KOŠICE. Skoro som plakal pri pohľade na to, čo spravili. To už nie je vandalizmus, ale terorizmus. Tieto slová vyslovil v roku 2011 známy košický umelec Zbigniew Nišponský-Gut po tom, ako videl, že vandali sa podujali zničiť jeho dielo.
V tomto roku vandali opäť poškodili pamätník na Pajorovej ulici pri parku neďaleko budovy Sociálnej poisťovne na Festivalovom námestí v Košiciach.
Dnes už zosnulý uznávaný umelec v roku 2008 vytvoril symbolický pamätník obetiam veľkého nešťastia – nehody električky, pri ktorej v roku 1978 zomreli deviati cestujúci.
Pamätník odhalili 30. októbra 2008, v deň 30. výročia nehody. Predstavuje model zvlnenej naklonenej roviny, znázorňujúcej miesto nešťastia.
Na nej je umiestnená veža historickej radnice Starého Mesta s hodinami, na ktorých sa zastavil čas o 7.20 hod, vtedy došlo k nehode.
Rovinu rozdeľujú koľaje. Ľavá značí cestu do života, pravá, roztrhnutá, cestu do večnosti. Číslice šesť a deväť sú číslami električky a počtu obetí.
Pamätník obetiam havárie vymenia. Vandali na ňom rozbíjali dosky Čítajte Dielo vandalov
Kto dnes prechádza okolo tohto diela, vidí, že ho ovplyvnili roky. Časť z neho je odlomená, opadávajú z neho malé kúsky. S blížiacim sa októbrovým výročím nešťastia si aj mestská časť Staré Mesto, ktorá v minulosti pamätník nechala inštalovať, uvedomuje potrebu jeho opravy.
„Každoročné poškodenie pamätníka je dielom ľudí, ktorí skúšajú, z akého materiálu je pamätník vyrobený. Menšími opravami sa zaoberáme prakticky každý rok, aby počas Dušičiek bol v dôstojnom stave. Aj v súčasnosti komunikujeme s keramikárom, ktorý opravy uskutoční v dohľadnom čase,“ vysvetľuje staromestský starosta Igor Petrovčik (nezávislý).
Presnú cenu opravy zatiaľ miestny úrad nevie uviesť, vyčíslia ju po realizácii prác.
(zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Keramiku vybrali zámerne
Petrovčik pripomína, že mestská časť Staré Mesto ako jediný subjekt samosprávy pri príležitosti 30. výročia najtragickejšej nehody električky v dejinách Košíc nechala zhotoviť pamätník z vlastného rozpočtu a každoročne organizuje dôstojnú slávnosť aj s pozostalými obetí, ktorí ešte žijú.
Pamätník stál mestskú časť bývalých 60-tisíc korún (približne 2-tisíc eur). „Pre keramiku sme sa rozhodli najmä preto, že existoval dôvodný predpoklad, že pamätník z kovu či mosadze by mohol byť odcudzený a speňažený vo výkupni,“ dodáva starosta.
Od najväčšej dopravnej tragédie v Košiciach uplynie 40 rokov Čítajte Umelcova neter ako cestujúca
Zbigniew Nišponský-Gut na diele pracoval dlhé mesiace. K osudnému nešťastiu mal umelec zvlášť osobný vzťah, keďže sa v električke viezla aj jeho neter a hoci stála vedľa vodičky električky, vyviazla bez vážnych zranení.
„Dlho som to miesil v hlave, aby dielo bolo dokonalé. Musel som sa najprv vcítiť do myslenia cestujúcich, stať sa jedným z nich," uviedol Z. Nišponský. „Po skontaktovaní sa s dvomi účastníkmi nehody sa mi to aj podarilo. Bol som 'pasažierom' od prvých chvíľ jazdy až po ten tragický vrzgot a umieranie," vravel v čase odhalenia pamätníka.
Hotová doska schla tri mesiace a bola vypaľovaná v peci pri teplote takmer 1 200 stupňov Celzia viac ako 160 hodín. Má rozmery 860 x 70 centimetrov.
Aby umelec dosiahol teplotu potrebnú na vypálenie obrovskej „kachlice", musel dať prerobiť pec. Odborník ju vyložil špeciálnym materiálom, ktorý utesnil cukrovým sirupom.
A práve ten asi pri vypaľovaní pamätníka zohral veľmi významnú úlohu. Vytvoril v peci takú redukčnú atmosféru, že vďaka nej glazúra na pamätníku už pri najslabšom svetle „hrá" všetkými farbami.
Pozbieral a zlepil americkým lepidlom
V minulosti pamätník viackrát čelil nájazdu vandalov. Ako sme už spomínali, nevydržal ani tri roky, keď z neho v januári 2011 odkopli štyri kusy, odrazili z neho dva rohy. Jeho autor ich našiel pohodené v snehu.
Niekoľko hodín po vandalskom čine povedal, že keď mu oznámili, čo sa stalo, bolo mu do plaču. Vandali si pravdepodobne mysleli, že je vyrobený z bronzu alebo medi, a chceli ho speňažiť.
Nišponský-Gut odhodené kusy pozbieral a zlepil ich pomocou špeciálneho amerického lepidla.
Inokedy ho zase znehodnotili iní vandali tým, že sa na ňom pokúšali rozbíjať dosky na založenie ohňa. Prichytil ich pri tom strážnik z neďalekej Sociálnej poisťovne.
Približne pred šiestimi rokmi sa hovorilo o jeho novšej, trvácnejšej podobe. Terajšiu keramickú verziu mala nahradiť silumínová (hliníková) zliatina šedostriebornej farby.
Okrem zmeny materiálu mal byť pamätník aj obsahovo obohatený. Do hornej časti mal pribudnúť kostol na Kalvárii, ktorý bol svedkom nehody. Pamätník mal byť tiež vyšší približne o pol metra, aby bol pre okoloidúcich viditeľnejší. Tieto plány zrejme prekazila smrť talentovaného umelca v roku 2019.
(zdroj: Korzár/Katarína Gécziová)Priebeh nehody
Bol práve pondelok, začiatok nového pracovného týždňa. Bežný ranný kolorit zrazu prerušila tragédia hrozných rozmerov.
Odvtedy sa 30. október 1978 označuje aj ako čierny deň Košíc. Pod amfiteátrom sa o 7. hodine a 20. minúte vykoľajili dva vozne električky číslo 6. Havária si vyžiadala 9 životov. Najmladšia cestujúca mala 14 rokov, najstaršia 79. Štyria z nebohých nemali ešte osemnásť rokov...
Osudná súprava električiek mala v to ráno za sebou už niekoľko najazdených kilometrov. Všetko fungovalo, ako malo, a nič nenasvedčovalo tomu, že tie zvyšné kilometre budú tragické.
Naposledy prešla celou Terasou a zastala na križovatke pri terajšej univerzitnej nemocnici. Oba vozne boli plné, odhadom sa v každom viezlo asi 100 ľudí.
Ľudia zaregistrovali, že pri schádzaní z kopca električka naberá neobvyklú rýchlosť. Niektorí cestujúci tvrdili, že vodička električky zakričala, aby sa ľudia držali, lebo jej nefungujú brzdy.
Iní spomínajú, že žena, ktorá stroj šoférovala, nič nehovorila, robila totiž, čo mohla, aby rozbehnutú električku aspoň trochu pribrzdila. No márne.
Električka prefrčala okolo zastávky pri amfiteátri a v zákrute sa vykoľajila. Najskôr sa prevrátil prvý vagón, potom druhý, a zastavil ich až strom pri trati.
Pri nehode zomrelo deväť cestujúcich, ďalší sa ťažko zranili. (zdroj: Róbert Berenhaut)Aj lekár bol zhrozený
Doktor Vojtech Blaško, ktorý bol v tom čase zástupcom primára na vtedajšom oddelení úrazovej chirurgie fakultnej nemocnice na Rastislavovej ulici, koordinoval prijímanie pacientov, poskytovanie pomoci a ich presuny na operačné sály alebo iné oddelenia.
Videl aj vodičku električky, ktorá po havárii žila ešte asi pol dňa, no na následky poúrazového šoku zomrela.
„Záchranári k nám omylom priviezli aj troch mŕtvych. Medzi nimi aj 36-ročného muža, ktorému po zemi sa šmýkajúca električka oddelila hlavu od tela. Hoci som lekár zvyknutý na rôzne stavy, také niečo som nevidel. Niektorí cestujúci mali zlomené panvy a strašné to bolo aj s mladými dievčatami, ktorým keď sme rozopli oblečenie, z rukávov vypadli rozdrvené ruky... Amputácie ľavých rúk, pretože pravými sa zväčša cestujúci držali, utrpelo tuším šesť ľudí. Pri amfiteátri bol masaker, na ktorý sa ani po rokoch nedá zabudnúť..." hovoril lekár.
Obzrela sa v zrkadle, videli ju naposledy
Pri nehode zomrela aj 14-ročná Janka Šestáková.
„Otec ju chcel odviezť do školy, ale ona odmietla. Už bola dohodnutá s kamarátkami. Obliekla si nový kabát, nové čižmy, ešte sa obzrela v zrkadle, spýtala sa ma, ako vyzerá, a odišla,“ so slzami v očiach opísala Terézia Šestáková v relácii Najväčšie tragédie Slovenska posledné chvíle, keď videla nažive svoju dcéru.
Keď sa rodičia dozvedeli o havárii, vydali sa hľadať svoju dcéru. V nemocnici sa dostali len po dvere oddelenia, ďalej ich pustiť nechceli.
„Hovorila som si, Pane Bože, len aby žila... Neviem, ako som tie zavreté dvere rozrazila, a hneď som videla, ako na zemi ležala prikrytá...“ dodala matka so smútkom, ktorý nevymazali ani dlhé roky od tragédie.
Nešťastie pripísali vyšetrovacie orgány vodičke električky. Neskoro podľa nich reagovala na značnú rýchlosť súpravy.
„Keď zistila, že nabrala značnú rýchlosť, začala zbrklo jednať prepínaním rôznych vypínačov, nepodstatných na ubrzdenie električky, a nepoužila správnu techniku jazdy. V dôsledku toho vozne neubrzdila, a tie sa následkom rýchlosti 77,6 až 85,9 km za hodinu prevrátili. Vodička taktiež neupozornila cestujúcich na možnosť použitia záchrannej brzdy a taktiež sama záchrannú brzdu nepoužila, čo svedčí o tom, že neskoro a nesprávne reagovala," písalo sa v oficiálnom uznesení Odboru vyšetrovania Verejnej bezpečnosti Mestskej správy Zboru národnej bezpečnosti.
Išlo však o oficiálnu verziu, tá druhá hovorí o tom, že zlyhali brzdy, ale vtedajší režim to nepriznal.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
