Ocenenie Vedec roka SR 2023 už pozná svojich víťazov. Celkovým víťazom sa stal Martin Orendáč, ktorý tvorí tím s manželkou a zaoberajú sa štúdiom magnetických vlastností rôznych látok pri nízkych teplotách. Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, rovnako ako víťazka kategórie Mladý vedec do 35 rokov IVANA ŠIŠOLÁKOVÁ.
Jej doménou je vývoj senzorov na rýchlu a presnú diagnostiku vírusových a civilizačných ochorení. V rozhovore pre Korzár prezradila, ako fungujú elektrochemické senzory, aké ochorenia sa nimi dajú detegovať a v čom spočíva ich výhoda.
„Trochu sa to zmenilo a chémia je populárnejšia ako bola, naozaj mladých zaujíma. Už ich netreba tak veľmi presviedčať, aby ju študovali. Skôr ich treba presvedčiť o tom, aby ostali študovať na Slovensku, lebo veľa z nich sa chystá do Brna alebo do Prahy. Ale ja som pôsobila niekoľko mesiacov na Masarykovej univerzite v Brne a nie je to zas až taký obrovský rozdiel, že by to tam bolo úplne úžasné a neporovnateľné s nami,“ hovorí Ivana Šišoláková.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo vyvíja víťazka ocenenia,
- kedy sa jej testy dostanú do lekárne a za akú cenu,
- čo budú vedieť skúmať senzory zo športovej helmy alebo z oblečenia,
- čím sa zvykne odreagovať vo voľnom čase,
- ako zvláda neúspechy,
- do akej oblasti chce s testami ešte preniknúť.
Cenu ste získali za vývoj neenzymatických elektrochemických senzorov. Čo si pod tým máme predstaviť?
Je to diagnostická metóda, ktorá by mohla zahŕňať diagnostiku civilizačných ochorení a vírusov, no máme aj výskum na to, aby sa diagnostikovali markery pri onkologických ochoreniach.
Ide o malý senzor na veľmi podobnom princípe, ako fungujú glukomery. Rozdiel je ten, že v prípade glukomerov je tam enzým, to je glukóza oxydáza, v našom prípade ten enzým nahrádzame kovovými časticami, teda modifikujeme senzor kovom. Tým pádom je senzor omnoho stabilnejší, lacnejší.
Najmenší je senzor, ktorý sa vloží do potenciostatu (B) a ten sa napojí na akékoľvek zariadenie s USB portom. (zdroj: Ivana Šišoláková)Vďaka čomu budú vaše senzory lacnejšie a jednoduchšie na skladovanie?
Vďaka tomu, že neobsahujú enzymatickú zložku. Pretože enzým, biologická zložka, dokáže existovať len pri určitých podmienkach, akými sú teplota a pH. Tým, že nahrádzame enzým kovom, máme vysoko stabilný senzor aj s vysokou presnosťou. Kov je aj podstatne lacnejší ako akákoľvek biologická zložka.
Senzory budú primárne určené pre oblasť medicíny, ale dali by sa využiť aj inde?
Využiť sa dajú aj na stanovenie rôznych ťažkých kovov v pôdach alebo vo vode. Takže v environmentálnej oblasti si tiež môžu nájsť svoje uplatnenie.
V senzore sa modifikuje len pracovná elektróda, čo je stredná okrúhla časť podľa toho, aký analyt stanovujeme. Senzory sú trojelektródový systém, len zmenšený a vieme ním študovať rôzne deje, ktoré prebiehajú, napríklad aj korózne procesy a podobne.
Pätica vedeckých pracovníkov si v Bratislave prevzala ocenenia Čítajte Vaše senzory môžu diagnostikovať civilizačné aj vírusové ochorenia. Aký je rozdiel medzi senzormi na vírusové a civilizačné ochorenia?
Mení sa práve úprava pracovnej elektródy, toho povrchu senzora. Ak máme napríklad stanovenie inzulínu, tak ho modifikujeme niklom, v prípade glukózy používame zlato, v prípade kyseliny mliečnej alebo kyseliny askorbovej používame skôr zinok. V závislosti od toho, čo ideme stanovovať, upravujeme povrch. V prípade vírusových ochorení používame tiež iné častice.
Senzory na diagnostikovanie rôznych ochorení. (zdroj: Ivana Šišoláková)Dnes už existujú testy na mnohé z týchto ochorení. V čom budú vaše testy lepšie?
Testy, ktoré sú v súčasnosti na stanovenie napríklad inzulínu alebo cholesterolu, vyžadujú veľké a konštrukčne náročné prístroje, sú drahé a diagnostika ochorenia pri nich trvá aj niekoľko hodín. Čo si pamätáme z PCR testov na covid. Pretože si to vyžaduje školený medicínsky personál.
Naše senzory sú lacnejšie a meranie prebieha asi desať sekúnd. Pracujeme aj na vývoji softvérovej aplikácie, ktorá by pacientovi vedela dať len konečný výsledok. Nebude teda musieť vedieť čítať grafy. Je to teda rýchle, lacné a veľmi užívateľsky prijateľné.
Senzor je miniatúrny, pri stanovení diagnóz na rôzne choroby sa mení len jeho čierny kruh v strede. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Kam sa vloží tento malý senzor?
Je na to malinký prístroj – potenciostat, vo veľkosti zápalkovej škatuľky, ktorý má USB konektor, ktorý sa dá napojiť na notebook, tablet alebo mobil. K tomu je aj softvérová aplikácia, ktorá vyhodnotí meranie.
Z čoho vedia senzory určiť ochorenie – z krvi, moču, slín?
Je to veľmi závislé od ochorenia, ale intenzívne pracujeme na tom, aby to bolo neinvazívne, čiže nie z krvi. V prípade diabetikov by to mohol byť pot alebo sliny. Kolegyňa dokonca pracuje aj na stanovení analytov zo sĺz.
Takže testy sa budú dať využiť aj v domácom prostredí?
Celý výskum je robený tak, aby sa testy dali robiť prioritne v domácom prostredí.
Čo znamená, že testy budú lacnejšie? Antigénové testy na covid stáli v lekárni možno tri – štyri eurá...
Ale mali dosť nízku presnosť. PCR testy mali lepšiu presnosť, ale boli drahšie. Naše senzory budú presné a ich cena bude približne do eura.
Vedec Pavol Čekan: Ak nás štát bude vyháňať, odchodu sa nebránim Čítajte Budú sa dať vaše testy kúpiť voľne, bez predpisu v lekárni? Budú určené aj na preventívne sledovanie pacientov?
Áno. A až keby ste mali vysoké hodnoty, zájdete za lekárom.
Aká dlhá cesta vás čaká, kým budú môcť byť v predaji?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
