KOŠICE. Písal sa rok 1848 a Európu zmietali revolúcie proti vtedajším monarchiám.
V meruôsmych rokoch sa aj pri Košiciach odohrala významná bitka, nazývaná bitka pri Budimíre alebo prvá košická bitka, v ktorej proti sebe stáli dobre vycvičení cisárski vojaci jednookého generála Franza Schlicka a na druhej strane uhorské revolučné vojská, ktoré tvorili neskúsení domobranci i vojaci košútovci pod vedením Sándora Pulszkyho.
V zime 11. decembra 1848 sa uskutočnila blesková, len dvojhodinová bitka, ktorú revolučné vojská prehrali.
Archeologické šťastie
Pozornosť historikov zaujala hlavne informácia z novinového článku periodika Felvidéki Közlöny z 20. októbra 1880, podľa ktorej boli padlí poľskí vojaci pochovaní pri Ťahanovciach v blízkosti murovaného stĺpu priamo v roku 1848.
„Armádna prax bola taká, že vojaci boli pochovaní priamo tam, kde padli, aby nedochádzalo k epidémiám. Preto som sa domnievala, že murovaný stĺp z roku 1782, v tom čase poškodená ruina, bol pravdepodobne použitý ako orientačný bod na dočasné pochovávanie padlých vojakov. Z písomných prameňov som zistila, že znovupochovanie vojakov na cintoríne sa neuskutočnilo,“ vysvetľuje miestna poslankyňa a historička Východoslovenského múzea v Košiciach, Uršula Ambrušová.

„Práve túto hypotézu nám mal potvrdiť alebo vyvrátiť archeologický výskum. Vďaka profesionalite a archeologickému šťastiu sa mojim dvom kolegom, archeológom Márii Kundrátovej a Jánovi Rákošovi podarilo nájsť šesť kostrových pozostatkov padlých poľských mládencov, ktorí mali podľa kostí a chrupu 19 - 20 rokov.“
Všetko nasvedčuje tomu, že sú to poľskí dobrovoľníci z Tchorznického stotiny, padlí v hrdinskom boji 11. decembra 1848.
Riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach Dominik Béreš poznamenal, že je neuveriteľné, s akou úctou a honorom sa preživší vojaci správali k telám padlých druhov.
„A to aj napriek tomu, že sami čelili smrti, náročným podmienkam a treskúcej zime. Kostry, ktoré archeológovia Východoslovenského múzea v Košiciach objavili, boli nájdené v rovnakých a veľmi špecifických pozíciách. Tento nález je nielen historickým objavom, ale aj svedectvom ľudskosti v existenciálnej situácii a vypätých časoch,“ povedal riaditeľ.
Pod kostrami zrejme budú ďalšie
Nález bol objavený v hĺbke 120 centimetrov pod zemou pomocou archeologických sond.
„Na začiatku som bol veľmi pesimistický. Ale mali sme šťastie, hneď prvá sonda s rozmermi 4 krát 2 metre, ktorú sme dali tesne za stĺp po jeho severozápadnej strane bola úspešná. Identifikovali sme šesť kostier, tri celkovo a tri čiastočne. Podľa zmienky by ich malo byť dokopy 20, budú zrejme pod haldou. Kosti sú v značne zlom stave, ale aj tak nám dávajú tú základnú informáciu z novinového článku z roku 1880. Vtedy prišla do Košíc poľská mládež, ktorá si pri stĺpe pri Ťahanovciach uctila svojich padlých,“ hovorí Ján Rákoš.
Aj gombíky a mince
Okrem kostier sa našlo niekoľko mosadzných gombíkov a jeden železný. Jeden z padlých mal v kabáte zašité aj mince.
„Ide o bežnú menu z druhej štvrtiny 19. storočia, ktorá nám tiež datuje masový hrob. Antropológovia by mali dve telá vyzdvihnúť, vykonajú analýzu a potom s najväčšou pravdepodobnosťou telá vrátime do zeme. Ak by chcel niekto v budúcnosti vykonať väčší, rozsiahlejší archeologický výskum, len nadviaže na to, čo sme vykopali,“ dodáva Rákoš.
Bližšie informácie o padlých poskytnú rozbory DNA. V nasledujúcich dňoch bude prebiehať antropologický výskum kostier, pri Božích mukách by malo vzniknúť aj pietne miesto v spolupráci s mestom Košice a poľským veľvyslanectvom.
„Archeologický výskum financovala mestská časť Sídlisko Ťahanovce sumou tritisíc eur,“ uviedla prednostka miestneho úradu Sídliska Ťahanovce, Beáta Zemková.
„Poľská ambasáda má záujem podporovať túto iniciatívu aj ďalej. Sme pripravení pomôcť pri investovaní času aj financií na vyhodnotenie výsledkov výskumu a vytvorení pietneho miesta,“ uviedol honorárny konzul Poľskej republiky Ján Hudacký.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári