Matej Škorvánek. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Pacientov s Alzheimerovou chorobou každým rokom pribúda nielen v celoslovenskom meradle, ale aj na Neurologickej klinike Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
Neurológ MATEJ ŠKORVÁNEK pre Korzár porozprával o tom, ako udržiavať mozog v čo najlepšej kondícii, aby ho vo vyššom veku nepostihlo neurodegeneratívne ochorenie, či prípravky z pralesov z reklamy fungujú, aj to, ako sa starať o pacienta s Alzheimerom v domácom prostredí.
„Ideálne je, keď pacient príde, kým je v pásme miernej kognitívnej dysfunkcie. Keď subjektívne vníma, že niečo nie je v poriadku s jeho myslením alebo pamäťou. Aj okolie si vtedy povie, že – už to nie je celkom on, pred tromi rokmi napríklad bol ešte iný, v lepšom stave. A môže ísť len o drobné odchýlky v zabúdaní, vypadávajú mu slovíčka a nevie sa tak sústrediť, ako predtým. Alebo mu dlhšie trvá, kým sa zorientuje v bežných veciach, ktoré treba urobiť. Začína byť mentálne pomalší. V tomto štádiu mu vieme pomôcť podstatne viac,“ opisuje Škorvánek.
Alzheimer sa nemusí prejaviť aj u detí pacientov. (zdroj: Ilustračné foto STOCK ADOBE)V rozhovore sa dočítate:
- Aké sú prvé príznaky Alzheimerovej choroby,
- čo skutočne pomáha na zlepšenie stavu,
- ako by mala vyzerať ideálna strava,
- na čo sa má pripraviť rodina, ktorá sa stará o človeka s Alzheimerom,
- aké sú prognózy liečenia v najbližších rokoch.
Aký je rozdiel medzi obyčajným stareckým zabúdaním a dezorientáciou a Alzheimerovou chorobou?
Bežné starecké zabúdanie neexistuje, pretože žiadne zabúdanie nie je v poriadku. Ak človek systematicky zabúda, znamená to, že v mozgu máme nejaký problém. Môže a nemusí to byť príznak Alzheimerovej choroby. Alzheimerova choroba je najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktoré je definované úbytkom neurónov v mozgu a ukladaním určitých patologických bielkovín v mozgu. Každý človek ich má, ale pri Alzheimerovej chorobe sa začnú zhlukovať a poškodzujú mozog.
Obrovský problém je, že drvivá väčšina pacientov sa k nám dostane až vo vysokom štádiu choroby, keď už majú stredne ťažkú až ťažkú demenciu. V tomto štádiu im už nevieme relevantne pomôcť. Pacientov by sme potrebovali zachytiť, keď sú ešte vo veľmi včasných štádiách.
Napríklad, keď sa človek viackrát pýta to isté?
Áno, ale to je už väčšinou zle. Kognitívna dysfunkcia sa pri Alzheimerovej chorobe rozvíja postupne. Za normálnych okolností sa pacient kognitívne cíti normálne aj okolie ho tak vníma. Potom väčšinou príde štádium subjektívnej kognitívnej dysfunkcie, keď má pacient sám pocit, že to nie je celkom v poriadku, ale v kognitívnych testoch ešte skóruje normálne, nezistíme objektívny problém.
Potom príde štádium miernej kognitívnej poruchy, vtedy sa už neuro-psychologickými testmi dá zistiť, že pacient nám kognitívne odchádza, je tam už objektívne zistiteľná dysfunkcia. Ale stále v bežnom živote funguje takmer normálne, môže bývať sám a postarať sa o seba. Keď sa to ďalej zhorší, tak prichádza štádium demencie, ktoré už ovplyvňuje jeho bežný život. Aj demencia má rôzne štádiá – od ľahkých až po ťažké.
Podľa neurológa sa má zapotiť nielen telo, ale aj mozog. (zdroj: Korzár/Elena Danková)Kognitívne funkcie pritom nezahŕňajú len pamäť, ale aj pozornosť, obsah jazyka, zrakovo-priestorové funkcie a exekutívne funkcie - to, ako vie mozog mentálne realizovať veci. Znamená to, že pacient si uvedomuje a naplánuje, aké konkrétne kroky musí urobiť, ak má ísť dajme tomu do obchodu. Napíše si zoznam, dostane sa do obchodu, nakúpi, vráti sa späť domov. To je súbor exekutívnych funkcií.
Pri Alzheimerovej chorobe je najviac postihnutá doména pamäť a jazyk. Sú iné demencie, pri ktorých budú oveľa viac postihnuté iné domény – exekutívne funkcie, pozornosť alebo zrakovo-priestorové funkcie – napr. pri demencii spojenej s Parkinsonovou chorobou alebo Huntingtonovou chorobou. Čiže môže byť pacient, ktorý je ľahko až stredne ťažko dementný, nevie úplne dobre fungovať v bežnom živote, ale napriek tomu má relatívne dobrú pamäť.
V akom štádiu má človek prísť, aby ste mu ešte vedeli významne pomôcť?
Ideálne, keď je v pásme miernej kognitívnej dysfunkcie. Keď pacient subjektívne vníma, že niečo nie je v poriadku s jeho myslením alebo pamäťou. Aj okolie si vtedy povie, že – už to nie je celkom on, pred tromi rokmi bol ešte iný, v lepšom stave. A môže ísť len o drobné odchýlky v zabúdaní, vypadávajú mu slovíčka a nevie sa tak sústrediť, ako predtým. Alebo mu dlhšie trvá, kým sa zorientuje v bežných veciach, ktoré treba urobiť. Začína byť mentálne pomalší.
Vtedy by bolo dobré urobiť veľmi jednoduchý skríning, na základe ktorého vieme povedať, že áno, niečo sa tam zrejme rozvíja alebo nie. V tomto štádiu to ešte neznamená, že sa musí jednoznačne preklopiť do demencie. Niektorí z týchto ľudí sa vrátia naspäť do normálneho stavu.
Je dôležité pacientov riešiť včasne, pretože tieto ťažkosti môžu súvisieť aj s inými chorobami, ktoré sú liečiteľné – napríklad porucha štítnej žľazy, ktorá niekedy môže vyzerať ako demencia, podobne môžu byť ťažkosti spôsobené aj nízkou hladinou vitamínu B12, chronickými poruchami spánku a podobne.
Dobre sa vyspať nie je len luxus, ale základná potreba. (zdroj: ADOBE STOCK)Môže si pacient v prvotnom štádiu pomôcť sám aj zmenou svojich životných návykov?
Ak zachytíme ochorenie včas, tak aj zmenou životosprávy vieme aspoň do určitej miery modifikovať ďalší priebeh ochorenia. Dve kľúčové veci sú aktívny pohyb a kognitívny tréning. Tie vedia značne zmierniť priebeh ochorenia a sú najvýraznejším faktorom predchádzania neurodegeneratívnych ochorení.
Precvičujte svoj mozog v každom veku. Vyskúšajte zábavný tréning, ktorý vám zlepší náladu Čítajte Aký by mal byť aktívny pohyb, aby mal efekt na zlepšenie stavu pacienta?
Aktívny pohyb neznamená prejsť sa do obchodu a späť, ale musí to byť pravidelný a intenzívny aeróbny pohyb. Najmenej trikrát do týždňa, najmenej pol hodiny aktivity, pri ktorej sa človek spotí a zadýcha. Čiže napríklad beh, plávanie, posilňovanie, tanec, bicykel (normálny aj stacionárny) alebo rýchla chôdza s paličkami či iné. Pointa toho je, že musí ísť hore tep. Ak tep nejde hore, tak to nie je dosť efektívne na to, aby sme spustili zmeny v tele, ktoré ochraňujú mozog.
Pod pojmom kognitívny tréning si môžeme predstaviť napríklad krížovky?
Môžu byť. Malo by to ale byť intenzívne zaťaženie mozgu, tak, aby musel naozaj premýšľať. Keď nám naopak pacient zasadne pred televízor, prestane intenzívne používať mozog a nestretáva sa s ľuďmi, tak z toho väčšinou vznikne katastrofa. Teda treba nielen pasívne prijímať, ale kreatívne vymýšľať a precvičovať mozog. Dobrý príklad je napríklad učenie sa cudzieho jazyka.
To už znie ako celkom vysoká méta v určitom veku.
To vôbec nie je nedosiahnuteľná méta. Nebavíme sa o tom, čo bežne ľudia robia, ale o tom, čo by mali robiť. Mozog musí byť aktívny a trénovať sa, ak chce človek ostať zdravý. Keď chcem u niekoho zlepšiť plávanie, tak musí plávať. Keď chceme zlepšiť reč, tak musí rozprávať.
Vyššie teploty a vlhkosť vypínajú naše mozgy. To zhoršuje priebeh neurologických diagnóz Čítajte A keď chceme pomôcť mozgu, tak musí premýšľať. Aby vytváral nové spojenia, ktoré zlepšia, o čosi zvýšia kognitívnu kapacitu mozgu. Je rozdiel, či bude dochádzať k úbytku z vysokej úrovne, alebo bude dochádzať k úbytku funkcií z nízkej úrovne. Čím je kapacita mozgu pred ochorením vyššia, tým dlhšie trvá, kým sa dostane na problematickú úroveň.
Má na priebeh Alzheimerovej choroby vplyv aj strava? Ako by mala vyzerať tá ideálna?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
