Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach oslavuje 100 rokov. V čase svojho vzniku bola najväčšou a svojím vybavením najmodernejšou na Slovensku.
V roku otvorenia 1924 bol nad vchodom nemocnice nápis VITAJTE, čo platilo pre nových pacientov, ako aj pre tých, ktorých sem presúvali z prvej nemocnice. Tá sídlila na dnešnom Námestí osloboditeľov. Prečo bola dnešná „stará nemocnica“ postavená na samom kraji mesta ďaleko od obydlí, ktoré pavilóny sú dnes pamiatkovo chránené a ako sa dá historická nemocnica prispôsobiť požiadavkám modernej medicíny, pre Korzár vysvetlila pamiatkarka ALENA HRABINSKÁ z Krajského pamiatkového úradu Košice.
„Park s nízkou a vzrastlou zeleňou, pretkávaný pešími chodníkmi, vytváral, a aj naďalej vytvára pokojné, stíšené prostredie v južnej časti mesta, ktoré vplýva aj na psychické zdravie pacientov a personálu. Avšak je potrebné skonštatovať, že filozofia liečenia pacientov sa oproti historickým postupom razantne zmenila,“ hovorí Hrabinská.
V rozhovore sa dočítate:
- Že získať podporu od štátu na výstavbu bolo aj v minulosti náročné,
- prečo nemocnicu stavali mimo obytnej zóny mesta,
- ktoré pavilóny sú najstaršie a ktoré najmladšie,
- čo sa liečilo v slnečných kúpeľoch,
- ako sa dá prispôsobiť historický areál potrebám modernej nemocnice,
- či môže pribudnúť nová budova zabratím zelene v parku.
Aký bol pôvodný zámer stavby areálu nemocnice na Rastislavovej ulici?
Priestory starej nemocnice na Sennom trhu č. 1 v Košiciach (aktuálne objekt patrí Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s.) prestali postačovať, a preto sa začalo s výstavbou novej verejnej nemocnice. V roku 1901 sa predkladali určité plány a rokovalo sa o možnosti získať podporu od štátu, ale štátne orgány odmietli žiadosť mesta o finančnú podporu. Snaha postaviť novú nemocnicu v meste obživla po mestskom zastupiteľstve v roku 1909. Po predbežnom prísľube 800-tisícovej podpory a príspevku župy vo výške 250-tisíc korún sa zásadne rozhodlo o výstavbe novej nemocnice.

Prečo bola postavená v tom čase mimo obytnej zóny mesta a v takom veľkom rozsahu?
Nasledujúce roky sa hľadalo vhodné miesto na jej výstavbu. Finančné argumenty a vhodnejšie podmienky na vyvlastnenie potrebných pozemkov rozhodli o umiestnení nemocnice v južnej časti mesta, v priestore Šafranovej záhrady (Sáfrány – kert) pri starej Peštianskej ceste. Tá bola neskôr čiastočne zrušená a jedna jej časť je súčasťou Rastislavovej ulice.
Dnešná Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura bola postavená podľa základného projektu, ktorého vypracovanie zadalo mesto v roku 1910 budapeštianskemu architektovi Jurajovi Kopeczekovi. V roku 1914 sa začalo s výstavbou stavieb, ktoré realizovali jednotliví dodávatelia stavebných prác a spoločnosti. Išlo o renomované osobnosti a spoločnosti stavebníctva vtedajšej doby. Do výstavby nemocnice v roku 1916 nepriaznivo zasiahli vojnové udalosti. Dovtedy boli ukončené len štyri pavilóny. Ukončenie výstavby celého komplexu nemocnice sa presunulo do povojnového obdobia, do roku 1924. V roku 1938 sa stavby rozšírili o pavilón XV. (podľa projektov arch. F. Faulhammera).
Veľkosť nemocnice sa vyvíjala v nadväznosti na spracovanie jednotlivých úrovní projektovej dokumentácie. Plánom bolo postavenie areálu nemocnice, ktorá by dlhodobo poskytovala potrebné ošetrenie a rekonvalescenciu pre chorých s možnosťou oddychu v parkovej zeleni. To bol jeden z nosných návrhov pri utváraní urbanistickej koncepcie nemocničného areálu.
Ktoré pavilóny sú najstaršie, ktoré naopak najmladšie?
Do roku 1916 boli vystavané len štyri pavilóny – pavilón II, pavilón VI a VII, pavilón XI. Medzi prednostne postavené pavilóny bol zaradený pavilón pre chorých na TBC (tuberkulózu, pozn. red.). Do roku 1924, kedy bola nová nemocnica slávnostne otvorená, boli dostavané aj pavilóny IV a V, pavilón III, a aj malá stavba lekárne (pôvodne pravdepodobne vrátnice) – pavilón XIV. V roku 1938 bol areál rozšírený o pavilón XV.
Medzi posledné sa radí postavenie pavilónu XVI, ktorý nie je pamiatkovo chránený, a aj mladšie dostavby budovy pavilónu II (lineárny urýchľovač, brachyterapia, RTG terapia a CT scener), a aj stavba Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny. Posledná stavba v areáli bola vybudovaná v roku 2007.

Ktoré pamiatkovo chránené budovy v areáli sa už podarilo rekonštruovať, resp. časti z nich a ako? Čo na nich bolo opravené?
V roku 2009 boli ukončené práce na komplexnej obnove pavilónu XV, a to vrátane reštaurovania fasád pavilónu. Predmetom obnovy nebola západná novodobá prístavba pavilónu. Na pavilóne VI bola v roku 2021 v lôžkovej časti „D“ podľa predloženého projektu menená elektroinštalácia.
V roku 2022 sa obnovila aj časť poschodia pavilónu II pre potreby nájomcu. Išlo predovšetkým o obnovu interiéru, pričom sa zachovala historická dispozícia, vstupné otvory, okenné výplne a stropy. Išlo o obnovu inžinierskych sietí a povrchov stien a stropov.
V roku 2023 boli ukončené práce na komplexnej obnove interiéru pavilónu III, vrátane komplexnej obnovy strechy, strešnej krytiny a komínov. Na dotknutom pavilóne neboli predmetom obnovy fasády.
Na ostatných pavilónoch boli urobené len menšie čiastkové úpravy a zásahy.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že zámer obnovy striech na pavilónoch IV, V, VI a VII vlastník zabezpečil až do etapy spracovania projektovej dokumentácie obnovy, avšak k realizácii prác z finančných dôvodov zatiaľ nedošlo.
V nemocnici kedysi boli aj slnečné kúpele, komu slúžili?
Slnečné kúpele boli v období výstavby nemocnice spôsobom liečby chorých na pľúcne ochorenia, prevažne TBC. V 1916 bol v Košiciach a blízkom okolí zachytený enormný nárast chorých na tuberkulózu.
Z tohto dôvodu bola aj uprednostnená výstavba pavilónu XI. Ten mal na južnú stranu otvorené široké loggie, kde pacienti využívali možnosť liečenia slnkom (helioterapia) a vzduchom (aeroterapia). Neskôr, približne okolo polovice 20. storočia, bola táto časť stavby – loggií - stavebne upravená tak, že z nich vznikol interiér pavilónu. Pôdorysne sa tvar pavilónu nezmenil. Dnes v pavilóne XI sídli Klinika pneumológie a ftizeológie.
Ako sa dá prispôsobiť historický areál potrebám modernej nemocnice? Dá sa vyriešiť potreba presunu pacientov interiérom napríklad prepojovacími chodbami?
Areál je chránený v rozsahu historickej zelene – parku, a jednotlivých pamiatkových objektov – pavilónov nemocnice s areálom. Pavilóny sa v priebehu desaťročí čiastočne prispôsobili niektorým zmenám a potrebám modernej medicíny. Krajský pamiatkový úrad Košice pri smerovaní metodiky na tento aspekt prihliada. Historické nemocničné objekty (pavilóny) boli postavené a koncipované ako objekty s vysokou mierou poskytnutia komfortu pre pacientov.
Čo to znamená? O akom druhu komfortu hovoríme?
To znamená, že okrem zdravotných výkonov a terapií umožňovali v rámci nemocnice aj liečebný proces a potrebnú rekonvalescenciu pacientov v príjemnom prostredí.
Park s nízkou a vzrastlou zeleňou, pretkávaný pešími chodníkmi vytváral, a aj naďalej vytvára pokojné, stíšené prostredie v južnej časti mesta, ktoré vplýva aj na psychické zdravie pacientov a personálu. Avšak je potrebné skonštatovať, že filozofia liečenia pacientov sa oproti historickým postupom razantne zmenila. Vlastník predložil v nedávnej dobe, v roku 2021, koncept možného nového využitia pamiatkovo chránených objektov nemocnice, ktorý vhodne reagoval na dispozičné riešenia pavilónov, ale aj chýbajúce funkčné náplne v rámci zdravotníckych stavieb v areáli.

Momentálne však Krajský pamiatkový úrad Košice môže konštatovať, že predmetný koncept nemocnica nerozvíja a zrejme snaha o jeho oživenie zanikla.
V 50., 70. a 80. rokoch 20. storočia boli v areáli nemocnice zrealizované stavebné zásahy, ktoré síce modernizovali, ale pritom vôbec nebrali ohľad na potenciálnu architektonicko-historickú a pamiatkovú hodnotu areálu. Nezvratné škody boli spôsobené predovšetkým naplnením nového architektonicko-urbanistického konceptu v južnej časti areálu nemocnice (za komunikačnou spojnicou od historického areálu). V rámci nových zmien nebola vhodne koncipovaná ani idea výstavby a priestorového zaradenia nových budov, ich funkčná nadväznosť a komunikačné a urbanistické vzťahy v rámci jestvujúceho komplexu nemocnice. Dá sa povedať, že potenciál nových nemocničných stavieb vo vzťahu k rozlohe areálu sa tým výrazne znížil.
Spájanie pavilónov v podzemí je z hľadiska vedenia rozsiahlej infraštruktúry (navyše vrátane rozvodov kyslíka) ako aj ochrane koreňového systému zelene parku, nereálne.
Modernizovať pamiatkovo chránené pavilóny je určite časovo aj finančne náročnejšie ako v prípade moderných budov. Ktoré zásahy sú ešte v poriadku a ktoré už takmer nemožné? Napríklad bezbariérový prístup – nebol prioritou už aj pred sto rokmi? Pacienti mali predsa ťažkosti s pohybom aj vtedy...
Na obnovu fasád a okenných výplní pamiatkovo chránených objektov je vypracovaná osobitná metodika Pamiatkového úradu SR, ktorá je v rámci právnej rovnosti uplatňovaná na všetky kultúrne pamiatky.
Krajský pamiatkový úrad Košice vníma sociálne i vedecko-technické zmeny a podmienky liečenia v súčasnosti, avšak je nutné mať na zreteli aj historické dedičstvo a stavebnú hodnotu dotknutej kultúrnej pamiatky, ktoré nie sú v rozpore s funkciou areálu. Je vo verejnom záujme a v snahe Slovenskej republiky ochrániť svoje stavebno-historické, urbanistické a výtvarné hodnoty v ich primárnej forme pre našu pamäť a pamäť ďalších generácií, a ako v tomto prípade, aj pre úžitok spoločnosti.
Je spoločenskou, ale aj zákonnou povinnosťou vlastníka, aby priebežne udržiaval dobrý stav a primerané funkčné využitie kultúrnych pamiatok vo svojom vlastníctve. V rámci univerzitnej nemocnice je zapísaných trinásť pamiatkových objektov a park, v ktorom sú pavilóny urbanisticky usporiadané.
Bezbariérový prístup všetkých verejných priestranstiev a obchodov bol na Slovensku legislatívne nariadený až na začiatku 90. rokov 20. storočia. Prvého decembra 2002 nadobudla účinnosť vyhláška ministerstva životného prostredia, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
V nadväznosti na to Krajský pamiatkový úrad Košice dopĺňa údaje o tom, že v roku 2021 pripustil zámer prístavby výťahov k pavilónom IV, V, XI, o ktoré požiadal vlastník. V roku 2022 vydal Krajský pamiatkový úrad Košice osobitné záväzné stanoviská k projektovej dokumentácii dotknutých výťahov.

Evidujete aj zámer na zbúranie niektorej časti areálu?
Nie. Pavilón XVI, ktorý sa radí k výrazne mladším dostavbám v rámci areálu, a ktorý nie je zapísaný ako nehnuteľná národná kultúrna pamiatka, by mal byť v rámci zámeru výstavby nového zdravotníckeho zariadenia – pavilónu chirurgických a diagnostických disciplín - zakomponovaný do tejto stavby.
Ktoré pamiatkovo chránené pavilóny by už nutne potrebovali rekonštrukciu, resp. ktoré sa najbližšie aj budú obnovovať?
Na základe priebežne vykonávaných štátnych dohľadov môže Krajský pamiatkový úrad Košice konštatovať, že vo veľmi zlom stave sú predovšetkým strechy pavilónov. Ide najmä o pavilóny IV, V, VI a VII. Z hľadiska stavu fasád je veľmi závažný stav na pavilóne II.
Vlastník predbežne neinformoval KPÚ Košice, či aktuálne zamýšľa začať s obnovou niektorého pavilónu.

Ako sa zmenili zámery s vnútorným areálom nemocnice, zeleňou a fontánou. Plnia ešte svoj účel?
Vnútorný areál nemocnice si zachoval autentickú podobu od svojho postupného vzniku, a to vrátane parkovej úpravy. Porastovú kostru tvoria alejové výsadby líp, ktoré lemujú chodníky a spojnice ciest. Centrálna časť areálu za pavilónom I je zelená plocha parku, vrátane drobnej architektúry - fontány, je nositeľom najhodnotnejších pamiatkových hodnôt z hľadiska zachovania a ochrany historickej zelene. Zeleň plní aj naďalej svoju oddychovú a ekologickú funkciu a vizuálne dopĺňa aj stavebno-architektonický koncept pavilónov. Zámery s využívaním vnútorného areálu nemocnice sa nezmenili. Zelené plochy parku ako osobitnej kultúrnej pamiatky sú predmetom pamiatkovej ochrany, t. j. všetky vegetačné plochy sú chránené a nesmú sa nahradzovať spevnenou plochou a redukovať výstavbou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári