Letné prázdniny sa končia, čoskoro sa začne nový školský rok, ktorý vzbudzuje obavy najmä u rodičov prvákov, pre ktorých bude prechod z materskej na základnú školu veľkou zmenou. O tom, ako si týmto obdobím prejsť čo najľahšie a s akými problémami sa väčšinou boria šesťročné deti, pre Korzár porozprávala PATRÍCIA VESEL GANOCZYOVÁ, klinická psychologička a psychoterapeutka z I. psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.
„Teoreticky je v škole viac sedenia ako v škôlke, ale ja mám s pani učiteľkami na základných školách fakt na 98 percent super skúsenosti. Naozaj rešpektujú a sú nastavené na to, že ide o deti, ktoré len teraz prišli zo škôlky. Aj si kreslia, spievajú, chodia s nimi von. Našťastie tu nemáme striktný systém ako kdesi v Číne alebo v Severnej Kórei, že by museli hneď prváčikovia sedieť celý deň s rukami za chrbtom. Pani učiteľky chápu, že deti sa mrvia, rozprávajú a vyrušujú,“ hovorí psychologička.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo trápi prvákov pri nástupe na základnú školu,
- ako ich motivovať k domácim úlohám,
- ako podporiť hanblivé dieťa v kolektíve,
- koľko krúžkov pre deti je akurát,
- čo hovorí na zákaz mobilov na prvom stupni.
Máte veľa pacientov prvákov, ktorých rodičia objednajú počas školského roka? A s akými problémami prichádzajú?
Aktuálne mám skôr deti, ktoré buď mali niečo ťažké v škôlke a tým pádom sú v sledovaní, ako zvládnu prechod na základnú školu. Alebo deti, u ktorých sú náznaky prítomnosti poruchy koncentrácie pozornosti. Chodia ku mne aj deti, ktoré ešte nemajú vyhranenú ľavú alebo pravú dominantnú stranu, čo súvisí aj s kvalitou reči a grafomotorikou, ale postupne sa to upraví.

Ak depistáž (posúdenie vývinu - pozn. red.) v škôlke zvládli dobre, tak že školskí psychológovia posúdili, že dieťa je zrelé na nástup do školy, nastúpia, ale sledujeme ich a podporujeme, ak v niektorých oblastiach nie sú hneď stopercentné.
Ako by mal vyzerať teraz koncom prázdnin postoj budúceho prváka k škole?
Ja som veľmi pozitívne orientovaný človek a predstavujem si, že deti sa do školy tešia. Tie, ktoré nemajú žiadnu traumu zo škôlky, by sa tam určite mali tešiť. Kým nemá samotný rodič z nástupu dieťaťa do školy úzkosť, nemá prečo budúci prvák robiť niečo iné, ako chodiť po byte s novou taškou a peračníkom a ukazovať ich všetkým naokolo. Chváli sa babkám a bratrancom, že už pôjde do tej a tej školy, že bude vedieť čítať aj písať.
Keby vedelo, čo znamená slovo vulgárny, možno by sa tešilo aj na to, že si prečíta vulgárne nápisy na stenách. Ak sú deti spokojné v materskej škole a rodičia ich vedú k tomu, že je škola zaujímavé a čarovné miesto, kde sa dozvedia veľa nových vecí, aj budúci školáci sú väčšinou nadšení.
Keď zredukujem úplne všetky vývinové míľniky na tri dôležité, tak prvý by bol, keď dieťa začne chodiť, čo predstavuje veľkú slobodu, druhý, keď začne rozprávať, dokáže odkomunikovať s okolím všetko, čo potrebuje, a tretí, keď sa naučí čítať a písať.

Ono sa tam možno aj teší, ale tak po dvoch týždňoch príde rozčarovanie, lebo zistí, že v škole treba oveľa dlhšie sedieť v lavici ako v škôlke, sú nejaké úlohy každý deň a v podstate je to monotónna práca, ktorá ho tak dlho nebaví...
Deti majú pevný režim aj v škôlke, to už poznajú. Teoreticky je tam viac sedenia, ale ja mám s pani učiteľkami na základných školách fakt na 98 percent super skúsenosti. Naozaj rešpektujú a sú nastavené na to, že ide o deti, ktoré len teraz prišli zo škôlky. Aj si kreslia, spievajú, chodia s nimi von.
Nie sme ani v Číne ani v Severnej Kórei, že by museli celý deň hneď v prvej triede sedieť s rukami za chrbtom. Učiteľky chápu, že deti sa mrvia, rozprávajú a vyrušujú. Problematické je, keď má dieťa naozaj poruchu pozornosti alebo napríklad ADHD, ale aj to sú riešiteľné stavy, riešime ich v priebehu školského roka. Občas stačí niekoľko ľahkých zásahov s veľmi pozitívnymi výsledkami.
Aké napríklad?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári