KOŠICE. Na jubilejnom 30. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Art Film Košice sa udeľovali aj honorárne ocenenia Hercova misia.
Za mimoriadny prínos audiovizuálnemu umeniu a vplyv na domácu aj medzinárodnú kinematografiu si jednu Hercovu misiu na Dolnej bráne prevzala hviezda slovenského a talianskeho filmu Antónia Lišková a druhú slovenský herec Maroš Kramár.
Uvoľnený dress code
„Som v Košiciach prvýkrát. Ako Slovenka sa veľmi hanbím, ale som veľmi rada, že som sem zavítala pri takej krásnej príležitosti. Toto všetko je pre mňa úplne nádherné. Herectvo bol taký veľký sen, ktorý som si ani netrúfla snívať, takže už to, že som tu a že mám vôbec nejaké ocenenie, je úžasné,“ priznala herečka Antónia Lišková.
Aj keď sa herečka zúčastnila už niekoľkých filmových festivaloch v Berlíne či v Annecy, ten košický jej je obzvlášť sympatický.
„Pýtala som sa, aký je tu dress code a povedali mi, že pokojne môžem prísť aj v kraťasoch. To je moje, taká ľudská uvoľnenosť.“
Slovenčinu na čas zabudla
Rodáčka z Bojníc sa po otvorení hraníc presťahovala do Talianska, kde sa po niekoľkých zamestnaniach uchytila v modelingu a zakrátko aj v herectve.
Svoje prvé filmové a televízne úlohy stvárnila na prelome tisícročia v snímke C’era un cinese in coma (2000), Il tunnel della libertà (Tunel slobody, 2004) či v seriáli Il commissario (2002).
Pre slovenský film ju objavila Adriana Kronerová.
„Keď som sa s ňou prvýkrát stretla, akurát som doletela z juhu Talianska, kde som točila jeden film. Tam na juhu veľmi zaťahujú, takže moje prvé vety a celá tá komunikácia s Adrianou bola strašná. Zavolali mojej agentke, že to nebude fungovať, lebo nerozprávam po slovensky. Našťastie sa to po nejakých štyroch dňoch upravilo,“ zaspomínala na to, ako prerazila aj na Slovensku.

Prvé nakrúcanie na Slovensku herečka absolvovala v roku 2018, a to pri seriáli Milenky Jakuba Kronera a Adriany Kronerovej. V tejto tvorivej zostave nakrútili aj celovečerné komediálne snímky Šťastný nový rok (2019) a Šťastný nový rok 2: Dobro došli (2021).
„Som veľmi rada, že na budúci rok budeme točiť aj trojku. Keď som bola malá, obdivovala som všetky naše vianočné komédie a zrazu v jednej hrám. To je úplne wau.“
Diváci môžu mať herečku v čerstvej pamäti aj z česko-slovenskej fantasy minisérie Vedma (2023).
Horúce scény so ženou
V roku 2008 získala za stvárnenie jednej z hlavných postáv v talianskom filme Úkryt Európsku striebornú stuhu za najlepší ženský herecký výkon, ktorú jej udelil Taliansky národný syndikát filmových novinárov.
Za svoj výkon získala cenu aj na talianskom filmovom festivale v Annecy. MFF Art Film Košice pri príležitosti udelenia ceny Hercova misia Antónii Liškovej uviedol práve tento film vo svojom tohtoročnom programe.
„Film Úkryt som si vybrala, lebo si myslím, že láska nikdy nemala, nemá a nebude mať žiadnu hranicu alebo formu. Je to nádherný pocit, jediný, ktorý sme ešte nedokázali ani pokaziť, ani kontrolovať,“ hovorí Antónia Lišková o svojom výbere.
„Bolo to prvýkrát, keď som sa stretla s hot scénami, a hlavne s druhou ženou, takže to bolo pre mňa dosť ťažké. Bola som z toho trochu vyplašená. Mala som 5-ročnú dcéru a bála som sa, čo si o tom pomyslí, keď ten film uvidí. Videla ho, keď mala asi 11 rokov a som rada, že som jej mohla ukázať, že láska nemá žiadnu formu a limity.“
Na budúci rok na jar bude točiť svoj vlastný film s názvom Môj imaginárny nepriateľ.
„Teraz dokončujeme scenár. Je to o imaginárnom kamarátovi dieťaťa, komédia o našich emóciách, ktoré nechávame tam, kde by nemuseli ostať.“
Herečka aj kameramanka
V roku 2023 nakrútila spolu s režisérom Gabriele Guidiom historickú drámu Terezín, na ktorej sa Lišková podieľala nielen ako herečka, ale aj ako kameramanka a producentka. Ktorá z týchto rolí bola jej srdcu najbližšia?
„Kameramanka. Ja to milujem - pozerať sa na to všetko z druhej strany, kamera je proste mánia. Úplne iný svet.“
Za svoju vysnívanú rolu označila úlohu v horore.
„Milujem horory a toto sa mi ešte nepodarilo, ale dúfam, že sa mi ten sen raz splní.“
V Košiciach ho viac obdivujú
Herec Maroš Kramár má naopak s Košicami bohaté skúsenosti.
„Milujem Košice, chodievam sem často, hrávame tu divadlo a milujem hlavne vašu pešiu zónu. Cítim sa tu úplne inak ako v Bratislave. Lebo v Bratislave sú ľudia na mňa takí zvyknutí. Vedia, že ma tam môžu stretnúť. Tu v Košiciach cítim úprimnú radosť z toho, že ma vidia a ľudia sú veľmi srdeční. Hneď sa chcú so mnou fotiť, aj sa prihovoria. Mám veľa kamarátov východniarov po celom svete.“

