Upozornili sme ich na najnovšie poznatky o datovaní.
„Ďakujeme za váš podnet, ktorý sme prekonzultovali s povereným vedúcim archívu mesta Košice Michalom Tunegom. Po jeho návrhu došlo k preformulovaniu textu na webe mesta v sekcii, ktorá sa venuje Urbanovej veži,“ uviedol hovorca mesta Dušan Tokarčík. Text na webovej stránke preto upravili a vežu datujú už správne na začiatok 17. storočia.
Ak sa obyvatelia mesta alebo návštevníci Košíc chcú dozvedieť viac aj o histórii Urbanovej veže, sú pozvaní do parku pri nedávno zrekonštruovanej Spievajúcej fontáne. Tam môžu od začiatku mája až do 30. septembra 2024 navštíviť výstavu o historických premenách fontány, ale aj Urbanovej veže. „Zaujímavé informácie sa návštevníci z pútavých panelov dozvedia okrem slovenčiny aj v angličtine a maďarčine,“ dodáva Tokarčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
