KOŠICE. V apríli mal premiéru jeho posledný film Spiaci účet. O dva mesiace nato si prevzal cenu Zlatá kamera na jubilejnom 30. ročníku festivalu Art Film Košice. Miloslav Luther je medzi priaznivcami kinematografie pojmom.
Na svojom konte má trinásť celovečerných filmov, viacero seriálov, televíznych filmov a inscenácií, ale aj dokumentárnych a krátkych filmov. Je aj scenáristom, producentom a pedagógom.
Zlatú kameru si prevzal v piatok z rúk herečky Magdy Vášáryovej a riaditeľa Slovenského filmového ústavu Petra Dubeckého na otváracom ceremoniáli medzinárodného filmového festivalu Art Film Košice 2024.
„Je to pre mňa veľká česť. Táto cena patrí aj mojim drahým kolegom, ktorých som za tie roky práce spoznal. Svojim nasledovníkom by som chcel zanechať odkaz: Keď budete stáť pred rôznymi ponukami, príležitosťami a pokušeniami, myslite na to, že raz sa budete pýtať svojho svedomia, čo ste dokázali a v čom zlyhali. Prajem im, aby tých zlyhaní bolo čo najmenej,” povedal na pódiu.
Odštartoval Art Film Košice. Ocenený režisér Luther začínal pred rokmi šotom o VSŽ Čítajte Malo to zmysel
Na svojom konte má Miloslav Luther viacero ocenení. To posledné považuje za hodnotné.
„Lebo je to artový film. Dá sa povedať, že po tej celoživotnej dráhe, po tých sklamaniach aj úspechoch, očakávaniach i premárnených šanciach je to niečo ako potvrdenie, že tá práca nebola zbytočná a márna. Malo to nejaký zmysel a je to istý spôsob uznania toho, že asi som niečo cez tie filmy povedal,“ povedal novinárom 78-ročný režisér.
Miloslav Luther. (zdroj: Korzár/Judita Čermáková)Prázdnotu pociťovať nebude
Potvrdil aj to, že Spiaci účet je skutočne jeho posledný film. Aj keď mu je to aj trochu ľúto.
„Nápady by boli, ale myslím, že v najlepšom treba prestať a venovať zvyšok života, ktorý mi ešte zostal, dúfam, že v čo najlepšom zdraví, osobným veciam. Veciam, ktoré som zanedbával, alebo si ich dostatočne neužil. Takže sa neobávam toho, že by som pociťoval prázdnotu. Napokon, sú aj iné filmy. Rád si ich pozriem, milujem pozerať filmy iných kolegov a kolegýň. Takže ja sa neobávam ničoho,“ podotkol.
„Viete, v mojom veku a po takej dlhej filmárskej dráhe príde moment, keď si človek povie, že už nemá takú vnútornú potrebu niečo nevyhnutne vyrozprávať.“
Filmový festival Art Film Fest bude aj ďalších desať rokov v Košiciach Čítajte Relaxovať chce na svojej chalupe v Borskom Mikuláši pri Senici: „Tam ma čaká fyzická práca, ktorú milujem.“
Jeho posledný film Spiaci účet je dejovo bohatý a trochu detektívny.
„Pátranie mladej manželskej dvojice po tom, odkiaľ rodina získala v minulosti vzácny obraz, čo sa za tým obrazom skrýva. Zisťujú, že obraz má temnú minulosť. Divák sa dozvedá pravdu o osudoch ich predkov,“ naznačil Luther, ktorý má k Spiacemu účtu najbližšie, keďže ho práve dokončil.
„Musím však povedať, že všetky práce, ktoré som robil, som robil s plnou zodpovednosťou a ako najlepšie viem. Či už to boli televízne inscenácie, televízne filmy alebo kinofilmy, všetky mám rád. Aj keď sa nie všetky vydarili úplne ideálne.“
Sme už naozaj také svine? Po obetiach, ktoré za sebou nechávame, aj necitlivo šliapeme Čítajte Niečo rezonovalo doma, niečo v zahraničí
Ktoré projekty sú mu s odstupom času najbližšie?
„Nezabudnuteľné sú pre mňa seriály Lekár umierajúceho času, Život bez konca, Koniec veľkých prázdnin, Útek do Budína. Hrané filmy Zabudnite na Mozarta, Chodník cez Dunaj. To všetko sú filmy, ktoré sa premietali po celom svete. V Južnej Amerike, Číne... Pre mňa bolo najcennejšie, keď mi bývalý spolužiak z FAMU po rokoch povedal, že videl môj film v Argentíne a gratuluje mi, že to bolo úžasné...“
Napríklad film Zabudnite na Mozarta doma až tak nerezonoval, ale vtedajšie západné Nemecko reprezentoval na hlavnej súťaži v Benátkach.
„Niektoré veci mali väčšie uznanie v zahraničí ako tu a naopak. Tak to je so všetkým,“ poznamenal Luther.
Režisér Miloslav Luther: Spoločnosť opäť ovládajú besy Čítajte Anjel milosrdenstva bodoval v Číne
Deväťdesiate roky boli pre filmárov ťažkým obdobím, málo sa točilo. Lutherovi sa podarilo natočiť výborný film Anjel milosrdenstva, v ktorom excelovala Ingrid Timková. Ten vo svojom výpočte nespomenul.
„Nespomenul som ho? No vidíte, to mi len ušlo. Napokon, Anjel milosrdenstva dostal v Číne na šanghajskom festivale hlavnú cenu, ďalšiu hlavnú cenu dostala Timková. Bol to jednoduchý televízny film, skromný, urobený v jednoduchých podmienkach.“
Snímka však neskončila v televízii, ale na veľkom plátne. „Dostali sme ho do kín, lebo sa nám podarilo urobiť silný film na základe scenára takého vynikajúceho autora, akým je Körner,“ objasnil držiteľ Zlatej kamery.
On sám sa pred kamerou dobre necíti. „Nezávidím hercom. Zažil som všelijakých majstrov, ktorí mali trému. Ja mám dvojnásobnú pred tou kamerou, za ňou je mi lepšie,“ usmial sa.
Miloslav Luther si v Košiciach prevezme ocenenie Zlatá kamera Čítajte Ako si vyberal hercov
Art Film Košice 2024 udelí ocenenie Hercova misia aj Marošovi Kramárovi, ktorý sa objavil aj v Lutherových projektoch.
„Cenu dostane zaslúžene. Zosobňoval veľké roly v mnohých významných slovenských filmoch,“ povedal režisér o Kramárovi, ktorý si ako mladý herec zahral vojaka v Lutherovom seriáli Život bez konca.
„Hercov vyberám nie podľa toho, akí sú momentálne trendoví, ale podľa toho, do akej miery som presvedčený, že tá rola, ktorú majú zosobniť, je ideálna. Je jedno, či je to známy herec, alebo úplný začiatočník. Preto sa v mojich filmoch stretávajú vo významných rolách úplní neherci i špičkoví herci,“ povedal Luther, z ktorého sme skúsili vytiahnuť aj nejakú negatívnu spomienku na herečky a hercov.
„Viete čo, skôr mi je ľúto, že jeden významný český herec odmietol hrať v seriáli Lekár umierajúceho času, pretože ako povedal, nebude hrať českého pána v slovenskom filme po slovensky. Pritom on mal hrať postavu, ktorá bola pôvodne Nemec. Aj také paradoxy sa diali.“
Zdôraznil, že vždy sa snaží vybrať takých hercov, u ktorých je presvedčený, že si spolu budú rozumieť: „Nikdy som nerobil veľké konkurzy. Vždy som sa len rozprával. Hodinu, dve, z očí do očí a keď som videl, že medzi nami funguje chémia a budeme si blízki, tak som ho obsadil. S nádejami, víziami, očakávaniami, s akými človek vstúpi do projektu, s takými sa má z neho aj odchádzať. Ako ľudia, ktorí spolu niečo prežili a zachovajú si to puto, ktoré ich spojilo počas práce.“
Má viacero hercov, s ktorými spolupracoval pravidelne. Napríklad s Adym Hajdu.
„S ním som začínal, keď bol ešte študent. A mnohí ďalší. Všetkých hercov, s ktorými som pracoval, mám rád. Sú mi veľmi blízki,“ zdôraznil ocenený velikán slovenskej kinematografie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