Bratislavčan Maroš Kramár sa svojej prvej úlohy chopil už ako šesťročný v inscenácii divadla Nová scéna Mnoho kriku pre nič v roku 1966.
Prvú rolu v celovečernom filme si zahral v trinástich rokoch v snímke Ďaleko je do neba v roku 1972.
Odvtedy pôsobil v desiatkach inscenácií, filmov, predstavení aj seriálov. Bol členom divadla v Brne, v Divadle Andreja Bagara v Nitre aj členom Činohry SND v Bratislave.
Úplne odlišná rola
Diváci majú možnosť si vo štvrtok večer v posledný deň Art Filmu Košice pozrieť jeho film Suzanne z roku 1996. Režisérom bol Dušan Rapoš.
„Vybral som tento film preto, lebo nemal veľkú reklamu a myslím si, že si ju zaslúži. Je to protidrogová téma, živá aj dnes. Mám tam modré vlasy a tetovačky, hrám človeka, ktorý je absolútne vzdialený môjmu mysleniu. Ja milujem slobodu a závislosť je opakom slobody, preto to bola pre mňa výzva zahrať túto postavu po všetkých tých kladných milovníkoch, ktorých som hral predtým.“
Len začína
Ocenenie Hercova misia si zaradí na poličku k ostatným soškám.
„Mám doma na poličke niekoľko ocenení za svoju prácu, ale nemám ich spočítané. A pri okne je ešte voľné miesto pre ďalšiu.“
Ocenenie Hercova misia ho prekvapilo a potešilo.
„Na jednej strane som sa trochu zľakol, lebo ceny za celoživotné dielo sa dávajú tak pred koncom života. Dali mi to, aby ma ešte stihli, aby som to nemusel dostať in memoriam? Na druhej strane sa cítim, že vlastne v istom zmysle začínam, lebo aj tu mám so sebou 2-mesačnú dcérku. Je to paradox, že som na začiatku nejakej cesty a už dostávam cenu, ktorá sa udeľuje pri konci.“

Má obavy z politických zásahov
Herectvu sa Maroš Kramár venuje už šesťdesiaty rok. Aj on sa stretáva s poznámkami o tom, že umelci by sa nemali vyjadrovať k politike.
„To je absolútny omyl. Umenie má nastavovať zrkadlo spoločnosti. Navyše si myslím, že politika je v umení už od detstva, od rozprávok, kde bojuje dobro so zlom. Horšie je, keď sa politika mieša do umenia.“
Zaspomínal si na to, ako pri divadelnej hre Prelet nad kukučím hniezdom prišli dva dni pred premiérou súdruhovia pozrieť si predstavenie. Nechali ich ešte dva dni skúšať a v deň premiéry im hru zakázali.
„Komunisti a politika celkovo veľmi zasahovala do kultúry, bolo to veľmi nepríjemné a mám trochu obavy, že sa to vracia. Bol by som rád, keby sme to zastavili čo najskôr.“
Cena Hercova misia je jedným z najvyšších ocenení tohto festivalu a bola už v minulosti udelená osobnostiam z filmového prostredia ako Franco Nero, Jean-Paul Belmondo, Emília Vášáryová, Ladislav Chudík či Zuzana Kronerová. Minulý rok si ocenenie prevzali herečky Eva Holubová a Zdena Studenková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári