KOŠICE. Príchod okupačných vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968 dokumentoval aj fotograf Slovenského technického múzea v Košiciach Tibor Kováč.
Celý deň v centre mesta zaznamenával nálady, príchod ťažkej techniky okupantov aj výraz v tvárach ľudí.
Po práci šiel vyvolať filmy. Keď ich dal sušiť, vybral sa s kamarátom na večeru, čo sa mu stalo osudným.
„21. august 1968 – to bol šok, celý deň. Bolo to ako na fronte, strieľanie, krv... A večer opäť. Vyfotil som tri filmy a už som chcel končiť. Bohužiaľ, mal som aj 'parťáka', ale nevedel som, že to je provokatér. Bol so mnou celý deň, dokonca mi pomáhal, nosil mi brašnu s foťákom. Zdržiaval ma až do ôsmej hodiny. A potom som dostal tú strelu do hlavy,“ spomínal Kováč, ktorý nás navždy opustil pred piatimi rokmi.

Dostal dve guľky
Domov sa fotograf plánoval vrátiť električkou z Námestia osloboditeľov, ale žiaľ, na zastávke ho zasiahli guľky okupantského vojaka. Jedna do hlavy, druhá do nohy.
„Ľudia stopli prvé auto, ktoré išlo okolo. Tibora na neurológii operovali a o dva dni previezli na liečenie do Hradca Králové. Napriek snahe lekárov ostal na invalidnom vozíku. Mal iba 31 rokov,“ hovorí jeho manželka Anežka Kováčová, ktorá sa s ním zoznámila dva roky po nešťastnej udalosti.
Pre fotografovanie politickej udalosti bol Tibor Kováč v hľadáčiku eštebákov dlho po nehode. Prvýkrát ho príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB) žiadali o vydanie filmov ešte v nemocnici.
Tvrdil im, že negatívy zničil, aj keď mu eštebáci lustrovali domácnosť v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu. Zakopané filmy ani tie v konštrukcii invalidného vozíka však nenašli.
„Zábery ukázal až v roku 1989 na výstave v Slovenskom technickom múzeu,“ hovorí manželka.
„Bolo komické žiadať odo mňa vydanie takého historického dokumentu. To nie je len záležitosť dvoch ľudí, dvoch občiankov, ale veľmi vážna vec. Lebo to sa odovzdáva z generácie na generáciu. K tomu niet čo dodať.“

Výstava potrvá ešte tri týždne
Občianske združenie Res Cassovia v spolupráci so Slovenským technickým múzeom pripravilo pri 56. výročí okupácie výstavu o tragickom svedectve dokumentaristu a odhalenie pamätnej tabule Tiborovi Kováčovi na fasáde múzea. Výstava v Slovenskom technickom múzeu potrvá do 15. septembra.
Na Tibora Kováča počas otvorenia spomínali jeho priatelia aj manželka Anežka.
Z úst svojho zákonitého si nikdy nevypočula sťažnosti na to, čo sa mu stalo. Dokonca sa nehneval ani na ruského ostreľovača, ktorý ho zasiahol.
„Očaril ma tým, aký bol veselý a ako vedel pekne a zaujímavo rozprávať. Pomáhala som mu vybaviť, čo potreboval, diktoval mi, čo chcel napísať,“ spomína pani Anežka.
Rodený Košičan sa preslávil aj svojimi zábermi architektúry Košíc, na ktorých môžete objaviť staré obchody, zákutia či pôvodné stavy mnohých budov v centre.
Pamätná bola jeho výstava v bývalom kine Družba v roku 1986 s názvom Košické impresie.
Pilot aj potápač
Posledná výstava Tibora Kováča sa uskutočnila pri príležitosti jeho 80. narodenín v Stredisku sociálnej pomoci mesta Košice na Garbiarskej ulici, kde posledné roky žil.
Jeho priateľovi, fotografovi Jurajovi Fleischerovi, sa pri spomienke na kamaráta stále zlomí hlas.
„Nazývali sme sa bratia. Tibor bol všestranný a plný života. Bol pilot, potápač, viedol fotografický krúžok, športovec, fotil aj z veže kostola... Bol vynikajúci kamarát, s ktorým sa dalo rozprávať o všetkom, aj o vesmíre. Perfektne rozumel fotografovaniu na film a celému tomu citlivému procesu.“

Učiteľka života
Peter Neuwirth, predseda OZ Res Cassovia priblížil 21. august 1968, najväčšiu vojenskú operáciu u nás po druhej svetovej vojne.
„Pol milióna okupačných vojakov tvorilo 27 bojových divízií. My ako 14-mliónová krajina sme nemali šancu, obsadili nás do 24 hodín. Zastavili tým reformný proces, ktorý sa začal Pražskou jarou. Ľudia v Košiciach sa 21. augusta bránili holými rukami, stavali barikády a pod. V tento deň okupačné vojsko zbesilo strieľalo do davu protestujúcich. Šesť ľudí bolo zastrelených, 35 ťažko zranených, medzi nimi bol aj Tibor Kováč. Desiatky ľudí bolo ľahko zranených. Nemali by sme zabúdať na tieto tragické udalosti, pretože história je učiteľkou života,“ vraví Neuwirth.
Ani na zlodeja fotoaparátu sa nehneval
Juraj Fleisher pripomenul, čo mal Tibor Kováč spoločné s najvýraznejším vojnovým fotografom, ktorý si zvolil umelecké meno Robert Capa. Narodil sa v Budapešti, jeho mama pochádzala z Veľkých Kapušian.
„Ak nie sú vaše fotografie dosť dobré, nie ste dostatočne blízko – povedal Capa. On sám sa snažil byť čo najbližšie tomu, čo sa vo vojne dialo. Neschovával sa v diaľke, kde mu nehrozilo nebezpečenstvo. Rovnako ako Tibor Kováč.“
Spomínal aj na to, ako sa eštebáci v snahe odstaviť nepohodlných ľudí snažili urobiť z Tibora Kováča blázna a dali ho vyšetrovať psychiatrami.
„Do šaleného domu sa nakoniec nedostal aj vďaka tomu, že nad ním mávli rukou, pretože bol aj tak na vozíku. To mu umožnilo ďalej tvoriť.“
Košice fotografoval vďaka statívu pripevnenému na invalidnom vozíku.
„Vždy fotil na výšku a ľudia boli od chrbta, pretože bol pri fotografovaní skrútený na bok a ľudia sa od neho odvracali. Raz mu dokonca ukradli fotoaparát priamo z invalidného vozíka. Ani na toho zlodeja sa Tibor nehneval. Hovoril, že asi ten aparát potreboval viac, preto ho vzal,“ vraví Fleischer.

Zvíťazilo svetlo
Štefan Rybár, fotograf a kamarát Tibora Kováča, tiež obdivoval jeho prácu.
„Fascinovali ho staré uličky, obyčajní ľudia a atmosféra Starého Mesta. Mal cit pre prácu so svetlom. Aj v jeho osobnom živote nakoniec zvíťazilo svetlo nad tmou.“
V novembri 2017 ho ocenili za statočné občianske postoje v čase nacistickej okupácie a komunistickej diktatúry Cenou Ústavu pro studium totalitních režimů za svobodu, demokracii a lidská práva (kedysi Cena Václava Bendu).
Tibor Kováč zomrel 9. júna 2019 v košickej nemocnici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári