V metropole východu Slovenska si v súčasnosti pripomínajú rôznymi aktivitami 100 rokov od prvého komerčného letu do Košíc. Historici DANA KUŠNÍROVÁ a ONDREJ FICERI pri štúdiu dokumentov Archívu mesta Košice a Štátneho archívu v Košiciach narazili na zaujímavé skutočnosti o vplyve letiska na podobu samotného mesta.
Pre denník Korzár porozprávali o tom, čo ovplyvnilo jeho polohu, prečo nebolo postavené pri Haniske, ako znel jeden z návrhov aj to, ktoré paneláky na košických sídliskách tým boli ovplyvnené.
„Košické úrady konštatovali, že letisko predstavuje vážnu brzdu vo vývoji mesta. Preto vyzývali vládu, aby odsúhlasila premiestnenie letiska do Gyňova alebo Trebišova. Do kariet im hrala aj expertíza prizvaných sovietskych expertov, ktorí vyhodnotili, že najekonomickejšie plochy pre bytovú výstavbu sa nielenže nachádzajú v pokračovaní Terasy po stranách Alejovej ulice, ale že zastavať by sa mala aj plocha letiska, čím by sa ušetrili značné náklady na prepravu zamestnancov do železiarní,“ cituje Ficeri historické pramene.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo sú Košice stlačené a ako,
- o akých alternatívnych lokalitách pre letisko sa uvažovalo,
- ako ovplyvnilo letisko košickú tepláreň,
- prečo padol projekt Východné mesto,
- ktoré sídliská vznikli na náhradných plochách.
Ako, kedy a kde vzniklo prvé letisko v Košiciach?
Dana Kušnírová: Ešte za Rakúsko-Uhorska sa uvažovalo o zriadení stáleho letiska pri Košiciach. Ako najvhodnejšia lokalita sa javila pastvina v okolí Hanisky.
Na tieto plány nadviazala štátna správa novovzniknutého Československa, ktorá sa jednoznačne chcela zaradiť medzi krajiny, ktoré budú rozvíjať letectvo, a to aj civilné. Československo malo dobrú geografickú centrálnu polohu v rámci Európy, boli možnosti nadviazať spojenie aj s ďalšími európskymi krajinami.

Už v roku 1919 píše ministerstvo pôšt mestskej rade v Košiciach, že by radi spustili leteckú prepravu poštových zásielok na trati Praha – Brno – Bratislava – Košice. Dolaďovali sa územno-právne okolnosti stavby letiska, pričom mesto požiadalo vojsko, aby uvoľnilo vojenské cvičisko na dnešnej Terase, čo však bolo odmietnuté. Namiesto toho sa teda vytypovali pozemky oproti verejnému cintorínu pozdĺž Peštianskej triedy (Južná trieda), ktoré nechali od pôvodných vlastníkov vykúpiť.
Kedy sa začalo lietať z Košíc?
Dana Kušnírová: Keď zoberieme do úvahy, že prvý let lietadlom na svete uskutočnili bratia Wrightovci v roku 1903, tak pomerne dosť skoro. Vojenská prevádzka na letisku bola spustená už v roku 1920 a 4. 5. 1924 bolo začaté pravidelné letecké spojenie Praha – Bratislava - Košice lietadlami Československých aerolínií domácej výroby Aero.
Do lietadla sa najskôr zmestili dvaja ľudia vrátane pilota, neskôr štyria, od konca 20. rokov boli nahradzované britskými lietadlami s kapacitou 6 osôb. Letenka stála toľko ako vlakový lístok I. triedy. Je dôležité pripomenúť, že v tomto období sa nelietalo cez zimu, to znamená, že sezóna trvala od marca do začiatku novembra. Zaujímavosťou je, že dodnes existuje pôvodný terminál letiska na Južnej triede.

Od roku 1926 pôsobila v Košiciach Masarykova letecká liga na propagáciu a podporu čs. letectva. V Košiciach mala niekoľko tisíc členov. V roku 1927 spoločnosť usporiadala letecký deň, na ktorý sa prišlo pozrieť až 10 000 divákov. Tí mali možnosť vidieť ukážku zoskoku padákom, akrobatické lety, bojové ukážky, dorozumievanie pomocou rádiotelegrafie, ale aj lety nad Košicami pre divákov.
Za akých okolností vzniklo dnešné letisko v Barci?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári