KOŠICE. Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) chce postaviť v širšom centre Košíc svoje stredisko technicko-hygienickej údržby koľajových vozidiel.
Ide o rozsiahly zámer, ktorý rozpočtom prekonáva napríklad výstavbu 14 kilometrov dlhého úseku rýchlostnej cesty R2 medzi Košickými Oľšanmi a mestskou časťou Šebastovce.
Kým za túto časť košického juhovýchodného obchvatu zaplatí Národná diaľničná spoločnosť bez DPH sumu 134 miliónov, pri novom stredisku údržby počíta štátny železničný dopravca s investičnými nákladmi na úrovni 180 miliónov bez DPH.
Železničiari chcú začať s výstavbou začiatkom budúceho roka.
Výstavba južne od stanice
Štátny železničný dopravca vytiahol tento projekt zo šuplíka po niekoľkých rokoch. V roku 2014 bol v rámci procesu EIA posudzovaný jeho vplyv na životné prostredie.
O rok neskôr vydal košický stavebný úrad územné rozhodnutie, ktoré železnice už niekoľkokrát predĺžili, aby nestratilo platnosť. Naposledy sa tak stalo v roku 2022.
Podľa zverejnených materiálov spred deviatich, respektíve desiatich rokov je výstavba zariadenia plánovaná zhruba kilometer južne od Stanice Košice. Konkrétne sa bude nová železničná infraštruktúra nachádzať v existujúcom areáli Rušňového depa Košice a Centra logistiky a obstarávania Železníc Slovenskej republiky (ŽSR).
Okrem areálu zasiahne výstavba aj nevyužívané pozemky a časť záhradkárskej zóny. Celkový záber pôdy bude predstavovať 8,5 hektára.
Okrem rušňového depa sa na území medzi riekou Hornád a jeho mŕtvym ramenom, Mlynským potokom, nachádza opravovňa nákladných vozňov, pričom rozsiahlu plochu zaberá aj pásmo koľajísk. Železničná infraštruktúra má tak na tomto mieste šírku viac ako pol kilometra.

Za deň 45 vlakových súprav
Účelom zámeru je zabezpečenie technickej a hygienickej údržby vlakov prichádzajúcich a odchádzajúcich z Košíc. To znamená vykonávanie prehliadok vozňov, drobných opráv, čistenie a ošetrenie vnútorných priestorov a zariadenia, vyprázdňovanie odpadových nádob vrátane toaletných systémov, a to bez rozpojenia vozňov.
Nutnosťou je aj doplnenie vody, napojenie na stlačený vzduch, predkurovanie a predchladenie vozňov či umytie celej súpravy s dostatočným osušením vozňovej skrine v zimnom období.
V navrhovanom stredisku budú vybudované odstavné koľaje a nová hala prevádzkového ošetrenia súprav so zázemím pre zamestnancov a tiež sklady materiálov pre drobné opravy.

V hale, ktorá má zaberať 1,2 hektára, budú štyri koľaje. Vo vedľajšej časti prístavby sa má nachádzať fekálna koľaj, ktorá bude vybavená zariadením na vyprázdňovanie vákuových toaliet. Na tejto koľaji bude prebiehať aj vnútorné čistenie vagónov. Ďalej pribudne stabilný halový umývač s prevádzkovou časťou pre pracovníkov.
Pred halou je podľa zverejnených materiálov plánovaná skupina desiatich koľají s užitočnou dĺžkou od 350 do 500 metrov. Celková kapacita všetkých koľajových skupín, s ktorými sa v projekte ráta, je 332 vozňov, a teda 38 vlakových súprav, ktoré tam bude môcť dopravca nechať odstavené bez narušenia prevádzky strediska.
Priemerný počet súprav spracovaných v stredisku má byť za deň 45. Ročne minie zariadenie 57-tisíc metrov kubických vody.
Staré stredisko pod oknami bytovky
Podľa materiálu spred desiatich rokov technicko-hygienickú údržbu zabezpečuje v Košiciach zariadenie pod holým nebom. Ide o koľajisko severne od hlavnej stanice, približne na úrovni Stromovej ulice. Prvá koľaj sa nachádza od najbližšej bytovky vzdušnou čiarou zhruba 20 metrov.
„Priemerný počet súprav v súčasnosti spracovaných v stredisku – 35 súprav/deň,“ uvádza správa z roku 2014.
Železnice opisovali už v tom čase existujúce vybavenie ako nedostatočné k potrebám, pričom technický stav koľajiska označili ako „primeraný veku a stupňu údržby, ktorý tu realizujú správcovia ŽSR a ZSSK Cargo“.
Problémom je podľa osobného dopravcu aj tamojšia nedostatočná koľajová kapacita bez možnosti rozšírenia prevádzky. Navyše, košický magistrát mal v tomto priestore v minulosti požadovať ukončenie činnosti hygienickej údržby.
Staré stredisko má po dokončení projektu slúžiť už iba ako odstavné koľajisko vagónov.

Ministerstvo dalo projektu zelenú
Ministerstvo životného prostredia dalo v roku 2014 k projektu kladné stanovisko. Rezort v tom čase viedol Košičan a veľkopodnikateľ s drevom Peter Žiga (vtedy Smer, dnes Hlas).
Ministerstvo v stanovisku spomína vzdialenosti budúcej výstavby od území, ktoré slúžia na bývanie. Podľa meraní rezortu sú k budúcemu stredisku smerom na východ najbližšie rodinné domy Vyšného Opátskeho – zhruba 600 metrov. Opačným smerom bude deliť stredisko od panelákov sídliska Juh vzdialenosť 700 metrov.
Ministerstvo pripustilo, že v priebehu výstavby dôjde k zvýšeniu hlučnosti a prašnosti, čo povedie dočasne k narušeniu pohody a kvality života.
Zároveň však spomenulo, že hluk bude produkovať aj prevádzka nového zariadenia. Jeho zdrojmi budú prejazdy a posuny vlakov, obyvateľov môžu vyrušovať aj nákladné a osobné autá v novom areáli, zariadenie na umývanie vlakov či stacionárne zdroje objektov.
Hluk však nemá v okolí presiahnuť zákonné limity. Rezort sa pri týchto záveroch opieral o hlukovú štúdiu vypracovanú Milanom Kamenickým a Petrom Zaťkom.
„Na základe vyššie uvedeného navrhovaná činnosť vzhľadom na svoj charakter, umiestnenie a rozsah nebude mať negatívne vplyvy na obyvateľstvo a jeho zdravotný stav,“ zhrnul rezort.

Zo susednej lokality chceli mestskú štvrť
V roku 2014 začalo mesto Košice s prípravou na tvorbu nového územného plánu, ktorý by mal byť v platnosti v roku 2025. Ten počíta so zmenou využitia lokality v blízkosti nového železničného projektu.
V súčasnosti tvorí táto zóna na západ od železnice územnú rezervu, čo dáva vlastníkovi pozemkov len minimálne možnosti na ich stavebné využitie. Nový územný plán však s lokalitou počíta už ako s plochami zmiešaného územia, na ktorých bude môcť stáť rodinný dom, bytovka alebo aj menšia prevádzka výroby.
O tom, že Útvar hlavného architekta mesta Košice má záujem pretvoriť toto územie v širšom centre Košíc na atraktívnu mestskú zónu s mŕtvym ramenom Hornádu, hovoril v nedávnom rozhovore vedúci projektu nového územného plánu Martin Jerguš.
Nová vyše hektárová železničná hala sa však bude nachádzať od vodnej plochy len niekoľko desiatok metrov. Zásadnou otázkou môže byť v budúcnosti aj to, či hluk z prevádzky tohto železničného zariadenia nebude nakoniec prekážkou pre rozvoj tohto územia.

Hrozí obyvateľom osady opäť sťahovanie?
Medzi najväčšími vlastníkmi pôdy na tomto mieste sú Dominikánsky konvent, mesto Košice, ale aj štát, ktorého majetok tu spravujú ŽSR.
V súčasnosti je však lokalita využívaná ako záhradkárska oblasť. Rekreanti a záhradkári, ktorí si pozemky doteraz zväčša prenajímali, tu strácajú dlhodobo záujem o voľnočasové aktivity. Dôvodom je drobná kriminalita v podobe miznutia majetku i úrody.
Problémom sú nelegálne osady, ktoré tam v posledných rokoch postupne vznikli. V ich blízkosti behajú túlavé psy a hromadia sa odpadky.
Najvýchodnejšia z týchto osád stojí priamo na pozemku, na ktorom by malo dôjsť k výstavbe nových koľajísk a k rozšíreniu mosta ponad Mlynský potok. Paradoxne, táto osada vznikla po nútenom vysťahovaní rómskej komunity z neďalekej lokality Nižné Kapustníky v roku 2012.
Mesto Košice, na ktorého čele stál primátor Richard Raši (vtedy Smer, dnes Hlas), prinútilo spolu 156 ľudí vrátane 63 detí opustiť svoje domovy, postavené provizórne neďaleko železničnej trate.
Na vysťahovanie dohliadla mestská polícia, ktorá vyzvala obyvateľov lokality, aby opustili svoje obydlia. Tie boli neskôr zbúrané bagrami pod zámienkou, že šlo o nahromadený odpad.
Obyvateľom nebolo ponúknuté žiadne náhradné ubytovanie. Deviati z nich sa obrátili na súd.
V roku 2023 potvrdil Krajský súd Košice verdikt prvostupňového súdu, podľa ktorého boli žalobcovia diskriminovaní pre ich príslušnosť k etnickej skupine, pričom došlo k zásahu do ich ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu súkromia.
Žalobcom bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v celkovej výške 9-tisíc eur.
Ďalší exodus Rómov do tejto záhradkárskej oblasti spustila postupná likvidácia niekoľkých bytoviek na sídlisku Luník IX, ktoré zostali zničené po tamojších obyvateľoch.

Železnice: Presun je v kompetencii Košíc
Zámer presunúť nelegálne obydlia spomína aj Železničná spoločnosť Slovensko.
„Plány týkajúce sa presunu rómskej osady sú plne v kompetencii mesta Košice. Železničná spoločnosť v tejto veci nebola požiadaná o súčinnosť, resp. vyzvaná na spoločný dialóg s cieľom riešenia vzniknutej situácie. V prípade potreby sme mestu Košice pripravení poskytnúť maximálnu súčinnosť,“ uviedol hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Dominik Drevický.
Železnice upozornili, že zámer má aktuálne k dispozícii okrem územného rozhodnutia aj čiastkové stavebné povolenia pre realizáciu stavby.
Dopravca plánuje začiatok prác v úvode roku 2025 s predpokladanou dobou výstavby na úrovni 32 mesiacov.
„Po ukončení stavebných prác bude prebiehať kolaudačný proces, ktorého trvanie odhadujeme na 6 mesiacov. Plánované spustenie strediska do prevádzky bude možné najskôr v roku 2028,“ odhadol hovorca.

Počítajú s nákladmi 180 miliónov
Okrem košického projektu chce dopravca stavať podobné stredisko aj v Žiline. Investor počíta v oboch prípadoch s využitím eurofondov, konkrétne ide o financovanie zo zdrojov v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027.
„Európska komisia vydala pre predmetné projekty rozhodnutie vo veci notifikácie štátnej pomoci, čím schválila projekt ako oprávnený na spolufinancovanie z prostriedkov Európskej únie. Národný dopravca sa bude spolupodieľať na financovaní projektu aj vlastnými zdrojmi. Investičné náklady projektu technicko-hygienickej údržby Košice predstavujú niečo vyše 180 miliónov eur bez DPH,“ povedal Drevický.
Stavebné práce by mali zhltnúť z celkového balíka bezmála 160 miliónov, stavebný dozor ďalšie skoro 4 milióny a niečo vyše 16 miliónov má slúžiť ako rezerva na nepredvídané náklady.
Vznikom nového strediska dôjde k prerozdeleniu aktuálnej štruktúry zamestnancov. „To znamená, že niektoré existujúce pracovné pozície zaniknú, avšak zároveň vzniknú nové,“ dodal Drevický.
Železnice: Projekt je v súlade s územným plánom
Dopravca považuje umiestnenie nového strediska za optimálne vzhľadom na to, že priamo nadväzuje na osobnú stanicu.
„Tým sa zabezpečí operatívny prísun a odsun súprav vlakov medzi osobnou stanicou a strediskom údržby. Blízkosť týchto zariadení zjednodušuje technologické postupy a tiež náklady. Koncentrácia v jednej lokalite zabezpečí lepšie využitie všetkých potrebných zariadení. Takéto riešenie možno považovať za efektívne z prevádzkového ako aj z ekonomického hľadiska,“ povedal Drevický.
Podľa železníc je pre mesto prínosom aj zatvorenie pracoviska na Stromovej ulici, ktoré bezprostredne susedí s obytnou časťou.
„Z tohto dôvodu bola v dopravnom uzle Košice vybratá nová lokalita na vybudovanie strediska poskytujúceho prevádzkové služby technicko-hygienickej údržby, ktorá je v súlade s územným plánom vyššieho územného celku a tiež s územným plánom mesta Košice.“
Hovorca doplnil, že Košice sú o projektovom zámere informované od čias predloženia žiadosti spoločnosti o vydanie územného rozhodnutia.

Obyvatelia o plánoch železníc netušia
Ľudia z osady, s ktorými sme sa minulý týždeň rozprávali, o výstavbe a hrozbe vysťahovania doteraz nepočuli.
„Je to rovnaké, ako keď nás vyhodili z bytoviek z Luníka. Jednoducho zmiznite, umrite, bolo im jedno, len aby sme tam už neboli. Ak by sme mali inú možnosť, tak by sme nežili v tých chatkách, ale život tu nie je až tak zlý,“ reagovala žena, na ktorú sme natrafili v záhradkárskej lokalite.
Pripomenula, že súčasťou miestnej komunity Rómov sú aj deti, pre ktoré nemôžu len tak z týždňa na týždeň odísť preč.
„Väčšina ľudí nemá kam ísť. To máme vyraziť s deťmi do parku na lavičky alebo si tam máme postaviť stany? To už potom budú všetci spokojní? Za chvíľu sa začne škola, kde sa budú učiť?“ položila matka emotívne niekoľko rečníckych otázok.
Priznala však, že nevie, či má jej rodina k užívaniu nehnuteľností platnú nájomnú zmluvu.
„Jednému ujovi, ktorému chatka patrila, sme pred rokmi zaplatili, už ani neviem koľko. Dal nám potom nejaké papiere, ale neviem, čo v nich je,“ dodala žena.
Košice: Rýchla likvidácia osady sa nechystá
Košický magistrát tvrdí, že v tejto chvíli neeviduje oficiálnu požiadavku zo strany železníc o vysťahovanie obyvateľov z danej lokality.
„V súčasnosti neplánujeme žiadnu nepremyslenú a rýchlu likvidáciu nelegálneho osídlenia. Naším zámerom je postupné riešenie formou znižovania počtu osôb žijúcich v daných lokalitách. Práve preto postupne zvyšujeme počet sociálnych bytov a spolupracujeme so subjektami, ktoré majú skúsenosti s prácou s ľuďmi v osadách a z osád, konkrétne s nadáciou Dedo a Občianskym združením Úsmev ako dar,“ reagoval hovorca Košíc Dušan Tokarčík.
Magistrát uviedol , že od roku 2018 zrekonštruoval za takmer 3,2 milióna eur 115 bytov určených na sociálne bývanie.
„Do viacerých sme dokázali, po splnení všetkých náležitostí, nasťahovať aj rodiny z osád. V ostatnom období sme takto vyriešili problém štyrom rodinám z osady pri bitúnku a za malou stanicou,“ doplnil hovorca.
Magistrát upozornil, že ak sa má problém nelegálnych osád niekedy vyriešiť, musí ísť o koordinovaný postup mesta s vyšším územným celkom, štátom, ale aj s okolitými obcami.
„Náš zámer postupného znižovania počtu rodín žijúcich v nelegálnych osídleniach môže byť úspešný iba za predpokladu, že problém osád budú súbežne riešiť aj okolité obce a tak sa eliminuje riziko obsadenia uvoľneného obydlia ďalšou rodinou,“ dodal Tokarčík.
Hlavný architekt sa vyjadriť nevedel
Hlavného architekta Košíc Petra Kroppa sme sa zároveň opýtali na prínos projektu železníc pre Košice a jeho súlad so zámerom odborného útvaru magistrátu zredukovať železničnú infraštruktúru v centre Košíc, aby uvoľnila priestor pre rozvojové plochy.
„Prehlásenie železníc o zámere vzal v minulosti útvar hlavného architekta na vedomie. Žiadosť o vyjadrenie útvaru alebo zmenu územných podkladov ku konkrétnemu projektu technicko-hygienickej údržby neevidujeme. Keďže nepoznáme obsah konkrétnej projektovej dokumentácie, nemôžeme sa k zámeru a jeho dopadom kvalifikovane vyjadriť,“ napísal Kropp na margo desať rokov starého projektu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári