Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Obeť Hornádu
Poza topiarňou sa včera kúpal 27-ročný vojak Štefan Jerovský s väčšou spoločnosťou. Jerovský neznal plávať a keď prišiel do hlbšej vody, počal ho prúd unášať a utonul cez to, že dvaja muži sa ho pokúsili zachrániť. Mladá žena Jerovského bola bezmocnou svedkyňou tragickej smrti svojho manžela. Mŕtvola nebola ešte vylovená.
Z denníka Slovenský východ, 26. júna 1924
Príšerné pomery na trhu mäsa v Košiciach
Niektoré prípady onemocnenia otravou mäsom nehlásené.
Predaj zdochlín nie je ojedinelým zjavom. Rázna náprava nutná.
Medzitým, čo úradní činitelia vynakladajú všetku svoju snahu, aby po humanitnej a hygienickej stránke bolo odstránené každé zanedbanie, ktoré priniesla povojnová doba, kedy sa celou energiou pracuje a čelí možnosti hromadných epidemických chorôb, v dobe kedy sa stavajú zdravotné ústavy a zariaďujú nové moderné jatky, z túhy po mamonu sa pučí potajmo najťažšia zločinná prax v nákupe a predaja mäsa podlúdnymi mäsiarmi, ktorým zdravie ľudu je vecou vedľajšou.
Oznámili sme už prípad náhlej smrti 21 ročnej Jozefy Trochanovej na otravu mäsom a ochorenie jej brata. Policajné šetrenie však zistilo, že v Košiciach sa vyskytlo viac prípadov a že boli proste zatajené.
Zatknutý Antonín Czurma, ktorý kupoval zdochnutý dobytok a sám si pomocou pohára razítkoval mäso zdochlín a potom predajom hnilého mäsa ohrozoval životy ľudí, doviezol podlúdnym spôsobom bez zverolekárskej a úradnej kontroly celkom 260 teliat.
Ale tento Czurma nestojí tu osamotený. Úrady sú už na stope aj iným predavačom skazeného mäsa. Je zvykom a nemožno hneď zamedziť, aby na dedinách nebolo dovolené prevádzať vlastné zabíjanie ošípaných a teliat. Sme istí, že vážni roľníci nebudú takýmto spôsobom ohrozovať zdravie občianstva. Veterinársky inšpektorát, ako sme informovaní, hodlá čeliť rozširovaniu nezdravého mäsa zriadením prehliadky mäsa laikov po všetkých dedinách. Skrátka, všetko sa musí spojiť k tomu, aby priekupníctvo nedovážalo do mesta nekontrolované, ľudskému zdraviu ohrozujúce mäso.
Z denníka Slovenský východ, 24. júna 1924
Pozor pri zbieranie húb
Robotník Michal Pinkoš minulé dni nazbieral v lese v Obišovciach huby a priniesol ich domov, netušiac, že prináša záhubu. Jeho manželka huby pripravila k večeri a obaja sa najedli, ale skoro sa dostavili zlé následky.
Manželka Pinkoša otrave podľahla a Pinkoš zápasí ešte so smrťou. Nech je to novou výstrahou zberačom húb.
Z denníka Slovenský východ, 5. júla 1924
Podvodná veštkyňa, bosorka a mastičkárka zatknutá v Košiciach
Tajomná minulosť prefíkanej žienky. Zarábala z ľudskej hlúposti až Kčs denne. Spojenie s celou Európou.
Je to na Slovensku a najmä na vidieku bežným zjavom, že rôzne veštkyne a figliarky ťažia zo statočného jednoduchého ľudu a naluhávajúc mu najrôznejšie sprostoty o jeho osude, získavajú dobré príjmy. Tieto veštkyne narobia dosť zla a je známy nedávny prípad v Nitre a tiež u nás v Košiciach, pri ktorom mladý muž, ktorému kočujúca a verejne produkujúca veštkyňa prorokovala len niekoľko rokov života, chcel skončiť život samovraždou.
To, čo pokútne vystrájala v Košiciach prefíkaná mladá ženština presahuje každú predstavu. Ako bolo teraz zistené, mnoho ľudí z lepšej maďarskej spoločnosti utekalo sa k tejto ženštine a hľadalo u nej uľahčenie v životných strastiach. A ženština mala pre každého vhodný recept na utíšenie duševnej aj telesnej trýzne. Ovšem len chvíľkové a klamné.
Anastázia Kančírová, 27 ročná žena v plnom rozkvete, podľa jej údajov narodená v ruskej generálskej rodine menom Karargorgeovičov v Besarábii, prišla do republiky v roku 1918 a zaviazala sa so svojim mužom v Košiciach a tvrdí, že jej muž pred tromi rokmi zomrel dakde v Haliči. Nemá však dokladu, ani o tom, že je vydatá, ani o tom, že muž zomrel a zdá sa, že to bude podvodné indivíduum.
Faktom zostáva iba to, že sa v roku 1923 opäť vydala za murára Andráša z mesta Nyíregyháza v Maďarsku, kde sa vraj nesťahuje, poneváč má dve deti z prvého manželstva. A s terajším mužom nenažíva najlepšie. Preto sa vraj živí vykladaním kariet a šitím. Polícia bola upozornená z mnohých strán, že do bytu tejto ženy sa hrnú priamo celé sprievody ľudí vo dne i v noci, a nechala ženu predviesť a keď aktuár Pačaj výsluchom zistil, že údaje svedkov sú pravdivé, zostala žena zatknutá a bola vykonaná domová prehliadka, ktorá mala skutočne skvelý výsledok. Podvodné manipulácie tejto ženštiny na úkor ľudskej hlúposti boli všestranné, nevernosť mileniek, nevery mužov, vážne choroby a telesné vady, tehotenstvo, všetko liečila, prostriedkami ovšem prazvláštnymi. Ďalej veštila budúcnosť, vykladala karty a predávala talizmany.
Podľa nájdených listov mala spojenie s ľuďmi v ďalekej cudzine. Tak mala maďarské obálky, kde jej písali ľudia z Berlína, Viedne a iných miest pod adresou: „Jednej ruskej žene, bytom Bočkayho okružná 8.“ A také listy jej došli celkom bezvadne. K liečeniu nevery zhotovila zvláštny talizman. Neverou muža trpiaca žena, alebo neverou ženy trpiaci muž musel priniesť zväzok vlasov z miest, ktoré s neverou patrne úzko súvisia, tie boli figliarkou pokropené vonným olejom, dané do vrecka a osoba neverou druhého trpiaca musela ich nosiť na krku. Za takú vzácnu pomoc platilo sa 100 až 150 Kčs. Boli dni hlavné, utorok a piatok, kedy dávala bosorka hlavné audiencie, takže jej príjem činil za 1 deň 800 Kčs.
A prefíkaná žena podľa toho žila. Mala veľké zásoby šiat a bielizne, zásoby potravín, žila si skvele z ľudskej hlúposti a mala milenca, ktorý ju nakoniec oznámil úradom. Keď bola privedená na políciu, vtedy začala preklínať aktuára Pačaja a inšpektora Barana, ktorí ju vypočúvali a milencovi, s ktorým bola konfrontovaná, dala naraz takú za ucho, až sa zapotácal. Pak doznala skutočne, že v 10 prípadoch previedla manipulácie s vlasovými talizmanmi. V jednom prípade dostala za istú radu odmenu 350 Kčs.
Mnoho ľudí jej nosilo plátno. Keď totiž chcel od nej dakto pomoc v chorobe, poručila priniesť 10 až 20 metrov plátna, ktoré vraj musí rozrezať a uvariť odvar s istým korením, že je to vraj najlepšou pomocou. Donesené plátno odniesla hneď ku krajčírke a pacient dostal obyčajne čaj. Takých a iných manipulácií prevádzala viac. Je zaujímavé, že slečny z najlepších rodín i vydaté panie sa k nej uchylovali o radu, ale tiež má mnoho prípisov, kde jej činia jej klienti trpké výčitky.
Z domu, kde býva, nikto nechcel zo strachu proti nej svedčiť a poškodení za nič na svete nechceli s ňou byť konfrontovaní. Teraz ovšem nimbus jej čarodejníckych síl bude zničený a pred súdom sa bude zodpovedať zo svojho kartárskeho a bosoráckeho umenia. Pyšne tiež vyhlásila, že ona má na to právo, poneváč študovala niekoľko rokov v Rusku špiritizmus a bola počas vojny ošetrovateľkou v ruskej armáde. Preto predávala vraj ľudu železité pilulky po 20 korunách, poneváč znala ich liečivý účinok.
Z denníka Slovenský východ, 5. júla 1924
Centrum Košíc v minulosti. (zdroj: zbierka pohľadníc VKJB)Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
