Aj keď počet kňazov v celosvetovom meradle klesá, na Slovensku je ich zatiaľ dostatok. V Košickej arcidiecéze bolo tento rok v júni za kňaza vysvätených päť mladých mužov, v rožňavskej diecéze jeden, na svoje povolanie duchovných pastierov sa v seminári na Hlavnej ulici v Košiciach pripravuje ďalších 26 mužov.
S akými otázkami zápasia, prečo svoje štúdium niekedy ukončia predčasne, v čom sa líšia od kňazov v minulosti a čo všetko musia zvládnuť. Aj o tom pre Korzár porozprával ŠTEFAN NOVOTNÝ, rektor Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach.
„Najčastejšie riešia vzťahové veci – vzťah k svojej rodine, deformácie z rodín a vzťahy medzi sebou, pretože bývajú spolu na izbách ako na internáte. Akurát tu máme prísnejší režim, ktorý ich testuje. Seminarista musí byť už o šiestej ráno umytý a oholený v kaplnke. Niektorí ťažko znášajú disciplínu v takýchto veciach,“ vraví Štefan Novotný.
V rozhovore sa dočítate:
- Na čo slúži prípravný ročník v seminári,
- či si kňaz môže vybrať kde a s akou skupinou ľudí bude pracovať,
- aká je mzda kňaza,
- s čím bohoslovci zápasia,
- či vedú seminaristov k tomu, aby sa vyjadrovali k politike,
- ako má kňaz vedieť, čo veriacim poradiť v ťažkostiach.
Tento rok bolo vysvätených päť kňazov za košickú a jeden za rožňavskú diecézu. Zvyčajne je ich menej alebo viac ročne?
Šesť je také štandardné a dobré číslo, lebo na budúci rok budú vysvätení len dvaja alebo traja. Ťažko povedať, lebo diakonmi môžu byť rok aj dva, ako to cítia.
Diakon je stav, keď ešte bohoslovec nie je kňazom, ale už má isté právomoci?
Je to prvý stupeň kňazstva. Už ho viažu všetky záväzky, je včlenený do diecézy, do presbytéria. Sviatosť kňazstva má tri stupne - prvý stupeň je diakonát, druhý je kňazstvo a tretí je biskupská vysviacka. Všetky tri stupne sa nazývajú klerici, teda tí, ktorí prijali sviatosť posvätného stavu.
Diakonom sa stane bohoslovec minimálne po 5 – 6 rokoch v seminári. Kódex kanonického práva stanovuje minimum 4 roky, ale to sa stane málokedy. Keď sa osvedčí ako diakon v praxi, v nejakej farnosti, potom môže byť vysvätený za kňaza. Diakon ešte nemôže slúžiť omše, ale môže kázať, pochovávať, krstiť a v určitých prípadoch aj sobášiť.

Koľko seminaristov máte teraz v seminári?
Je ich 26. Prišlo nám osem nových prihlášok do prípravného ročníka, čo je dosť. Prijali sme všetkých ôsmich. Mnohí z nich už rok predtým chodili na stretnutia, tzv. nultý ročník.
Myslíte propedeutický ročník?
Nie, ten je prvým ročníkom v seminári. Existuje počiatočná formácia a trvalá formácia. Je to podobné ako pri lekároch – najprv niečo vyštudujú, potom po promóciách musia absolvovať atestácie a ďalšie a ďalšie vzdelávania. Aj kňazi majú permanentnú formáciu.
Prvá etapa pre seminaristov je propedeutický ročník, kde nemajú vonkajšie oblečenie, ktoré by ich odlišovalo od iných ľudí. Tento ročník slúži na upevnenie presvedčenia, pretože niekedy majú chlapci také svoje zidealizované predstavy o sebe, o druhých aj o cirkvi. Aj na upevnenie v živote modlitby, pretože ak nebol vedený k modlitbe nad Svätým písmom a s Božím slovom, alebo k modlitbe ruženca, tak to bude ťažké.
Niektorí zažili obrátenie len krátko predtým, ako chcú vstúpiť do seminára, čo sa tiež neodporúča. Pretože na začiatku po obrátení je to nadšenie samozrejmé, ale ono časom opadne. Odporúčame im, aby sa vrátili o 3 – 4 roky, ak budú stále cítiť, že je to ich povolanie od Pána Boha, aby boli kňazmi.

Ako viete, či prichádzajú uchádzači so správnymi úmyslami? Niekedy sa tak s vtipom hovorilo, že za kňaza šiel ten, kto to s dievčatami aj tak nevedel a chcel, aby mal istotu, že bude oňho postarané...
To je ten zlý úmysel. Je to veľa o dôvere. Ponúkame bezpečné prostredie, kde sa mu snažíme pomôcť riešiť jeho problémy a nie ho hneď vyhodiť. Sú niektoré veci, ktoré sú nepriechodné a radšej seminaristu nasmerujeme na inú cestu, nie cestu kňazstva. Snažíme sa, aby od nás odchádzal s pokojom v srdci, že ho to posunulo dopredu a niečo si v sebe vyriešil. Niekedy vidíme, že dotyčný seminarista nie je celkom spokojný. Vidíme, že je nejaký problém, ale nevieme aký. Tak mu navrhneme pauzu, alebo si ju aj on sám vypýta, aby si v sebe utriedil veci. Nikoho do ničoho netlačíme.
Už teraz je toho menej, ale niekedy mamy veľmi silno tlačili na to, aby z ich synov boli kňazi. „Môj syn musí byť kňaz, lebo ja som to Pánu Bohu sľúbila.“ Ale to nie je tak, že Pán sa stavia do pozoru, ak máme nejaké prianie. Treba sa modliť za to, aby sme mali dobrých kňazov, ale nedá sa to vynútiť.
Stáva sa každý rok, že niekoho zo seminára vylúčite?
Určite sa stáva každý rok, že buď odídu sami alebo ich vylúčime my. Napríklad sa stane, že seminarista niečo nezvláda pod tlakom a keby bol kňazom, len by trápil seba aj druhých. Radšej zísť z kratšej cesty. Je toľko veľa pekných povolaní na svete a miest, kde sa dá realizovať a prinášať dobro.
Odchádzajú väčšinou preto, lebo si rozmyslia to, že sa chcú radšej oženiť?
Polovica z tých, ktorí odídu, určite áno. Kňaz sa nezrieka dobra rodiny preto, že by tým pohŕdal, to by bolo choré. Ale preto, že vidí hodnotu v celibáte pre Božie kráľovstvo.

Ako žijú seminaristi v propedeutickom ročníku?
V komunite. Sú štyri piliere formácie – po prvé, aby boli zrelí po ľudskej stránke, aby poznali svoje silné a slabé stránky. Dokonalý nie je nikto, ale vedieť pracovať so svojimi silnými a slabými stránkami je dôležité. Druhá stránka je duchovná, aby si prehĺbili svoj osobný vzťah ku Kristovi. Tretí pilier je poznanie teoretických základov z dejín cirkvi, katechizmu a Biblie a štvrtý manuálna práca pri pomáhaní komunitám. Či je ten človek aj trochu k svetu, či sa vie o seba postarať.
Vyprať si, navariť a podobne?
Varenie majú až neskôr. Vyprať nie je až také umenie, to urobí práčka, ale vyžehliť si je trochu ťažšie.
Bohoslovci majú aj predmet varenie?
Nie, ale oni sa vo vyšších ročníkoch tak pretekajú, že jeden dokáže uvariť toto, druhý niečo iné. A tí, čo sú úplne ľaví, to aspoň zjedia. A vedia, koho poprosiť. Nikto z nich nie je MacGyver, žeby dokázal všetko. Ale každý z nich zvládne takú základnú starostlivosť o seba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári