Ročne najazdí na bicykli aj 10-tisíc kilometrov a 150-tisíc výškových metrov. Cyklistike sa venuje amatérsky, no i napriek tomu sa zúčastnil na súťaži Hornád Triathlon 2024, kde obsadil 2. miesto. Na Humenskom cyklofestivale 2024 získal taktiež 2. miesto. V rámci Letných športových hier spoločnosti U. S. Steel Košice minulý rok pokoril traťový rekord na cyklistickej časovke.
„Jazdím na cestnom aj horskom bicykli, ale všetko závisí od počasia. Ak sú ideálne podmienky, tak som radšej v lese. Po ceste jazdím, keď prší alebo je blato. A samozrejme do práce, kde dobehnem chýbajúce kilometre. O cyklistiku sa zaujímam, odkedy som dostal prvý horský bicykel. V tom čase dostali bicykle aj chlapci v mojom okolí a založili sme si malý servis. Mal som asi 15 rokov,“ prezradil BRANISLAV JÁNOŠ.
Aktívne kajakuje, bežkuje, lezie a chodí na turistiku. Je predsedom Športového klubu Bodva v Moldave nad Bodvou, ktorý je určený amatérskym záujemcom o rôzne športy. Branislav pre nich organizuje športové aktivity či zájazdy aj do zahraničia.
Ako vyzerali vaše cyklistické začiatky a ako fungoval prvý servis?
Pravidelne sme s kamarátmi jazdili po okolí a tak sme čoskoro potrebovali nové súčiastky, náradie, ktoré boli nedostupné a drahé. Môj otec pracoval pri sústruhu a vyrábal nám kľúče, sťahováky, aby sme dokázali zosadiť kazety (pohonný systém na kolese bicyklov, pozn. red.). Avšak vždy sme ich rýchlo poškodili, a tak vyrábal aj 3 – 4 kľúče do zásoby.
Neskôr som dostal prvý cestný bicykel. Kúpený bol v Čani. Jazdil som na ňom do školy. Spolužiakovi som dal ráno na autobusovej zastávke svoj batoh a prevzal si ho v Košiciach, kde som na neho čakal. Potom to na mňa triedny učiteľ povedal rodičom. Prišiel som o cestovné, ktoré mi dávali.
Východniar o pretekoch Ironman: Myslel som na spolužiaka, ktorý prehral boj s rakovinou Čítajte Akú povinnú výbavu potrebuje začínajúci nadšenec cyklistiky?
Zákon určuje, ako má bicykel vyzerať. Keď vyjde z predajne, musí mať dve brzdy, účinné samostatne od seba, odrazky vpredu, vzadu a na pedáloch. Prilba je povinná pre deti, pre dospelých už také pravidlo neplatí. Avšak tí, ktorí chcú aktívne športovať, by prilbu mali mať. Na začiatok by som si kúpil aj rukavice a dobré cyklistické nohavice. Pokiaľ príde človek na to, či sa tomu chce naozaj venovať, tak mu takáto výbava stačí.
(zdroj: Archív B.J.)Koľko stála vaša aktuálna výbava a ako často je potrebné meniť ju?
Ja jazdím celý rok, keďže zimy už nie sú také silné. Výbava sa kvôli tomu stále rozširuje, či už na bicykel alebo oblečenie. Veľa peňazí stoja náhradné diely a je ťažké povedať, koľko teda bicykel stál. Rovnako čas investovaný do servisu má pre mňa veľkú hodnotu, ale je to suma v tisícoch eur.
Samozrejme, začať sa dá aj na dostupnejších bicykloch. Avšak, ak to človeka zaujme, postupne ho situácia donúti zainvestovať do kvalitnejšieho bicykla. Pravda je, že je to väčší pôžitok. Aj servisovanie by sa potom zbytočne predražilo, preto je dobré, ak si vie cyklista spraviť kompletný servis sám. Nehovoriac o tom, že bicykel bude v servise týždeň stáť a cyklista medzitým nejazdí.
Na každé ročné obdobie potrebujem iné oblečenie a potom ešte ďalšie do dažďa či snehu. V zime sa dá nosiť viacero vrstiev, ale po troch hodinách už je to nepríjemné a človek sa rýchlo spotí. Oplatí sa teda investovať do niečoho kvalitnejšieho. Všetko sa to pohybom poškodzuje a po vážnejšom páde je oblečenie potrebné vymeniť. Samozrejme, snažím sa nepadať a potom to ešte skúšam zalepiť. Čiže napríklad na zimnú sezónu mám dvoje sety nohavíc a búnd. Set je funkčný približne štyri roky, ak ho nepoškodím skôr. Cena zimného setu, ktorý používam, sa pohybuje od 700 eur.
Richard Tury: Volali na mňa políciu, brali mi skejtbord, oslovujú ma olympionik Čítajte Ako sa vám jazdí po slovenských cestách?
Cesty v okolí Moldavy sú výborné, dosť veľa z nich opravili. Napríklad smerom na Kojšovskú hoľu, Štós, Pačanský kopec či Sorošku. Sú to vynikajúce cesty v porovnaní s takým Maďarskom. Máme tu aj jeden vyznačený cyklochodník z Debrade do Hačavy, ale nie je na ňom takmer žiadny asfalt. Je to skôr lesná a kamenistá cesta. Ide teda o pomerne náročný terén.
Neplánujem si cesty podľa vyznačených chodníkov. Radšej využívam heatmapy, ktoré mi ukazujú, do akej miery sú niektoré trasy frekventované cyklistami. Vďaka tomu viem, ktoré miesta sú jazdcami obľúbené a asi sú aj v dobrom stave, keď sa na nich veľa jazdí.
Nabehal viac, ako je vzdialenosť Zeme od Mesiaca. Po prvom víťazstve plakal (rozhovor) Čítajte Detské cyklovozíky je vidieť čoraz častejšie a vy máte syna. Zmenili sa vaše športové návyky?
Detské cyklovozíky sú novinka na trhu, ale sú pomerne drahé, stoja asi 500 eur. Ešte sa môže stať, že v ňom dieťa nebude chcieť sedieť. V okolí Moldavy nie je veľa možností, kam sa môžem ísť prejsť so synom. Do lesa ho vo vozíku vziať nemôžem, pretože by to s ním veľmi triaslo a ísť po ceste je tiež nebezpečné. Vtedy vycestujeme na cyklochodníky.
Pekné sú v okolí Prešova smerom do Lipian, v Rimavskej Sobote smerom na Poltár či v Slovenskom raji. Najkrajší chodník začína v Kežmarku až do Tatranskej Javoriny. Ak chodím sám, tak jazdím po cestách, to sa zmenilo určite. No aj dĺžka trasy sa už prispôsobuje synovi a nie mne. Ako slobodný otec mám oveľa menej voľného času a ak chcem naozaj trénovať, využívam na to cestu do práce.
Sú šoféri ohľaduplní k cyklistom a máte aj nejaké negatívne skúsenosti?
Jazdím oba štýly rád, ale keby som mal teraz opäť začať, tak v lese. Aj tam môže človek spadnúť, ale nie s takým rizikom. Ak som päť dní na ceste, tak mám päť negatívnych skúseností. Naposledy si vodič, s ktorým sme takmer mali kolíziu, myslel, že mám ako cyklista jazdiť po krajnici cesty a zvyšok jazdného pruhu je jeho. Som predsa taký istý účastník cestnej premávky ako aj on. Poznám viacerých cyklistov, ktorých zrazili autá a zlomili si napríklad rebrá.
Radšej sa vyhýbam nedeľným jazdám. Vtedy idú na cesty aj menej skúsení, alebo nedeľní šoféri, ktorí sa inak obávajú veľkej premávky. Ak sa ma boja obehnúť cez protismer, tak musia ísť príliš blízko pri mne, čo je dosť nebezpečné a nepríjemné.
Naopak cez týždeň je na cestách viac profesionálnych vodičov. Ak ma obehnú z väčšej vzdialenosti a so smerovkami, menej skúsení vodiči za nimi to potom zopakujú.
(zdroj: Archív B.J.)Najviac koľko kilometrov ste prešli za jeden deň? A koľko kilometrov prejdete bežne oddychovým tempom?
Čím som starší, tým menej denne najazdím. Ale podarilo sa mi aj 300 kilometrov za jeden deň. Pri takýchto dlhších trasách som začal používať energetické gély, ktoré naozaj majú niečo do seba. Okrem toho si nejak nestrážim, čo a koľko jem.
Keď si idem zabicyklovať, sledujem si skôr čas, intenzitu jazdy a výškové metre ako kilometre. Pretože je rozdiel, či prejdem 50 kilometrov na cestnom alebo na horskom bicykli s dvojkilometrovým prevýšením. Zvyčajne chodím päťkrát do týždňa na tri hodiny. Ideálne sa tri dni bicyklujem a potom si vyhradím deň na regeneráciu.
Kam ste najďalej dobicyklovali a chodíte aj na viacero dní?
Zvykol som, keď som bol mladší. Naposledy som pred pár rokmi bicykloval časť cesty SNP. Za štyri dni som prešiel od Dukly po Kráľovu hoľu a ešte naspäť domov. Skončil som pri Tatrách, bolo to náročné kvôli veľkým rozdielom vo výškových metroch. Ale skúsim to nabudúce ešte raz. Na cestnom bicykli sme mali podujatie z Moldavy do Satu Mare, to bolo 233 kilometrov za slušných sedem hodín.
Aké netypické zážitky sa vám stali v rámci daného športu?
Využívam aplikáciu Strava, ktorá zaznamenáva všetky štatistiky športovcov a aj trasy, ktoré prešli. Je to ako sociálna sieť pre cyklistov a bežcov. Ak šli preteky cez Slovensko, tak sa tí súťažiaci umiestnili v rebríčku aj v tej aplikácii. Potom som ich skúšal na tom úseku prekonať. Ak idú v pelotóne, tak dosahujú veľkú rýchlosť, čo som sám nevedel docieliť. No niekedy sa človeku podarí zaradiť sa za autobus a nabrať väčšiu rýchlosť. Tak som sa umiestnil na prvom mieste na danom úseku. Samozrejme v rámci aplikácie. Na druhom mieste bol Chris Froome (britský cyklista a štvornásobný víťaz Tour de France - pozn. red.) a ďalší športovci, ktorí tam súťažili.
(zdroj: Archív B.J.)Akým iným športovým aktivitám sa venujete?
Venujem sa aj kajakovaniu, lezeniu, bežkovaniu a turistike. V rámci týchto aktivít sme chceli získať financie na volejbalové podujatie ŠK Bodva Gala world cup, ktoré je určené pre amatérskych volejbalistov. Súťaží sa o pohár amatérskeho majstra ŠK Bodva Moldava. V niektoré ročníky sme mali až 25 zúčastnených družstiev.
Nejaké financie sme potrebovali aj na tradičný výstup na Kojšovskú hoľu. Vytvorili sme preto oddiel rekreačného športu a pridali sme sa pod klub ŠK Bodva. Ten bol založený v roku 1996 kvôli moldavskému futbalu. Oddiel sme potom rozšírili o ďalšie aktivity ako hokej či kajakovanie. Neskôr som sa stal predsedom, keďže som bol v rámci klubu veľmi aktívny.
Klub je nezisková organizácia, akú podporu získava?
Klub získava podporu najmä od mesta, od toho sa odvíjajú všetky aktivity, ktoré môže zastrešovať. Keďže sme mali pod sebou viacero oddielov, bolo potrebné peniaze rozdeľovať. Niektoré oddiely sa kvôli týmto podmienkam odčlenili. Momentálne máme motosport, volejbal, kanoistiku, horolezecký, cyklistický a turisticky oddiel. V rámci mestských dotácií je možné získať na jeden klub maximálne päťtisíc eur. Neprihliada sa na to, či má taký klub päť oddielov alebo jeden. Členovia nám ešte prispievajú dvoma percentami z dane.
(zdroj: Archív B.J.)Čo môže získať člen klubu ŠK Bodva? Aké aktivity realizujete?
Členom klubu sa môže stať každý, kto chce športovať a vyskúšať si rôzne aktivity. Na Slovensku nie je veľa klubov, ktoré ponúkajú také všešportové zameranie. Členovia môžu kedykoľvek využívať športový výstroj, ktorý klub ponúka. Zároveň sa zúčastňujú na aktivitách a zájazdoch, ktoré organizujeme.
Napríklad jeden týždeň ideme bicyklovať a na druhý ideme kajakovať. V rámci splavovania ideme každoročne k zahraničným riekam. Či už do Rakúska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny, Slovinska, Srbska, ale nevynechávame ani Dunajec, Hornád či Belú. Začiatkom roka sme boli na turistike na Olympe v Grécku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
