Na Slovensku je takmer 3 000 obcí. To znamená 3 000 starostov, úradov a tisíce poslancov. Náklady na to sú dnes približne 3,3 milióna eur denne, čo je ročne 1,2 miliardy. Platia to ľudia cez svoje dane. Dostávajú za to kvalitné služby?
V Košiciach silnie diskusia o tom, či si môžu dovoliť 22 mestských častí. Mohli by sa zrušiť úplne, hovorí TOMÁŠ ČERNĚNKO, exriaditeľ Inštitútu správnych a bezpečnostných analýz ministerstva vnútra a dlhoročný zamestnanec Katedry verejnej správy a regionálneho rozvoja Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Vo svojom výskume sa zaoberá otázkou efektívnosti verejnej správy, inteligentného riadenia a financovania samospráv. V rokoch 2013 - 2022 bol členom skupiny nezávislých expertov Rady Európy pre Európsku chartu miestnej samosprávy.
V košickej Tabačke hovoril v rámci vtipne nazvanej diskusie „Nie je 22 mestských častí málo?“ aj o tom, že ak by sa zrušili, ušetrilo by sa ročne vyše sedem miliónov eur. Cestu vidí v reforme samosprávy, ku ktorej pristúpili iné európske krajiny.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo je redukcia mestských častí polovičatá robota,
- že malé obce spotrebujú na chod úradu viac ako polovicu rozpočtu,
- koľko by sa mohlo ušetriť pri spájaní obcí do väčších celkov
- s akou reakciou sa stretávajú odborníci u kompetentných,
- prečo čas na postupné a dobrovoľné spájanie už vypršal.
S akými reakciami sa stretávate pri informácii, že Košice majú 22 mestských častí, čo je nielen viac ako v Bratislave, ale aj v Paríži, Barcelone či New Yorku?
Keď sme sa na túto tému rozprávali napríklad s ľuďmi z Rady Európy, odporúčali zníženie počtu úrovní samosprávy s tým, že nedáva zmysel mať na takom území toľko úrovní správy. Podobné odporúčania padali aj pri iných expertných stretnutiach.

V Košiciach sa dlhodobo vedie debata o redukcii mestských častí, ale nie v zmysle, či sa majú zrušiť všetky, ale skôr o ich počte, či ich má byť 11, 9 alebo 4. Téma sa však zasekla na mestskom zastupiteľstve. Ako sa pozeráte na model 22 mestských častí a kde vidíte riešenie, ak súčasný stav nie úplne vyhovuje potrebám verejnosti?
Takéto znižovanie počtu mestských častí samo osebe podľa mňa nedáva zmysel. Zredukovať ich počet na 9 alebo 11 častí je polovičatá robota, funkčný dôvod na zachovanie tam nie je. Historicky existoval dôvod, prečo boli správne obvody kreované tak, ako boli. Veľakrát to bolo aj preto, že vzhľadom na technologické obmedzenia bolo potrebné mať v území správcu, ktorý vedel do istej miery rozhodovať, kým dostal pokyny od nadriadených.
Dnes sa však informácie hýbu veľmi rýchlo a technologický pokrok nás nenúti mať správu takto fragmentovanú. Čiže tak, ako už nechceme bývať v dreveniciach a chceme mať teplú tečúcu vodu z kohútika a nemusieť ju zohrievať na ohni po prinesení zo studne, pri samospráve sa odvolávame na historické odkazy, no pri bývaní sme za pokrok celkom vďační.

Aký je najväčší problém financií a protislužieb, ktoré dostávajú obyvatelia ako daňoví poplatníci? Väčšina nákladov ide na chod miestneho úradu a na platy zamestnancov, nie na samotné investície v mestských častiach. To je váš hlavný argument pri debate, či redukovať samosprávu?
Áno. Je to čiastočne aj o tom. Druhá vec je, že v Košiciach je segment verejných služieb, ktoré produkujú mestské časti, relatívne malý. Škôlky sú vo väčšine košických mestských častí riešené magistrátom, podobne ako aj základné školy, a je teda irelevantné, kde bývam. Pre porovnanie, v Bratislave škôlky a základné školy spravujú mestské časti a tie sa celkom vymedzujú voči tomu, aby poskytovali služby obyvateľom iných mestských častí.
Mestské časti v Košiciach sú zodpovedné za necelých 9 percent výdavkov, z čoho 40 percent predstavujú výdavky na prevádzku úradov mestských častí. Čiže z celkových 33 miliónov eur, s ktorými hospodária mestské časti, 13 miliónov eur spotrebuje prevádzka 22 úradov mestských častí.
Súčasný systém miestnej samosprávy je celkovo zbytočne drahý. Samospráva v roku 2022 minula dokopy asi 7 miliárd eur. Náklady na prevádzku úradov boli okolo 1,2 miliardy. Celkový podiel na dani z príjmu fyzických osôb na celom Slovensku, ktorý bol prevedený miestnym obciam a mestám, bol 2,5 miliardy eur. To zaplatili všetci pracujúci ľudia. Čiže na prevádzku obcí ide približne polovica z toho a za tie peniaze sa v niektorých obciach neprodukuje skoro nič.

Vyčíslili ste, že zrušenie všetkých mestských častí v Košiciach by ušetrilo ročne 7,2 milióna eur. Čo by táto suma znamenala pre možný rozvoj mesta alebo pre jeho obyvateľov?
O tom by práve rozhodli oni. Za jedno volebné obdobie by sa ušetrilo asi 30 miliónov eur. Môžu to byť cesty, ktoré treba opraviť. Alebo postupne prebudovávať kampusy a zlepšovať základné školy. Niekde chcú obyvatelia možno viac investícií do zdravia a samospráva môže začať podnikať v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a zamestnávať mladých lekárov. Môžu sa navýšiť počty spojov vo verejnej doprave, môže zlacnieť doprava, môžu sa znížiť dane z nehnuteľností.

Je na miestnych politikoch, aby prišli a ponúkli občanom alternatívu, čo za 7 miliónov ročne. Možnosťou je aj participatívne rozpočtovanie, rozdeliť peniaze priamo na pôvodné mestské časti a umožniť ľuďom, nech si sami zahlasujú, či chcú častejšie kosenie, rekonštrukciu chodníkov alebo príspevok na klub dôchodcov. Toto všetko sú možnosti, ako peniaze vedia byť manažované obyvateľmi. Alternatív, ktoré sa otvárajú pre Košice, by bolo tým pádom veľmi veľa.
Ako efektívne sú obce aj na východe Slovenska, ktoré hospodária napríklad s rozpočtom 40-tisíc eur, čo je približne ako rodina? Aká môže byť pre malé obce cesta k zlepšeniu, čo by ste navrhovali?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári