Dobové články sme ponechali s pôvodným pravopisom.
Obchody slečny prostitútky
Na Hrnčiarskej ulici má slečna Irena Čonka svoj budoár a chodil k nej mladík, veľmi zaľúbený do starnúcej jej krásy a poneváč bol obchodným príručím, mal malý plat a na miesto peňazí jej nosil hodváb, bielizeň, punčochy, skrátka všetko, čo sa dalo ukradnúť jeho chlebodarcovi.
A bola toho pekná kopka, takže krásna Irena mala celú výbavu. Ale polícia prišla na spády a milá Irenka sa ocitla v policajnom väzení, poneváč znala, že veci sú kradené a patrne ešte nezkušeného kandidáta predajnej lásky zvádzala.
Z denníka Slovenský východ, 15. júla 1924
Tajomná vlamačská história s veselým koncom
V jednom dome na istej košickej ulici býva rodina pána V. R., ktorý i s celou rodinou odišiel na letovisko. Zostal v byte síce podnájomník, ale to je taký neviditeľný muž, že ho temer nikto nepozná.
Nuž a včera odpoludní zbadala jedna dbalá obyvateľka domu, že k prázdnemu bytu sa pomaly plíži dámska postava, vyníma kľúč, otvára dvere a potom vkĺzne veľmi opatrne dnu. Nechceme rozhodovať, či bola v tom ženská zlomyseľnosť, ale isté je, že bdelá obyvateľka domu bežala rýchle na políciu, kde udala, že voľajaká neznáma ženština sa vlúpala do bytu, ktorý je opustený.
Vypravení detektívi pozorne otvorili byt za doprovodu domovníka i obyvateľov domu a zhľadali, že dáma tam bola pozvaná zmieneným podnájomníkom, s ktorým práve bola v najintímnejšej zábave. Tak teda skončila príhoda dosť dobre, vyjmúc ovšem tých dvoch, ktorým duch domu nedožičil trochu kľudu.
Z denníka Slovenský východ, 15. júla 1924
Veľká krádež alebo strata klenotov
Manželka bývalého župana za maďarského režimu v Košiciach Szalayová, ktorá býva v Košiciach na Éderovej ulici (dnes Protifašistických bojovníkov), bola tieto dni v Budapešti v Maďarsku odkiaľ sa vracala do Košíc.
Dáma mala na sebe drahé šperky a mala patrne obavu, že jej maďarské pohraničné úrady nedovolia tieto previesť a preto sňala šperky a ukryla ich na prsiach. Bola to jedna veľká strieborná brošňa so zlatým výkladom a 7 briliantmi, ďalej 1 pár náušníc s veľkým briliantom v strede a s 12 malými briliantmi, ďalej 1 strieborná brošňa s veľkým čiernym briliantom. Tieto skvosty majú úhrnnú cenu 150.000 Kčs.
Aké však bolo prekvapenie tejto dámy, keď doma pri prezliekaní zhľadala, že skvosty nepochopiteľným spôsobom zmizeli, ačkoľvek sa zdala strata vytvorená. Szalayová sa dostavila na košickú políciu, kde učinila o veci oznámenie a sľúbila za vypátranie zmizelých klenotov väčšiu odmenu. Kto by prišiel na stopu hľadaných skvostov, oznám to bezpečnostnému oddeleniu košického policajného riaditeľstva.
Z denníka Slovenský východ, 15. júla 1924
Splašené kone sa zrútili do Hornádu
Kočiš ťažko zranený.
Poľutovaniahodná príhoda sa udiala v noci z nedele na pondelok. Kováčskou ulicou v Košiciach išiel koč od Mlynskej ulice smerom k Vodnej ulici, kde sa zatáčal. Práve na tomto nároží sa kone dačoho zľakli, počali javiť nepokoj a strhli povoz na ľavo a koleso koča vrazilo do kameňa na rohu domu Kováčskej z Vodnej ulice, koleso sa utrhlo, čo rozrušilo kone natoľko, že sa splašili a povoz bez zadného kolesa tryskom vliekli Vodnou ulicou, kde na rohu Rašínovej ulice voz sa prevrhnul, kočiš bol zhodený pod kolesa a koňmi pošliapaný i vozom prejdený, takže utrpel veľmi vážne zranenie.
Vo voze sa nachodiacim pasažierom na šťastie nič nestalo a zostali bez poranenia. Ako náhle sa voz prevrátil, kone pretrhli postraňky a šialeným letom bežali priamo k Hornádu. Poneváč na tomto mieste proti Vodnej ulici niet žiadneho zábradlia, kone sa rútili ďalej a z výšky troch metrov zleteli do rieky. Keby sa nebol voz na Vodnej ulici prevrátil, kone by ho dovliekli až k vode, kde by sa i povoz s pasažiermi zrútil do vody.
Upozornili sme už niekoľko razy na tú okolnosť, že daktoré miesta tzv. Mlynského jarku sú bez zábradlia, že ide o bezpečnosť ľudu a že je nutné v meste poriadne ohradiť Hornád. Táto príhoda pohne snáď príslušný mestsky úrad, aby konečne zjednaná bolo v tejto veci nutná náprava. Práve v okamihu, kedy kone padli do Hornádu, išli kolem dvaja strážnici mimo službu a dvaja vojaci, ktorí odvážne skočili do jarku, prerezali oprate a postraňky koňov a nakoniec sa im podarilo za pomoci ďalších prispechavších chodcov kone vytiahnuť. Ťažko zranený kočiš bol lekársky hneď ošetrený a dovezený do štátnej nemocnice.
Z denníka Slovenský východ, 22. júla 1924

Neudržateľné pomery na tunajšom trhu
Priekupníci a vývozcovia dobytka, hydiny i plodín činia opäť pomery na tunajšom trhu pre miestnych ľudí neudržateľnými. Na cestách, vedúcich k mestu očakávajú už od tretej hodiny ráno dedinčanov priekupníci a odkupujú všetko, čo sa dá.
Tí, ktorí nepodľahnú ich zvodom, robia tak z vypočítavosti, že na trhu docielia viac a podľa toho stanovia svoje požiadavky. Je zaujímavé, že behom jedného dopoludnia daktorý predavač mení dva tri razy cenu a zväčšuje ju podľa toho, akú badá náladu.
Cez to, že úrady prevádzajú kontrolu, je ťažko tomuto zvyšovaniu cien učiniť prietrž a bolo by dobre, aby všetci príslušní činitelia sa spojili k zdolaniu tohto nešváru v prospech občianstva a miestneho živnostníctva (napr. reštauratérov) a vyradili rôzne neoprávnené, najmä cudzie židovské živly z tohto nekalého obchodovania.
Z denníka Slovenský východ, 15. júla 1924
Články pochádzajú z knižničného fondu regionálneho oddelenia Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári