Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Búrka s ľadovcom nad Košicami
Po niekoľko dennej, temer neznesiteľnej horúčave, sa strhla včera nad Košicami búrka. Mraky sa prihnali od západu a hnali sa smerom východným.
Po viacerých ostrých zahrmeniach, zniesol sa na zem príval vody pomiešaný s ľadovcom značnej veľkosti, takže v meste obloky domov pod nárazmi zmrzlých kvapiek len tak zneli.
Škoda na obilninách a stromoch nie je zvlášť citeľná, poneváč obilie i ovocie v dobe zrania vzdoruje dosť dobre i prívalu s ľadovcom. Po búrke sa príjemne ochladilo.
Z denníka Slovenský východ, 9. júla 1924
Blesk zapríčinil požiar v Barci
Dňa 8. júla v obci Barca údajne následkom udretia blesku vypukol požiar, ktorému padol za obeť jeden obytný dom a všetky ostatné hospodárske prístavby nájomníka majetku Berrevicziho M.
Škoda je asi 100.000 Kčs. Vďaka náhode a tiež organizátorovi miestneho hasičského spolku Ladislava Birčáka a prispením vycvičeného zboru bol oheň v pomerne krátkom čase úspešne lokalizovaný. Bolo by veľmi žiaduce, aby si všetky ostatné obce východného Slovenska vzali príklad zdatných obyvateľov uvedenej obce. Totižto mala by sa každá obec už zavčasu postarať o nadobudnutie všetkých ohňovzdorných prostriedkov pre prípad vypuknutia požiaru.
Z denníka Slovenský východ, 10. júla 1924
Košická Hrnčiarska ulica
Hrnčiarska ulica v Košiciach je už chýrečná výtržnosťami, ktoré sa tam v noci páchajú. Odľahlá ulica ústiaca do frekventovanej ulice Mlynskej je pravým eldorádom všetkých, kto si chcú v noci zaspievať, ktorí chcú hulákať a deje sa to mnohdy i pri mandolíne alebo za iného sprievodu.
Ľudia tam bývajúci prežívajú opravdu utrpenie a mnoho kľudného spánku nezažívajú. Pri otvorenom obloku spať si ovšem taký smrteľník, bydliaci v tejto ulici nesmie vôbec dovoliť.
Okrem toho výtržníci tlčú na obloky prízemných bytov. Stráž ovšem koná svoju povinnosť a čo chvíľa sa tam dostane k dielu a má príčinu takých podperených chodcov napomínať. Bolo by však treba venovať tejto ulici zvláštnu pozornosť a znemožniť toto systematické rušenie nočného kľudu.
Z denníka Slovenský východ, 10. júla 1924
Hrnčiarska ulica. (zdroj: knižničný fond VKJB)Obnovy v Gajdovych kúpeľoch
Bývalý košický Ľudovítov prameň ešte pred dvoma rokmi s jeho starobylými, spráchnivenými budovami, zanedbaným, nepravidelným udržovaním nepôsobil košickému obyvateľstvu takmer žiadnej radosti. Z týchto dôvodov ináč romantický kúpeľ upadal v zabudnutie.
Keď zavítal do Košíc jeden z najväčších mužov republiky a jeden z prvých vojakov, generál Gajda, veliteľ nášho mesta a počal pretvárať Ľudovítov prameň, vysvitlo, nakoľko mu leží na srdci blaho a zdravotné záujmy košického obyvateľstva.
Tak mohutnú prácu, tak vkusne a prakticky, odborne, korektne, a čo bolo skutočne podivuhodné, tak skvejúcou rýchlosťou, ako sa stalo pri Ľudovítovom prameni, bol vstave dokázať svojou energiou len náš generál Gajda. Veď dosť živo sa zrkadlia v našej pamäti okamihy, keď sa generál Gajda počas práce objavil medzi svojimi vojakmi, kde opravdu kúzelnou silou pôsobila jeho osobnosť a jedno dve slová dostačili, aby veľká dôvera, ktorú prejavovali vojaci voči nášmu generálovi, sa len stupňovala a tým s väčšou vervou previedli ťažkú úlohu, ku ktorej si ich generál s podobnou dôverou vyhliadnul.
Výsledok tejto vzájomnej dôvery bol, že Ľudovítov prameň podľa určeného programu sa úplne znovuzrodil a bol pokrstený na zvučné meno svojho otca, generála Gajdu.
Teraz zmenená, veľmi pôvabne vyzerá budova hostinca, obkľúčená pekným parkom, tenisovým hrišťom; obratne je riešená taktiež otázka footballového hrišťa, rázu skutočne veľkomestského a zo zdravotných ohľadov tak dôležitý bazén, že sa nemožno diviť, keď Gajdove kúpele sa stali košickému obyvateľstvu najmilším zábavným miestom a dnes v týždni ako vo sviatok, krok za krokom počuť z uradostnených tvári: „Ideme do Gajdovych.”
Avšak pri tak mohutných rozmeroch a rýchlo zhotovenej práci sú vždy žiaduce doplnky a zmeny. Pokus je i najväčšiemu majstrovi učiteľom. Plán osnovaný v roku 1923 o naplnení bazénu vodou nevyhovoval požiadavkám z každého ohľadu. Riešenia sa v tejto otázke na prvé požiadanie podujal najvďačnejšie pán Vojtech Oláh, merník, ktorému všetky toky riek Slovenska, taktiež Hernádu po 24 ročnom pozorovaní a skúsenostiach, naskytli príležitosť a ukázali spôsob, akým naplniť nádržku v Gajdových kúpeľoch vodou, aby zodpovedala zdravotným i estetickým požiadavkám obyvateľstva, mimo to, ale nebola škodlivá záujmom spoločným, ako aj záujmom jednotlivcov.
Na základe predbežného merania daná odborná mienka verne dokázala prvé vyjadrenie, podľa ktorého bola výmena vodovodného zariadenia zmenená pomocou 320 metrov dlhého betónového kanálu, ktorý musí byť vedený z určitého, vyššie ležiaceho bodu rieky Hernádu.
Napriek spoluúčinkovaniu mimoriadne horlivého pána Jaroslava Janáka, ako aj kpt. Kollára, čo neúnavného veliteľa pracovných oddielov, ač i za daždivého počasia a vzhľadom k tomu, že kanál bolo treba umiestniť pod hladinou rieky Hernádu, zabrala práca dobu štyroch týždňov.
Aby bolo zabránené prítoku znečistenej vody do nádržky, učinil pán Oláh opatrenie, následkom ktorého voda vtekajúca do nádržky je filtrovaná v hornej časti kanálu, ktorý je v dĺžke 20 m opatrený po oboch stranách spolu 1200 otvormi o priemere 1½ —2 cm a takto dierkovaný kanál obložil vrstvou štrku a lámaného kameňa za úkolom, aby bola väčšia nečistota vo vode zachytená. Poneváč jemnejší nános za istý čas sa dostane cez štrkovitú vrstvu, predišlo sa tým, že celá 320 m dĺžka kanálu je opatrená deviatimi, takzvanými šachtami, ktorých dno je nižšie ako dno kanálu, kde sa i jemnejšia nečistota usadzuje.
Do takto upraveného kanálu bola vpustená voda dňa 28. júna v sobotu odpoludní a už tečie do kúpeľnej nádržky čerstvá; avšak už za stavby kanálu, ktorý je nižšie od dna Hernádu, vnikla sem voda obsahujúca nečistotu, preto scedenie vody v krátkej dobe nebude natoľko dokonalé, jak by bolo žiaduce. Verejnosť však môže byť uspokojená, že sa kúpe v čerstvej, od nečistôt prostej vode.
Úpravou tohto kanálu sa stali kúpele vzornými a obyvateľstvo Košíc s radosťou pozorovalo, že p. generál Gajda myslel na ich pohodlie i vystavením elektrickej dráhy od Komenského ústavu až ku kúpeľom v neuveriteľne krátkej dobe. Generálovi Gajdovi a celému dôstojníckemu zboru na čele s plukovníkom Novákom, náleží skutočná pochvala za výsledné riadenie stavby Gajdovych kúpeľov a košická verejnosť bude vďačne na nich spomínať.
Z denníka Slovenský východ, 9. júla 1924
Pomník padlým v Turni pri Košiciach
Jednota Československej obce legionárskej v Turni si uctí v 5. výročí bojov o oslobodenie Slovenska pamiatku padlých na okolí Turne, Periny (dnes obec Perín), Šeni (dnes obec Seňa) a Keňhecu (dnes obec Kechnec) tým, že prenesie pozostatky padlých hrdinov, dosiaľ roztrúsených po poliach a upadajúcich v zabudnutie do spoločnej hrobky v Turni.
Nad hrobkou bude postavený dôstojný pomník, ktorý navrhol architekt Kvasnička a prof. Mayer z Prahy a prácu prevedie sochár František Bílek, známy svojimi sochárskymi prácami na Sibíri.
Obraciame sa týmto na československú verejnosť, aby nám peňažnými darmi pomohla uctiť pamiatku tých, ktorí položili život za náš lepší život. Pomôžte nám hraničiarom.
Z denníka Slovenský východ, 9. júla 1924
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
