Po desiatich rokoch čakania na nový územný plán Košíc zverejnil Útvar hlavného architekta pred niekoľkými dňami jeho návrh. Ten prejde počas nasledujúcich mesiacov verejným pripomienkovaním. Pripravovaná územno-plánovacia dokumentácia chystá viacero zmien, ktoré ovplyvnia výstavbu v Košiciach na niekoľko dekád.

Návrh nového územného plánu prináša zmenu hneď na prvý pohľad. Zmizli z neho farebné plochy, typické pre územné plánovanie, z rozsiahlych území východne od mestskej časti Krásna a Vyšné Opátske. Znamená to, že s výstavbou takzvaného Východného mesta sa už nepočíta.

O tom, ako si architekti a urbanisti v službách mesta predstavujú rozvoj Košíc, sme sa rozprávali s hlavným architektom Košíc PETROM KROPPOM a vedúcim projektu územného plánu, MARTINOM JERGUŠOM.

Na úvod by sme si mohli povedať niečo o tom, čo je to územný plán a prečo je dôležité, aby mali Košice novú územno-plánovaciu dokumentáciu? Len pripomeniem, že súčasne stále platný územný plán Košíc vznikol ešte v 70. rokoch minulého storočia.

Jerguš: Ľudia prišli už v minulosti na to, že ich pozemky ovplyvňuje okrem iného aj to, čo robia susedia na svojej parcele. Závisí od toho potom napríklad aj cena nehnuteľností. Je dobré sa preto dohodnúť a pritom si uvedomiť, že niektoré pozemky sú vhodnejšie na určité činnosti a pozemky v inej lokalite môžu vyhovovať zas niečomu inému. Nedá sa robiť na každom pozemku všetko, preto je dôležité to skoordinovať. Práve na to slúži územný plán.

Dobre sa to ukazuje napríklad na priemysle, ktorý potrebuje špecifické podmienky, či už je to veľa vody, relatívne rovnú a rozľahlú plochu alebo dobré dopravné napojenia. Bývanie zas kladie nároky na pokoj, kvalitné prostredie, ktoré súvisí napríklad so zeleňou. Preto tieto dve funkcie nie je dobré kombinovať. Teda územný plán zabezpečuje aj to, aby diferencoval územia čo najvhodnejšie.

Ďalšia veľmi dôležitá vec z pohľadu územného plánovania je infraštruktúra, či už je to doprava, vodovod, kanalizácia alebo elektrina a ďalšie. Koridory pre ne sú pomerne rozsiahle aj kvôli ochranným pásmam. V poslednom čase sa dosť hovorí o zelenej infraštrukúre, ktorú potrebujeme rovnako zásadne ako vodu a kanalizáciu. Pre toto všetko je treba vymedziť priestory.

Kropp: Ja by som iba doplnil, že územný plán de facto určí v predstihu, kde by sa malo a kde by sa nemalo stavať, ktoré územia by sa mali chrániť viac, a ktoré menej. Územný plán má zároveň určiť charakter toho ktorého miesta. To znamená, nastaviť jasne rozdiely napríklad medzi historickým centrom a tým, ako to má vyzerať niekde na periférii. Alebo ako majú vyzerať mestské štvrte a ktoré funkcie musia mať, aby mohli bezproblémovo fungovať.

Zároveň treba spomenúť aj to, že každé mesto potrebuje investície a rozvoj. Teda územný plán by mal nastaviť určitú stratégiu a zároveň by mal predstavovať aj predvídateľnosť prostredia pre podnikateľov a investorov, ale aj pre bežných ľudí, ktorí vlastnia nehnuteľnosť alebo si nejakú plánujú zadovážiť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Košice zaplatia za infokampaň k územnému plánu tisíce eur, do rozhovoru grátis sa nehrnuli Čítajte 

Aké boli východiská pri príprave návrhu územného plánu?

Jerguš: Na začiatku tvorby územného plánu sa pripravilo zadanie. To je odsúhlasené mestským zastupiteľstvom ešte z roku 2016. Toto zadanie určuje hlavné ciele, ktorým sa treba venovať. Je ich desať, no my sme si ich pre pracovné zjednodušenie transformovali do štyroch bodov. Prvým je celistvosť mesta, z ktorej vyplýva aj efektívnosť v jeho fungovaní. Druhým cieľom je kvalitné životné prostredie a zeleň. Tretím cieľom je dobré prerozdelenie dopravných priestorov, čiže efektívna mobilita a štvrtým cieľom je transparentnosť. V tomto prípade ide o dostupnosť informácií z územného plánu pre verejnosť.

Kropp: Väčšina ľudí si predstavuje pod termínom rozvoj mesta, jeho rast do priestoru a zaberanie nových plôch smerom do okolia. My si však uvedomujeme a potvrdzujú nám to informácie a dáta z iných miest, že je dôležité, aby mesto svoje prostriedky koncentrovalo a sceľovalo.

Košice majú neobyčajný príbeh rozvoja. Za posledných 60 rokov sa rozrástli z 80-tisíc obyvateľov na necelých 240-tisíc. Predošlé obdobia zanechali určitú urbanistickú stopu a my dnes zisťujeme, že to nekonečné rozširovanie je obrovská ekonomická záťaž, ktorá ohrozuje udržateľnosť fungovania mesta. Preto sa snažíme vyhľadávať nefunkčné areály a územia, ktoré sú skôr vo vnútri mesta. Práve v nich chceme vytvoriť podmienky pre budúci rozvoj.

Vedúci projektu územného plánu Martin Jerguš. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)

Zaberajú teda Košice vzhľadom na počet obyvateľov príliš veľkú plochu?

Kropp: V princípe áno. Samozrejme to neplatí v prípade niektorých mestských častí ako napríklad Sídlisko Ťahanovce, kde žije na jednom hektári zhruba 400 ľudí, no máme množstvo lokalít, ďaleko za ideálnymi hodnotami, ktoré už neumožňujú efektívnu správu ich územia. V týchto lokalitách žije na jednom hektári napríklad 30 obyvateľov. Je to obrovská nevyváženosť. Preto sa musíme snažiť ísť proti trendu rozširovania Košíc smerom von. Práve s takýmto rozširovaním počíta súčasný územný plán, ktorý rátal s rastom Košíc na úroveň 300-tisíc obyvateľov. Asi najtypickejším príkladom je idea Východného mesta, ktoré malo stáť na poliach medzi Krásnou a riekou Torysa.

Kde sú teda priamo vo vnútri mesta nefunkčné územia, ktoré by mohol nový územný plán oživiť?

Jerguš: K dispozícii sú napríklad Malinovského kasárne, aktuálne sa pracuje na prestavbe areálu Východoslovenských tlačiarní, navrhujeme ubrať z nákladnej železničnej stanice, čím sa uvoľní nový priestor. Chceme urobiť preložku hlavnej železničnej trate, ktorá ide popri Jantárovej ulici. Táto trať nám „odrezáva“ celé územie od Jarmočnej ulice smerom na východ. Lokalita má obrovský potenciál, preteká ňou otvorená južná časť Mlynského náhonu.

Okolie Hornádu, ktorý je prirodzenou osou Košíc, ponúka veľkorysé priestory na výstavbu aj severnejšie. Ide o územia, ku ktorým pripravilo mesto nedávno veľkú urbanisticko-architektonickú súťaž na Nové centrum Hornád. Ide o priestor, ktorý patrí do mestskej časti Staré Mesto. Aj keď sme pomerne konzervatívne definovali možnosti výstavby čo do zastavanosti a počtu podlaží, napriek tomu nám vychádza, , že na okraji centra môže stále pribudnúť päťtisíc bytov, čo by znamenalo zhruba 13-tisíc obyvateľov. Keď si to porovnáme s Bratislavou alebo s Prahou, tak s podobnými územnými rezervami v centre mesta nemôžu počítať ani v jednej z týchto metropol.

Tieto plochy v blízkosti Hornádu sa dnes využívajú len na dočasnejšie funkcie, napríklad ako sklady alebo servisné prevádzky. Do určitej miery to ovplyvnila železnica, ktorá kopíruje trasovanie rieky. Trať i Hornád predstavujú z pohľadu mesta bariéry. Nazdávame sa však, že nastal čas, keď sa môžeme k Hornádu priblížiť s kvalitnejšou zástavbou. To sú naše hlavné rezervné plochy, ktoré sme vyznačili aj v novom územnom pláne. Táto téma rezonuje v urbanistickej obci už najmenej 30 rokov.

Kropp: Ak si to napríklad porovnáme s ideou stavať Východné mesto na okraji Košíc, tak do územia pri Hornáde, ktoré sa nachádza na okraji centra, je oveľa jednoduchšie dotiahnuť celú infraštruktúru, či už ide o cesty alebo siete. Oveľa výhodnejší je tento koncept aj z hľadiska pohybu obyvateľov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Košiciam sa roky nedarí vytvoriť nový územný plán. Aktuálny pamätá ešte prezidenta Husáka Čítajte 

Ako chcete docieliť to, aby všetky tie sklady, servisné prevádzky alebo zberné dvory zmizli a nahradili ich developeri, ktorí tam začnú stavať byty? Nestane sa pardoxne to, že zmena funkcie týchto území dvihne ceny pozemkov v lokalite tak výrazne, že akákoľvek výstavba bytov tam nebude dávať ekonomický zmysel?

Kropp: Ceny nehnuteľností sa zmenia, až keď sa tam začne niečo stavať. Bolo by ideálne, keby malo mesto prostriedky na výkup pozemkov. Tým pádom by sa oveľa jednoduchšie organizoval celý ten proces premeny. Bohužiaľ to tak nie je. Košice tam majú iba malú časť územia. Myslíme si, že práve tá by mohla byť takou iniciáciou. Treba dodať, že musíme hľadať partnerov, ktorí tam majú nejaký zámer. My o nich samozrejme vieme a s vlastníkmi pozemkov sa snažíme viesť dialóg. Súčasne s prípravou územného plánu pracujeme aj na územnej štúdii pre celý areál, ktorá spresňuje, ako by mali vyzerať základné štruktúry tohto územia. Majiteľom pozemkov sa snažíme vysvetliť, akú majú jedinečnú príležitosť byť pri niečom tak zásadnom.

Aj takto by mohlo vyzerať nové mestské centrum pri Hornáde. (zdroj: Reprofoto/Korzár/Judita Čermáková)

Môže teda v budúcnosti nastať situácia, že na ploche, ktorá by mala slúžiť pre účely bývania, bude stáť stále napríklad prevádzka zberných surovín?

Kropp: Môže sa to stať. Čo je v tomto územnom pláne zamýšľané, je budúcnosťou 20 až 30 rokov. My tomu dávame len prvotnú iniciáciu. Myslím si, a skúsenosti to potvrdzujú, že je dôležité začať a veci sa začnú postupne nabaľovať. Základom však je, aby sa dalo na toto územie komfortne dostať.

Stretli ste sa do týchto chvíľ s nejakým odporom? Napríklad štátne železnice tam majú pomerne rozsiahle územia. Máte od nich spätnú väzbu?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári