Pochádza z Košíc, kde aj žije, ale má rusínske korene. Jej rodičia pochádzajú od Medzilaboriec. EVA KOCANOVÁ (44) má leví podiel na tom, že Poloniny sa dostali medzi domáce „must go" turistické destinácie. Každé leto organizuje zážitkový víkend v Poloninách.
Pred piatimi rokmi začala s touto aktivitou spolu so Soňou Kožárovou z Veľkého Šariša. Založili občianske združenie Take naše, najskôr sa k nim pridala Katarína Romanová.
Postupne svoj koncept Objavte Poloniny zmenili na Objavte a rozšírili diapazón zaujímavých destinácií o ďalšie východoslovenské regióny. Viac prezradila v rozhovore pre Korzár.
V rozhovore sa tiež dočítate:
- Ako vnímajú v Poloninách koncept Objavte,
- kto každý chodí objavovať zabudnutý kút Slovenska,
- čo sa dá zažiť na východe východu Slovenska,
- aké ďalšie regióny zapojili a chystajú sa zapojiť,
- či je v Medzilaborciach niečo okrem Warhola a kruhového objazdu,
- čo chýba slovenskému cestovnému ruchu,
- či poznajú Slováci len Chorvátsko, alebo objavujú aj vlastnú krajinu,
- čo zažili dobrovoľníci na hraniciach v Ubli.
Ste Košičanka s rusínskymi koreňmi. Kedy ste objavili Poloniny? Bola to láska na prvý pohľad?
Úplne prvý raz som tam bola v roku 2008, boli sme tam iba na turistike s kamarátmi. Síce som miestnym stále vravela, že som v Poloninách nikdy predtým nebola, ale potom mi Facebook pripomenul, že sme tam boli na turistike. Pamätám si z nej dve silné emócie. Jedna bola, že sme išli hore na Kremenec cez prales Stužica. Bol tam nádherný les, v živote som taký nevidela.
Potom si pamätám, že mi ten región prišiel taký vyprázdnený. Nikoho sme nestretli. Na jednej strane je to super na turistiku, keď chce mať človek samotu. No prekvapilo ma, že na uliciach nikde nikoho. Takže nemôžem povedať, že som sa do Polonín hneď zaľúbila.
Tie intenzívne spomienky boli teda nádherný prales a zároveň také prázdno. A potom sme tam prišli oficiálne prvýkrát v máji 2020. So Soňou Kožárovou sme išli za starostami.
To ste už vymysleli ten koncept Objavte Poloniny.
Áno. V danom momente to bola úplne racionálna úvaha. Chceli sme urobiť niečo na spropagovanie regiónu i rusínskej národnosti. Nebola v tom emócia, že wow, chcem spropagovať Poloniny. Vybrala som si jednoducho taký región, ktorý sa mi zdal, že má potenciál v tom čase. Keď sa na to pozriem s odstupom času, tak sú aj iné regióny, ktoré majú tie hodnoty, na ktorých sa dá stavať, ale vtedy sme si skrátka racionálne vybrali Poloniny.
Keď sa na ne po tých pár rokoch pozriem, tak mám pocit, že sú počas sezóny plné ľudí. Teda môj vnútorný pocit je úplne opačný ako ten, ktorý som mala na začiatku. Poznáme tam už veľa ľudí, bežne sa mne aj hociktorému z mojich dievčat stáva, že prídeme do dediny a zamávame si s ľuďmi na ulici, pretože sa už poznáme. Je to obrovský kontrast.
Stali ste sa súčasťou komunity?
Myslím, že áno.
Nie je to žiadny Disneyland. Víkend na objavovanie Polonín nestačí Čítajte Teraz už to bude piaty ročník. Z tej možno jednorazovej akcie to bude už pravidelné podujatie. Kam sa akcia Objavte Poloniny za tých päť rokov posunula?
Z takého punkáčskeho nápadu, keď to tak poviem, sa z toho stal očakávaný festival. Ľudia už s ním automaticky rátajú. Aj tí remeselníci, miestni ľudia sa s festivalom zžili. Zároveň sme prvotných desať zážitkov rozšírili na zhruba 25, rozšírili sme sa aj geograficky. Na začiatku sme boli len v Uličskej doline, postupne sme sa roztiahli do Osadného, Uble, teraz dokonca pribudli Zemplínske Hámre, hoci geograficky nie sú v Poloninách.
My to berieme tak, že je to jedno, je to ďalšia zaujímavá destinácia v blízkom okolí. Program sme sa tiež snažili rozšíriť máličko masovejšie. V Osadnom bude v tom čase traktoriáda, súťaž podomácky vyrobených traktorov, tak sme ju zahrnuli do našej propagácie. Potom v Zemplínskych Hámroch začal premávať vláčik na Sninské rybníky. Snažíme sa podchytiť čo najväčšiu časť tohto regiónu i miestnych ľudí. Všetci sú naši. Vytvorila sa komunita, mám pocit, že sa zrazu všetci medzi sebou poznáme, pomáhame si.
Čiže miestni si váš koncept osvojili?
S ľuďmi, s ktorými spolupracujeme na Objavte Poloniny, nielen s remeselníkmi ale aj s rôznymi ďalšími sme sa stali akoby jedným tímom. Aspoň ja to tak vnímam.
Kto každý objavuje Poloniny? Nedávno sme sa bavili s Bratislavčanmi, ktorí boli nadšení z tohto zážitkového víkendu. Z Bratislavy tam chodí viac ľudí. Odkiaľ sú ešte vaši návštevníci? Východniari, zo stredného a západného Slovenska, zo zahraničia? V akom pomere?
Zatiaľ sme sa sústreďovali na Slovensko, teda zahraničných turistov sme nemali, ak neprišli s niekým. Väčšinou k nám chodia mestskí ľudia. Asi tak by som to zhrnula. To je na tom to pekné, že tí mestskí ľudia, či už z Košíc, Prešova, Bratislavy, krajských miest cestujú po Slovensku, dostanú sa na vidiek a tu spoznávajú lokálnych ľudí.
Mne osobne sa na tom toto najviac páči, prepájanie tých bublín a komunít. Mestskí ľudia žijú iným spôsobom, majú inak nastavené videnie sveta, inak nastavené hodnoty, inak naplnené potreby oproti tým, ktorí žijú na vidieku, a zvlášť v tých okrajových častiach východu Slovenska. A počas podujatia je to také pekné spojenie, ľudia sa tam skrátka stretnú, sú tam všetci spolu, a tie svety sa prepoja.
Vracajú sa vám návštevníci?
Vracajú sa, vracajú. Úžasné je, že máme stále štvrtinu ľudí, ktorí sa buď vrátia alebo sú tam na odporúčanie niekoho, kto tu už bol. Štatistiky máme, pretože po každom ročníku robíme dotazník. Navyše, tých skalných už aj vizuálne poznáme. Je super, že sa vracajú a odporúčajú to známym. Stále je to komunitný festival, ale teším sa z toho, že sa im jednoducho páči.
Nedávno ste mierne pozmenili koncept a z Objavte Poloniny sa stalo Objavte, pričom ste prišli ste aj do iných regiónov. Robili ste Bardejov i Gemer. Ako to dopadlo?
Schválne sme si chceli vyskúšať, aké to bude, keď urobíme mestskú destináciu, preto sme si vybrali Bardejov. Koncept Objavte je postavený na práci s miestnymi ľuďmi a všade sú nejakí zaujímaví ľudia, ktorí svojou mentalitou, kultúrou a nasadením vytvárajú identitu toho miesta.
V Bardejove sme našli veľa zaujímavých ľudí, ktorí robia skôr veci mestského charakteru. Preto sme tam mali grafický workshop, sochársky, živé divadelné predstavenie s večerou, výrobu gitár a podobne. Dopadlo to fajn. Bolo to komornejšie ako Poloniny, no Bardejov i Gemer sme robili v máji, mimo hlavnej sezóny. V Bardejove bolo zaujímavé to, že prišlo veľa miestnych. Ľudia si vybrali tie zážitky vo vlastnom meste.
Gemer je úchvatný, ale zabudnutý. Objaviť ho môžete cez desiatky nevšedných zážitkov Čítajte A čo Gemer?
Iný bol v tom, že tam veľa vecí funguje. Neprišli sme do regiónu, ktorý je úplne neznámy. Práve naopak, pôsobí tam veľa inštitúcií, organizácií, neziskoviek, takže to skôr bolo v našom prípade o tom, že my sme sa prišli najprv predstaviť. Povedali sme im, čo robíme v Poloninách, čo sme robili v Bardejove, aký je náš koncept, ako uvažujeme, ako sme hodnotovo a filozoficky nastavené. Ponúkli sme, že ak by oni chceli takéto podujatie na Gemeri, radi prídeme a spolu s nimi to zorganizujeme. Všetci povedali, že veľmi radi.
Budete aj s týmto pokračovať ďalej, alebo išlo o jednorazové aktivity?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
