Denník Korzár pre vás pripravil letný seriál o výletoch na hrady. Východné Slovensko ich totiž núka nespočetné množstvo a otvára sa tak možnosť spoznať alebo si opäť pripomenúť miesta, ktoré kedysi obývali panovníci. Postupne vás prevedieme viac či menej známymi miestami, niektoré sú vhodné ako rodinné výlety, iné skôr odporúčame len pre dospelých.
SLANEC. Polhodinová odbočka autom mimo Košíc otvára možnosť spoznať Slanské vrchy, nad ktorými sa týči zrúcanina hradu Slanec. Zachovaná okrúhla veža Nebojsa bude slúžiť ako turistická vyhliadka.
Hrad sa nachádza v prírodnej rezervácii so 4. stupňom ochrany. Okrem historickej pamiatky chráni aj miestnu faunu a flóru. Turistický chodník sa začína priamo v obci, ktorej názov hrad nesie. Trasu lemuje stará dubovo-buková hradná aleja.
Doktor Paracelsus žil na hrade a spoznal zázrak vína z Tokaja. Zrúcanina ešte stojí Čítajte Kaštieľ sa nezachoval
Prvé historické zmienky o hrade sa datujú z konca 13. storočia, no stojí na staršom slovanskom hradisku. Majiteľmi boli potomkovia z rodu Abovcov, ktorí nesúhlasili s reformami kráľa Ladislava IV.
Po bitke, ktorá sa odohrala priamo pod hradom, ho získala do držby koruna. Počas storočí bol hrad dedený medzi potomkami, darovaný či získaný v rôznych sporoch. Jednotlivé generácie majiteľov hrad postupne rekonštruovali.
Hrad Slanec má veľký potenciál prilákať turistov. (zdroj: TASR)V 15. storočí ho obsadili vojská bratríkov – bývalých husitských bojovníkov. Neskôr, v 19. storočí patril hrad rodu Forgáčovcov, ktorí vo veži Nebojsa zriadili rodovú zbierku a otvorili múzeum. Okrem obrazov majiteľov hradu či dobového nábytku zbierka obsahovala aj umelecké pamiatky, poľovnícke trofeje, obrazy rodových erbov či predmety dennej potreby.
Počas druhej svetovej vojny prechádzal územím Slanských vrchov bojový front. Mnohé pamiatky boli preto zničené alebo rozkradnuté. Spolu s hradom začal chátrať aj klasicistický kaštieľ pod hradným kopcom, ktorý sa nezachoval.
Prečo sa veža volá Nebojsa
Bergfrit znamená v starej češtine nebojsa. Ide o prevažne okrúhlu hlavnú vežu hradu, v prípade potreby slúžila obrancom ako posledné útočisko. Z obranných dôvodov bola preto prístupná len po ľahko odstrániteľnom mostíku na vyššom poschodí.
(zdroj: Wikipedia)
Zachovala sa len krypta
Upadajúcim stavom zrúcaniny sa začalo zaoberať Občianske združenie Zachráňme hrad Slanec. Okrem jeho obnovy sa usiluje aj o riadne zdokumentovanie ďalších pamiatok a pozostatkov okolitých budov.
Už spomínaný zaniknutý kaštieľ totiž nie je jediný. Na Okrúhlom vrchu, asi 10 kilometrov od obce, sa nachádzal lovecký zámok grófa Forgáča. Avšak zachovali sa už len ostatky jeho krypty.
Cieľom združenia je obnoviť historické prepojenie hradov Slanec a Füzér v Maďarsku. Oba hrady spájali sklárne v obci Slanská Huta, jazero Izra či dodnes zachované vojenské bunkre.
Práce na sprístupení budúcej vyhliadky na veži Nebojsa na hrade Slanec. (zdroj: TASR/František Iván)Bicyklom až na hrad
Peší výstup na hrad Slanec sa začína priamo v obci. Po červenej turistickej trase vám to potrvá približne pätnásť minút. Stúpanie je strmšie, ale pomalou chôdzou vhodné aj pre menšie deti.
Chodník vedie lesom, v závere je kamenistý. Približne v polovici cesty sa nachádza drevený prístrešok, ktorý môžete využiť na oddych. Ponúka výhľad nad obec a blízke okolie.
Slanské vrchy tvorí viacero cyklistických trás, ktoré taktiež umožňujú výstup až na hradný kopec.
Napríklad za cintorínom v obci Ždaňa sa začína poľná cesta, ktorou pokračujete až k lesu. Ak sa napojíte na červenú turistickú trasu, dovedie vás až priamo k hradu. Cesta tam a späť do Ždane tak vychádza na približne štyri hodiny a je vhodná ako výlet s deťmi.
Práce na hrade Slanec. (zdroj: TASR/František Iván)Pomoc od horolezcov
V súčasnosti pokračuje rekonštrukcia hradu. Pri sanácii vlhkého múra na severozápadnej bašte sa našli obvodové múry hradieb. Spolu s nálezom mince z 13. storočia ide o archeologicky významné nálezy.
„Pekne sa obnažili, tak vlastne vieme, ako tá časť hradu v podstate vyzerala v pôvodnom stave. Našla sa tam aj vzácna minca, ktorá sa datuje do roku 1251 až 1276, takzvaný viedenský fenig," priblížil starosta Slanca Jozef Bela (nezávislý).
Ide tak o pamiatku z čias, keď hrad postavili.
Navštívte svadobný dar krvavej šľachtičnej a hrobku, do ktorej nikoho nepochovali Čítajte Veža, ktorá má v budúcnosti slúžiť ako vyhliadka pre turistov, je pre verejnosť uzavretá. V pláne je vybudovanie schodiska do tretieho podlažia, dokončenie zábradlí na pôvodných schodiskách či fasády veže.
„Tam potrebujeme riešiť vypadnuté kaverny na fasáde. Sú však v 20-metrových výškach, takže tam budeme potrebovať pravdepodobne pomoc horolezcov," povedal starosta.
Na obnove hradu pracuje 12 ľudí z národného projektu Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike. Medzi pracovníkmi sú aj nezamestnaní zo Slanca a okolia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
