KOŠICE. Po rokoch sa do Košíc, miesta, kde tvoril a pôsobil významný sochár Ján Mathé, vrátilo jeho dielo. Reliéf známy ako Horolezec bol na fasáde hotela Ovruč na Štrbskom Plese.
Sochár vytvoril dielo v roku 1962 ako monument do verejného priestoru. Reliéf pred pár dňami previezli z Tatier do Múzea vila ateliér Mathé na Horolezeckej ulici.
Horolezec bol na fasáde tatranského hotela zrejme od jeho výstavby. Otvorili ho v roku 1969. Práve z neho informovali novinári z celého sveta o priebehu majstrovstiev sveta v klasických lyžiarskych disciplínach, ktoré sa konali o rok neskôr.
Reliéf nie je majetkom múzea, stále ho vlastní súkromná osoba z Popradu.
„Majiteľ bol pôvodne ochotný ho predať, ale aktuálne na to nie je dostatok finančných prostriedkov. Dohodli sme sa , že by sme dielo pána Mathého mohli prijať do zbierky múzea ako deponát,“ hovorí kurátor múzea Miroslav Kleban.
Znamená to, že umelecké dielo je v múzeu uskladnené. Časom bude aj reštaurované a vystavené.
Manželka a sestra slávnych Košičanov daruje vilu Tugendhat v Čermeli mestu Čítajte Osvietený majiteľ
Súkromník, ktorý prevádzkuje hotel, sa podľa Klebana pokúšal reliéf zachrániť. Predpokladá sa, že ho z fasády odinštalovali niekedy v 90. rokoch, v čase, keď v Tatrách kupovali štátne hotely súkromníci.
„Veľa umeleckých diel sa v tých časoch zničilo. Tento majiteľ bol osvietený, reliéf uchoval, zabalil a uložil na paletu.“
Kleban pokračuje, že dielo nie je v stopercentnom stave.
„Keď ho z fasády dávali dole, poškodil sa. Reliéf Horolezec je zároveň vyrobený z pieskovca, tento materiál časom prirodzene deštruuje.“
Dopĺňa, že Horolezec je významné a hodnotné dielo. Verí, že sa ho časom podarí odkúpiť do zbierky múzea.
Reliéf plánujú časom reštaurovať. (zdroj: Mesto Košice)Horolezec na Horolezeckej ulici
Nie je náhoda, že múzeum sídli na Horolezeckej ulici. Pomenovaná bola po známom horolezcovi Jozefovi Psotkovi, ktorý v 80. rokoch tragicky zahynul pri zostupe z Mount Everestu. Bol bratom Mathého ženy Evy Mathéovej.
Mathéová v jednom zo starších rozhovorov pre Korzár opísala vzťah medzi jej manželom a bratom ako veľmi blízky a vrúcny. Aj keď bol Jozef o tri roky mladší ako Eva, cítil sa ako jej ochranca.
„Vždy sa zaujímal o to, s kým chodím a schvaľoval mi chlapcov. Aj môjho Jana zobral do Zádielskej doliny a vyskúšal ho na Cukrovej homoli. Jano na ňu vyliezol a Jožo povedal – To je dobrý chlapec, môžeš s ním chodiť.“
(zdroj: Mesto Košice)Nerozlučne spätý s mestom
Eva a Ján sa vzali v roku 1959. Jozef Psotka bol rodine veľkou oporou v ťažkých časoch. Manželia Mathéovci mali v roku 1967 vážnu autonehodu, Ján pri nej utrpel vážny úraz hlavy, dlhé týždne bol v bezvedomí.
„Jožo mi dával nádej, on jediný. Chytila som sa jej a to ma držalo nad vodou. Po šiestich týždňoch začal reagovať a postupne sa zotavoval. Vzala som si niekoľkomesačnú neplatenú dovolenku, aby som ho rehabilitovala. Desať rokov po havárii môj Jano urobil svoje vrcholné dielo – Plod života,“ opísala pani Mathéová udalosti spred desaťročí.
Horolezec Jozef Psotka poznal silu priateľstva na lane i mimo neho Čítajte Život a tvorba sochára Jána Mathého sú nerozlučne späté s mestom Košice. V roku 1922 sa v Košiciach narodil a s výnimkou pražských štúdií v meste prežil celý osobný i tvorivý život.
V 50. rokoch začína svoju profesionálnu kariéru sochára a počas bohatej tvorivej činnosti zanecháva jeho sochárske umenie v meste Košice vizuálnu stopu aj vo verejnom priestore.
Jeho tvorbu môžeme zaradiť do špecifickej kategórie modernej sakrálnej plastiky. Ján Mathé zomrel 5. júna 2012 po boku svojej manželky.
Fontána s Mathého sochou ustupuje žabám, potrebujú náhradnú mokraď Čítajte Princíp zlatého rezu
Do vily, ktorá je dnes múzeom a mestu ju darovala Eva Mathéová, sa manželia nasťahovali v roku 1983.
Pri jej výstavbe v spolupráci s architektom Michalom Baníkom sa rátalo aj s priestranným ateliérom, kde Mathé tvoril až do konca svojho života.
Vila bola navrhnutá v puristickom prevedení funkčnosti a hmoty v duchu bauhausovskej tradície. Stavba uplatňuje princíp zlatého rezu, čím sa dosiahla mimoriadne pozoruhodná vizuálno-estetická harmónia celkovej stavby.
V roku 2019 bola stavba vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku a od roku 2023 je múzeom v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice. Hlavným poslaním múzea je zachovať architektonické dedičstvo a Mathého umelecký odkaz.
Súčasťou objektu je aj vybavenie vily, teda mobiliár a príručná knižnica, ktorá obsahuje viac ako 1500 knižničných jednotiek zameraných prevažne na umelecko-historickú literatúru.
Mathého vila je múzeom. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
