Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Nález kostier
Včera dopoludnia boli na stavenisku budovy pre byty finančných úradníkov na Vodnej ulici v Košiciach objavené pri kopaní základov pod nevysokou vrstvou hliny dve ľudské kostry.
Na miesto nálezu odobrala sa ihneď policajná komisia za vedenia aktuára Pačaya s detektívmi, ktorá zistila, že sa jedná o kostry dospelých ľudí zo staršej doby, pravdepodobne asi z polovice minulého storočia. Podľa niektorých dohadov bolo na mieste nálezu kedysi popravište zločincov, takže nájdené kostry pochádzajú asi z mŕtvol popravených osôb. Nález sa ešte vyšetruje.
Z denníka Slovenský východ, 13. júna 1924
Úspešný výlet do Jasovských jaskýň
Výlet, ktorý usporiadala telocvičná jednota Sokol Košice, sa vydaril nad očakávanie. Poriadateľskému odboru Sokola patrí plnou mierou uznanie, že tento výlet uskutočnil a účastníci iste dlho budú spomínať na príjemnú nedeľu, strávenú v strede sokolskej rodiny.
Žiarivé slnko milo vítalo výletníkov v nedeľu ráno pred nádražnou budovou. Za zvuku spevu opúšťalo na celý deň Košice 360 výletníkov a nebolo jedného z nich, ktorý by nebral podiel na sokolskom veselí, ktoré vrcholilo pri príchode do Moldavy, kde pristupovala tamojšia jednota a ktorú vítal náš orchester jasavými zvukmi piesne „Bratia výš, stále výš ...” Moldavská jednota, hoci nedávno založená, čule pracuje a stane sa iste za nedlhý čas dôležitým činiteľom v tamojšom kraji. Za nedlho zastavil vlak v jasovskom nádraží a my prechádzame čistou obcou, kde nás milo prekvapí veselo vlajúca zástava nad budovou správy jaskýň.
Pred vchodom do jaskýň víta nás za správu jaskýň pán vrchný radca Zikmund. Niekoľkými slovami popisuje počiatok objavu a ťažkosti, s ktorými bolo treba zápasiť, než boli jaskyne upravené tak, aby boli prístupné širšej verejnosti. So zatajeným dychom prechádzame jaskyňami, žasnúc nad krásou prírody a je opravdu povinnosťou každého, aby tieto jaskyne navštívil a podporil tak finančne správu jaskýň, ktorej členovia z čistej lásky a s obetavosťou celé dni i noci pracujú s vytrvalosťou na úprave, takže v najskoršej dobe bude prístupná i ďalšia časť jaskýň.
Odpoludnie bola prehliadka kláštora, kde pozoruhodnou je knižnica rátajúca na 45 000 zväzkov kníh. Po prehliadke kláštornej záhrady bol strávený zbytok dňa na brehoch jasovského rybníka, kde sa výletníci utáborili, súc obveselovaní orchestrom, ktorého výkony boli odmeňované búrlivým aplauzom, tak od výletníkov, ako i miestneho občianstva, ktoré sa zišlo vo veľkom počte. S uspokojením krásneho dňa opustili výletníci Jasov a zastavili sa opäť v Moldave. Večer prichádzame do Košíc a som presvedčený, že žiadny z účastníkov nezabudne vyprávať svojím priateľom a známym o novej kráse nášho milého Slovenska.
Z denníka Slovenský východ, 11. júna 1924
Košický milionár zatknutý
Štátne zastupiteľstvo v Bratislave podalo trestné oznámenie na košického bohatého obchodníka Gottesmanna, poneváč úplatkom zvádzal svedka Ladányiho k falošnej prísahe.
Súd Gottesmanna oslobodil, ale na rekurz štátneho zástupcu prišla záležitosť pred súdnu tabulu. Zatím vyšlo najavo, že Gottesmann chcel podplatiť aj Evžena Ungára, aby falošne vypovedal. Gottesmann bol predvolaný pred súd, ale odcestoval. Keď sa navrátil a hlásil sa u sudcu bol zatknutý a ponechaný vo vyšetrujúcej väzbe.
Z denníka Slovenský východ, 12. júna 1924
Neúspešná samovražda košickej prostitútky
Včera popoludní na oddelení košickej polície sa pokúsila o samovraždu miestna prostitútka Anna Soltész, ktorá bola vypočúvaná pre drobný delikt. Počas vypočúvania sa Soltészová vyhovorila na nevoľnosť, aby mohla opustiť miestnosť.
Keď sa po uplynutí určitého času nevracala, detektívi ju začali hľadať. Našli ju v rohu chodby. Dievčina prehltla niekoľko hypermangánových tabletiek, aby tak nadobro skoncovala s svojim životom.
Prítomný policajný lekár jej okamžite poskytol rýchlu zdravotnú pomoc a následne ju previezli do štátnej nemocnice, kde jej vykonali výplach žalúdka. O dôvodoch svojho konania nateraz nechcela košická prostitútka hovoriť.
Z denníka Kassai Ujság, 15. júna 1924
Koniec drotára
V Hornáde pri Opátskom sa kúpalo 6 drotárov z Veľkého Lipníka. Štefan Štempás sa dostal do hlbiny a poneváč neznal plávať, utonul. Jeho telo sa ešte raz z prúdu vynorilo a potom zmizlo.
Z denníka Slovenský východ, 18. júna 1924
Zatknutý lúpežný vrah
Jazdní policisti objavili medzi Košicami a Košickou Novou Vsou podozrivého muža, ktorý prchol, keď ho vyzvali, aby sa legitimoval.
Bol zatknutý a na polícii sa zistilo, že je to vyslúžilý ukrajinský vojak Jozef Kahul, ktorý je pre rôzne lúpeže a lúpežnú vraždu stíhaný zatykačom už vyše mesiaca. Už dva razy sa mu podarilo dostať z rúk spravodlivosti. Raz v Seredi prebúral múr väzenia a tiež z Veľkej Bereznej ušiel. Bola uňho tiež nájdená väčšia suma peňazí, avšak odopiera vysvetlenie, ako k nim prišiel.
Z denníka Slovenský východ, 18. júna 1924
Tie košické kostolíky majú pekné pokladničky
Páchateľ četných kostolných krádeží dopadnutý.
Kto vie, akým spôsobom došiel devätnásťročný mladík slušného zovňajšku, peknej tváre, svetlých, nazad česaných vlasov, na scestie rafinovaných kostolných krádeží, ktoré prevádzal po dva roky s takým systémom a takou pravidelnosťou, že to vyzerá ako chorobná vášeň. A nemohli ho dopadnúť.
Včera na detektívnom oddelení policajného riaditeľstva sa Jozef Šimko, 19-ročný košický obyvateľ ku všetkému priznal. Vyprával s kľudom o spôsobe, ako si získal dôveru kostolníkov i veriacich, ako sa vrelo modlil a pozoroval, do ktorej pokladničky sa viac ukladá. Potom sa v kostole skryl, pokladničku vylúpil a ráno z kostola zmizol, keď to nešlo inak. A čo robil s ukradnutými peniazmi?
Ó, Jožko Šimko mal jednu veľkú vášeň. Jazdil na kole a najradšej v Mlynskej ulici, kde sa v nádherných krivkách vyhýbal automobilom a krúžil okolo zúfalých chodcov a budil strach staren a malých detí. A tak pôžičiavači kôl prevzali kostolnícke peniaze. A nebolo toho málo.
V kostole premonštrátov vylúpil pokladničku tri razy a ukoristil 700 korún, do pokladničiek u Jezuitov vlúpal sa dva razy a ukradol spolu 800 Kčs. Vo veľkom košickom dóme objavil sa dva razy a ukoristil 450 Kčs a u Dominikánov dva razy asi 850 korún. Celkom previedol štrnásť kostolných krádeží a skvostný lup obnášal niekoľko tisíc korún československých.
A keď raz v hlavnom dóme našiel veľmi málo, zanechal tam na dlážke na odvetu čosi, čo vzbudilo najväčšie rozhorčenie starého kostolníka. Asi dva krát sa stalo, že bola privedená stráž, ale mladý „svätovreckár“ sa vedel vždy dobre ukryť. Teraz konečne bdelosť bezpečnostnej polície učinila koniec jeho podnikom.
Z denníka Slovenský východ, 18. júna 1924
Interiér Dómu sv. Alžbety. (zdroj: knižničný fond VKJB)Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
