Začínala ako dobrovoľník a v súčasnosti pracuje v občianskom združení Saplinq. To sa už 12 rokov venuje ochrane ľudských práv LGBTI+ osôb. Som bi osoba na asexuálnom spektre, hovorí o sebe ALEX MICHELČÍK. Vníma sa ako človek bez nutnosti identifikovať sa s nejakým rodom. V otázke hľadania svojej identity jej pomohlo vystupovanie ako drag, ide o umeleckú formu, ktorú predvádzajú umelci vydávajúci sa za mužov alebo ženy.
Práve tento žáner v úvode roka ostro kritizovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (SNS), rezort dokonca zverejnil anketu, v ktorej sa mali ľudia rozhodnúť, či bude štát financovať obnovu kultúrnych pamiatok, alebo projekty pre LGBTI+ komunitu.Šimkovičová sa dlhodobo kriticky vyjadruje voči komunite a zastavila financovanie projektov pre sexuálne menšiny.
Stretávam sa s hejtom od zbytočných poznámok až po komentáre, že vás prídeme vystrieľať, hovorí Alex s tým, že po teroristickom útoku v Teplárni naivne čakala zmier.
V rozhovore sa dočítate:
- S akými pocitmi prvýkrát čítala o nebinárnej osobe,
- prečo je pre kvír komunitu dôležitý Pride,
- čo nachádza vo vystúpení drag,
- ako politici hovoria o menšinách,
- prečo robia z tranzícií ideológiu a strašia operáciami detí.
Ako sa definujete?
Čo sa týka rodovej identity, nie je to niečo, čo by pre mňa bolo dôležité, vnímam sa skôr ako človek bez nutnosti identifikovať sa s nejakým rodom. V podstate mi nezáleží na tom, aké zámená na mňa ľudia používajú, seba vnímam skôr fluidne. Úprimne, necítim príslušnosť k ženskosti či mužskosti. Nemám v sebe uzavreté to, akou „nálepkou” sa označiť, no v súčasnosti som v takom nastavení, že tú potrebu ani nemám. Okrem toho som bi osoba na asexuálnom spektre.
Kedy ste začali uvažovať takým spôsobom? Od detstva sme spoločnosťou definovaní ako dievčatá alebo chlapci.
Vtedy som nemala slová na to, ako to pomenovať, no keď sa na to teraz spätne pozriem, niektoré veci mi zrazu dávajú zmysel. Napríklad sa stalo, že sa mi niekto v škole posmieval, že vyzerám ako chlapec a nevie určiť moje pohlavie. Neurazilo ma to, naopak, cítila som sa pri tom dobre, aj keď mi nebolo úplne jasné, prečo tak reagujem. Aj keď na seba často používam ženský rod, je to viac menej zo zvyku, než z príslušnosti k identite. Aj počas hier už ako dieťa som bola raz chlapec, raz dievča. Myslím si, že to bolo prejavením mojej identity.
Naši ma nikdy neobmedzovali tým, že toto je dievčenské, tak musíš robiť toto, a toto je chlapčenské, to nemôžeš. Spomínam si aj na moment, keď som prvýkrát v nejakom bulvárnom článku čítala o nebinárnej osobe a veľmi to mnou rezonovalo, aj keď článok z toho robil hroznú senzáciu. Mne to pripadalo oslobodzujúce. Po tom, ako som sa dostala do aktivistických kruhov, som zistila, že tak ako ja sa cítia aj iní ľudia a že je na to nejaké pomenovanie.
Čiže ste bisexuálna, teda sú pre vás rovnako príťažlivé obe pohlavia? A čo znamená, že ste bi na asexuálnom spektre?
Čo sa týka sexuality, som človek na asexuálnom spektre. Asexualita je spektrum, keď človek nepociťuje sexuálnu príťažlivosť, alebo ju cíti v limitovanej miere. U mňa príťažlivosť nie je úplne na nule. Keď už mám nejaké romantické pocity k iným ľuďom, tak mi nezáleží na tom, akú má ten človek rodovú identitu, teda som bi človek. S týmito „nálepkami” sa identifikujem, lebo najviac vystihujú moje prežívanie.
A uvažovali ste aj o iných verziách alebo iných „nálepkách“ počas toho, ako ste si hľadali vlastnú identitu?
Kládla som si otázky, ale s tým, že proces prebiehal postupne a aj v čase, keď som sa pohybovala medzi podobnými ľuďmi. Bolo príjemné zisťovať, že pocity, ktoré prežívate, majú nejaké pomenovanie, že sa v nich môžete viac vyznať a že existujú ďalší ľudia, ako ste vy.
V Košiciach bude opäť dúhový pochod. Predstavitelia vlády sa nás boja, vraví šéf festivalu Čítajte Cez víkend sa konal festival Pride a pochod mestom za práva menšín, vnímate ho ako manifestáciu rozmanitosti?
Vnímam to tak, že sa ukážeme spoločnosti, ktorá nás často asi veľmi nechce vidieť. Stretávame sa s hejtom, že dobre, môžete existovať, buďte, ale nepredvádzajte sa. Nerobte toto, nevyzerajte takto, nesprávajte sa takto. Chceme ukázať, že aj my tu môžeme byť a pozrite sa na nás, lebo sme tu. Môžeme byť aj v tomto meste alebo napríklad v Bardejove či v Trnave, kde bol tento rok prvý Pride. Pre mňa to nie je oslava, ale skôr protest.
Ako drag king. (zdroj: Archív Alex Michelčík)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
