KOŠICE. Keď sa v roku 1993 konal v Trenčianskych Tepliciach prvý ročník festivalu Art Film, zúčastnilo sa ho dokopy štyristo ľudí a päť novinárov.
Na piatkový otvárací ceremoniál 30. ročníka v košickej Kunsthalle prišlo viac hostí a na festival sa akreditovala viac ako stovka novinárov.
Medzinárodný filmový festival Art Film Košice potrvá v metropole východu do piatka 28. júna a ponúkne na ôsmich rozličných miestach 143 snímok z celého sveta.

Dvanásť slovenských filmov
„História Art Filmu je neuveriteľná. Keď si vezmete len všetkých laureátov Hercových misií alebo Zlatých kamier, tak to je plejáda zvučných mien, či už amerického, európskeho alebo česko-slovenského filmu,“ povedal umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch.
Festival prinesie viacero lahôdok. „Máme tu napríklad Substanciu s Demi Moore. Tento film dostal cenu za najlepší scenár v Cannes. Je to veľmi šokantný, zaujímavý film s hororovými prvkami. Potom je tu film Záblesky nádeje, ktorý nakrútila indická režisérka Payal Kapadia. Ten získal Grand Prix v Cannes. Samozrejme, je tu aj dvanásť premiér nových slovenských filmov,“ odporučil Palúch.
Rozdiel oproti minulému ročníku je podľa neho najmä v tom, že mali dlhší čas na prípravu.
„Venovali sme jej dlhých deväť mesiacov, snažili sme sa vybrať čo najväčšiu kvalitu a priniesť košickému obecenstvu to najlepšie, čo sa dá v súčasnosti v Európe a vo svete vidieť.“

Laureát začínal šotom o VSŽ
Prvé dve ocenenia odovzdali už na piatkovom otváracom ceremoniáli.
Zlatú kameru získal režisér trinástich celovečerných filmov, pedagóg, producent, scenárista i seriálový tvorca Miloslav Luther. Jeho posledný film Spiaci účet mal premiéru pred dvomi mesiacmi.
„Je to veľká česť. Som dojatý. Dojatý som už dva roky, lebo pán Martin Palúch ma lanáril už vlani, ale nemohol som, pretože som točil svoj posledný film,“ povedal Luther, ktorý svoju filmársku púť začínal ako čerstvý absolvent FAMU práve v Košiciach, kde natočil asi minútový šot o Východoslovenských železiarňach.
Ako povedal, jeho filmárska cesta bola dlhá, náročná a komplikovaná. Ďakoval rodine. A tiež všetkým kolegyniam a kolegom, že „trpezlivo znášali moje obsedantné potreby“.
Odkaz mal pre mladších kolegov. Keď budú stáť pred rôznymi ponukami, príležitosťami, pokušeniami, aby mysleli na to, že raz sa na to budú pýtať svojho svedomia.
„Želám vám, aby ste čo najmenej zlyhali, hlavne v týchto ťažkých časoch.“

Puiu je jedným z najvýraznejších režisérov
Ďalšiu Zlatú kameru získal zakladateľ rumunskej novej vlny Cristi Puiu. Pôvodne študoval v Ženeve umeleckú maľbu, no neskôr ho zlákal svet kinematografie.
„Je jedným z najoceňovanejších a najvýznamnejších režisérov súčasnej Európy. Vytvoril si vlastný štýl, svoj rukopis, radikálny, nekonvenčný a inovatívny,“ charakterizoval ho filmový teoretik Martin Ciel a zdôraznil: „Kladie mnohé otázky, ktoré by sme si mali klásť aj my.“
„Nie som dobrý rečník. Poviem len pár slov. Urobil som nejaké filmy, ale je ťažké povedať, či boli nejakým prínosom,“ poznamenal laureát s dôvetkom, že preňho je prínosom jeho rodina.
Organizátori festivalu udelia tento rok aj dve ocenenia Hercova misia. Jedna je pripravená pre Antóniu Liškovú, druhá pre Maroša Kramára. Odovzdanie je naplánované vo štvrtok o 16.00 hod. na Dolnej bráne v Košiciach.
Zlatú kameru si prevezme ukrajinský režisér Sergej Loznica.

Vášáryová: Kino, golf a pamiatky
Otváracieho ceremoniálu sa zúčastnili aj herečky, ktoré už ocenenie Hercova misia získali. V roku 2017 pripadla táto pocta Magde Vášáryovej. Spomínalo sa aj na jej manžela Milana Lasicu, ktorý bol jediným prezidentom festivalu Art Film Košice. Po jeho smrti ostal tento post neobsadený.
Magda Vášáryová prišla do Košíc s dcérou Hanou Lasicovou, jej partnerom a vnúčencami. Okrem návštevy kinosál im chce ukázať Dóm sv. Alžbety a ďalšie pamätihodnosti a chce si zahrať aj golf, ktorý miloval jej manžel.
„Minulý rok som vyhrala, prosím pekne,“ pousmiala sa nad tým, že pokračuje v Lasicových šľapajach.
„Tento rok som ešte málo hrala, tak uvidíme, aké to bude. Okrem toho som si zabudla tú najdôležitejšiu palicu a môj golfový kamarát Ady Hajdu vraj nemôže prísť. Takže neviem, ako to budem hrať,“ podotkla.
Vo forme sa udržiava stále, no nie diétami. Pomáha jej, že nefajčí a nepije alkohol. Krígeľ piva ako vo filme Postřižiny by už neexla.
„Nemám rada pivo. A vtedy? Veď som mala za to honorár,“ usmiala sa a pozvala divákov na festival: „Želám si, aby ľudia vyšli z domov, zaklapli počítače a prišli sa pozrieť na film na širokom plátne. Je to úplne niečo iné.“

Mauréry: Identitu nájdeme len v konkurencii
Ďalšou laureátkou (2018) ocenenia Hercova misia, ktorá sa tiež prešla po červenom koberci, bola Zuzana Mauréry.
„Patrí sa na výročie prísť a vzdať hold tomuto podujatiu. Je to náš najväčší festival. Reprezentuje našu kultúru, náš film,“ povedala Mauréry a vyzdvihla konfrontáciu s medzinárodnou kinematografiou.
„Festivalu želám, aby stále viedol tento dialóg, pretože to je veľmi potrebné. Len v zahraničnej konkurencii nachádzame nejakú vlastnú slovenskú identitu, po ktorej tak strašne túžime a nevieme, kde ju máme.“
Herečka účinkovala v seriáli Iveta, v ktorom mala koučku na východniarsky dialekt.
„Naučiť sa dá hocičo, ale východniarčina nie je jazyk, to je nálada. V každom meste hovoria iným nárečím a ešte sa dokážu o tom pohádať,“ poznamenala.

Festival ostáva v Košiciach
Počas úvodnej slávnosti vystúpili na pódiu s príhovorom hostitelia. Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka (nezávislý) zdôraznil, že v kraji je 80 lokalít, ktoré sa objavili v 50 slovenských a medzinárodných kinematografických dielach.
Primátor Košíc Jaroslav Polaček (nezávislý) oznámil, že sa chystá podpis zmluvy, ktorá bude garantovať, že festival ostane v Košiciach ďalších desať rokov.
Ceremoniál Art Filmu Košice už tradične moderoval Branislav „Bruno“ Ciberej.
Spomenul aj na svoj životný zážitok, keď v roku 1999 na tomto festivale získal vyjadrenie od filmovej superhviezdy: „Asi som bol dostatočne drzý, tak som sa nejako dostal až k Sophii Loren, ktorá nechcela poskytovať rozhovory. Mal som mikrofón, položil otázku a ona mi odpovedala. Nebola to extrémne dlhá odpoveď, ale mal som nejakú reakciu a nikto iný nemal.“
Festivalu želá veľa návštevníkov: „Aby ľudia zo Slovenska prichádzali do Košíc za týmto festivalom, lebo výber filmov je výborný.“

Staré i nové tváre
Ďalším „inventárom“ festivalu je herec Ján Greššo.
„Prvýkrát som bol na Art Filme ešte v Trenčianskych Tepliciach. Tam sa mi tiež páčilo, ale pochopil som, že Košice si zaslúžia takýto festival. Sú tu báječní ľudia, atmosféra, niežeby v Tepliciach nebola, no je tu viac premietacích miestností. Fandím Košiciam, nech tu dlho vydrží tento festival a bodaj by som aj ja dlho vydržal.“
Na Košice má špeciálne spomienky, keď tu natáčal so Zdenou Studenkovou a režisérom Stanislavom Párnickým televízny film Zbožňovaná: „Nesmel sa premietať, lebo sme tam mali so Zdenkou nahé scény.“
Divácku premiéru na festivale Art Film Košice zažila prešovská herečka Veronika Husovská, ktorá aktuálne nakrúca seriál Miša v Košiciach.
„My divadelníci chodíme na divadelné festivaly, ale sme veľkí fanúšikovia filmov. Naše prvé rande bolo v Klube filmového diváka,“ povedala, hľadiac na manžela Martina Husovského.
Bratislavská herečka Lucia Hurajová si na Art Film Košice vyskúšala novú úlohu, bude porotkyňou v sekcii krátkych filmov.
„Táto nová funkcia je pre mňa niečo nezvyčajné. Vždy som mala vzťah k Art Filmu, už od začiatkov. Znásobilo sa to, keď sa preniesol do Košíc,“ prezradila energická Bratislavčanka, ktorá má korene aj v Zborove pri Bardejove.

Filmový maratón
Art Film Košice je rozdelený do trinástich sekcií, vrátane Slovenskej sezóny. Rôzne kinosály v centre Košíc budú v týchto dňoch svedkom maratónu desiatok filmov. Medzi nimi sa objavia aj snímky zo sekcie Výročie so Slovenským filmovým ústavom.
Sprievodným podujatím je výstava fotografií zosnulého Ctibora Bachratého, či nového dvorného fotografa tohto podujatia Mira Nôtu či sobotňajší koncert Lipa spieva Lasicu. Peter Lipa nechýbal ani medzi osadenstvom úvodného večera.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári