Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Upíri výletníkov
Nedeľa je jediným dňom, keď stredný stav môže so svojimi rodinami zavítať na niekoľko hodín do prírody. V blízkosti Košíc je málo dobre zariadených reštaurantov, kde taká rodina môže vkročiť s dôverou, že za primeraný obnos si môže poručiť posilnenie a vypiť pohár piva. To, čo však tropia niektoré reštaurácie, ktoré, sotva, že začala jarná sezóna, počínajú tak nestudne účtovať ceny nápojov a pokrmov, že obyčajnému smrteľníkovi vyvstáva pot na čele. Presahuje to všetky medze.
Tak napríklad v reštaurácii na Bankove dávajú si platiť 12 stupňové košické pivo za Kčs 4 za pollitrovú fľašu a o cenách jedla ani nehovoríme. Tu prestáva už každý ohľad. Tu nejedná sa iste o luxusné kúpeľové miesto, ale o blízke mestské výletné miesto, kde niet réžie ani pomerov tak zlých, aby sa tu takto muselo počítať. Budeme ceny výletných hostincov čo najpresnejšie sledovať a na každý výstrelok podobného druhu poukazovať a dokiaľ nezrobia príslušné úrady v tejto veci poriadok, neprestaneme o to usilovať. Naproti tomu žiadame reštaurácie, majúce zmysel pre obslúženie výletníkov, aby nám zdelili ceny, aké účtujú, aby sme na ich solídnosť a prístupnosť mohli v záujme verejnom upozorniť.
Z denníka Slovenský východ, 13. mája 1924
V bankovských lesoch bola nájdená mŕtvola štvrtej obete Reinitza
Pohrebište v zeleni kvetov. Spoločník vrahov na mieste činu.
Je krásne slnečné ráno. Do policajného auta nasadá spoločník vrahov Demjanovič František a dvaja detektívi. Policajný radca Pongrác hovorí ešte niekoľko viet s vrchným radcom Böhnelom, vstupuje do automobilu, náš reportér sa pripojuje k výprave a vehikel vyjde z policajnej budovy. Vrah Demjanovič sedí pred nami. Je to mladý muž, sympatického vzozrenia, má čiernu košeľu, barnavé šaty a v jeho čiernom vlase nebadať ešte ani jednej nitky šedín.
Počas jazdy pozerám sa na jeho hlavu, občas pozerám si naklonený profil jeho tváre a premýšľam, čo zapríčinilo to, že tohto mladého muža strhnula žiadosť jeho švagra Bodnára k zločinu tak ťažkému, že spoločne vložil svoju ruku na život človeka? Nie je to snáď spoločnosť, v ktorej sa pohyboval, či nie sú to heslá dňa, ktoré zasievajú tvrdosť zmýšľania a staré morálne myslenie odvievajú z duší ľudských? Ak by sme šli na koreň zla, snáď by sme dočítali v živote tohto nešťastného človeka, čo živilo jeho chátrajúcu dušu.
Vehikel vychodí z mesta. Vôkol jaro jasá v zlatých, bielych a zelených barvách, a v pozadí nás vítajú bankovské černasté vrchy. Ideme hradskou ďalej až za prvú vodárenskú stanicu, vchádzame na jej odbočku v kotline zelených návrší, asi hodinu chôdze od čermeľskej elektrickej zastávky cesta odbočuje do návršia.
Tuná vrah Demjanovič dal pokyn k zastaveniu. Sám nás viedol zeleňou listnatého lesa až k čistine, kde ukazoval miesto vraždy. Nebolo na ňom badať žiadneho rozčúlenia. Ale potom nás viedol po stráni dolu k horskému jarku, kde u miesta, kde sa jarok rozširuje a v jeho toku hodený je silný kmeň, sa zastavil. Bolo to miesto poézie a krásy. Na zelenom svahu nad jarkom, ktorý označil ako pohrebište zavraždeného, prežiarovalo zlaté, pálčivé slnko a ker v plnom bielom kvete skláňal sa nad improvizovaným hrobom. Mladý vrah sa zastavil a vybúšil v úpenlivom plači. Radca Pongrác ho upokojuje a pýta sa ho na podrobnosti.
„Áno, sem sme ho hodili“, ukazuje vrah a nasleduje opäť plač. Dvaja detektívi počínajú odhadzovať nános blata, hliny a kamenia. Námaha sa zdá už byť zbytočná. Jarná povodeň, ktorá tadeto prešla a naniesla sem nové haldy kameňov, hliny a konárov, snáď mŕtvolu odniesla ďalej. Snáď sa i Demianovič mýli. Ale vrah trvá na svojom, že dobre zná miesto zločinu. Zvedavosť nás naplňuje lebo toto miesto je iné ako ukázal Bodnár. Je teda isté, že by sa jednalo o mŕtvolu inú, že štvrtý pohrešovaný Nussbacher by bol nájdený, a že Bodnár úmyselne, alebo následkom zlyhania pamäti nevedel, kde na ktorom mieste bol s ním Demjanovič.
Kope sa ďalej a naraz jeden z detektívov dvíha silnú ľudskú kosť a za chvíľu na to kusy látky z obleku. Teraz už niet pochyby o tom, že sú to zbytky ďalšej mŕtvoly. Ale nemôže zostať pri tejto polovičatosti. Ideme síce autom nazad do mesta, ale popoludňajšia zväčšená výprava bude pokračovať.
Medzitým, čo bola výprava v lese, vypočuté boli dve ženy z domu, v ktorom býva Bodnár. Udali, že v dome niekoľko ráz videli poľského žida, a keď sa ženy pýtali Bodnárovej, čo tam hľadal, ona vravela, že dáva jeho mužovi prácu. Keď im bolo predložených niekoľko podobizní, okamžite poznali medzi nimi Reinitza (sériový vrah Jakab Reinitz, pozn. autora) a vyhlasovali, že by ho medzi tisícmi spoznali.
Z denníka Slovenský východ, 16. mája 1924
Otvorenie Gajdových kúpeľov
V nedeľu 18. mája budú otvorené na všeobecnú žiadosť obecenstva Gajdové kúpele.
Odbočka sväzu čs. dôstojníctva, ako nájomca, upozorňuje obecenstvo, že bazén nie je ešte úplne vyčistený od jarnej zátopy. Práce spojené s čistením budú však behom budúceho týždňa dokončené.
Park je úplne reštaurovaný a prístupný okrem slávnosti celej verejnosti. Liečivú vodu možno piť u studne zdarma, prípadne za ľubovoľnú odmenu obsluhujúcej. Reštaurácia je novo upravená, ceny ľudové, pivo plzenské, k dostaniu káva a čerstvé pečivo, výroba zmrzliny a nová ľudová pivnica.
Z denníka Slovenský východ, 17. mája 1924
Železničné nešťastie pri Košiciach
Vykoľajenie vlaku.
Včera ráno o 7. hod. na trati Košice - Turňa v 3,5 km medzi stanicami Haniska - Barca pri silnici vedúcej k dedine Šebeš, kde má trať malý sklon a dosť silné záhyby, vykoľajil sa od Turne prichádzajúci osobný vlak č. 2212, ktorý každodenne dopravuje z košického okolia do Košíc školnú mládež, robotníkov a vidiecke ženičky na trhy.
Vlak sa pohyboval normálnou rýchlosťou, keď náhle na uvedenom mieste vykoľajil. Stroj so zásobníkom uhlia vyšiel z koľají a cez okamžité zabrzdenie strojvodcu vylietli z koľají ešte ďalšie vozne, z ktorých služobný a jeden osobný sa takmer prevrhli, 4 ďalšie vyšli z koľají a posledné dva zostali na svojom mieste. Pri nešťastí povstal medzi cestujúcimi veľký poplach, pričom bolo 10 ľudí zranených, medzi nimi aj vlakvedúci Pešek, ktorý bol zo služobného vozňa vymrštený. Zranenia sú však len ľahšieho rázu (odreniny a pohmoždenia svalstva) a postiženým bola poskytnutá prvá pomoc výpomocným vlakom z Košíc, vedeným prednostom stanice hlavným inšpektorom Clannerom.
Nehoda vlaku bola zavinená naprosto nevyhovujúcou stavbou spodku trate, ktorá je v stave doslovne úbohom, zhnité pražce atď., takže ak nenastanú okamžité opravy, dá sa podobné nešťastie očakávať každú chvíľu. Na miesto sa dostavil tiež druhý pomocný vlak s úradnou a lekárskou komisiou a s robotníkmi, ktorí hneď zahájili odkliďovacie práce. Doprava nebola prerušená a deje sa prestupovaním, lebo dráha je jednokoľajná. Koľajnice boli zo spráchnivených pražcov priamo vytrhané a odhodené na všetky strany. Okrem veľkých škôd vzniknutých železnici silným poškodením vozňov, boli ovšem poškodení aj cestujúci, ktorým vajcia, tvaroh, maslo, mlieko a pod. bolo celkom znivočené. Z poranených sú väčšinou ženy.
Úradná správa vydaná o nešťastí zneje: Včera o 6.56 hod. sa vykoľajil osobný vlak číslo 2212 na 3,5 km na trati Haniska - Barca. Z celého vlaku zostal iba posledný osobný voz na koľajach. Stroj, služobný voz a 7 osobných vozňov vyšlo z koľají. Jeden osobný voz sa prevrátil a dva sa naklonili. Poranených bolo 10 osôb, ale celkom ľahko. Z Košíc boli na miesto nehody vypravené 2 pomocné vlaky. Doprava udržuje sa prestupovaním. Príčina sa vyšetruje.
Z denníka Slovenský východ, 17. mája 1924
Lesy na Bankove. (zdroj: knižničný fond VKJB)Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
