Pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania sme pripravili spomienky zosnulého pamätníka udalostí Jána Kňazovického.
KOŠICE. O Jánovi Kňazovickom sa oprávnene hovorí ako o medicínskom priekopníkovi a človeku, ktorý zanechal výraznú pečať nielen v košickom, ale i v celoslovenskom zdravotníctve. Ako lekár uskutočnil na Slovensku prvú transfúziu krvi, prežil prvú a druhú svetovú vojnu, ale aj obdobie Slovenského národného povstania.
S odstupom času si na Povstanie, ktoré zažil v martinskej nemocnici, zaspomínal v rozhovore s Rudolfom Schusterom. Exprezident, bývalý košický primátor a Kňazovického osobný priateľ s ním hodiny sedel a nahrával si jeho spomienky. Vznikla z toho biografická kniha Profesor Ján Kňazovický.
O prvej transfúzii krvi rozhodla náhoda. Kňazovický presvedčil pacienta z vedľajšej postele Čítajte Do nemocnice vchádzali cez okno
Ján Kňazovický prišiel do Martina z Košíc v roku 1939 a nastúpil na chirurgické oddelenie, ktoré bolo práve v prestavbe. Do budovy sa vchádzalo cez okno.
„Na každom kroku bola špina, murári, vápno a piesok. Operačná sála bola len núdzová, na prvom poschodí. Na treťom poschodí rekonštruovali novú sálu. Veľa radosti som z chirurgického oddelenia nemal,“ opísal vtedajšiu situáciu v rozhovore so Schusterom.
Zároveň však dodal, že martinská nemocnica bola na slovenské pomery v tom čase dobre vybavená. Z krajských nemocníc patrila medzi tie najlepšie.
V rámci pôsobenia na chirurgii sa zaslúžil aj o vznik pôrodnícko-gynekologického pavilónu. Prednostom novovzniknutého oddelenia sa stal doktor Teodor Schwarz a neskôr vykonával aj riaditeľskú funkciu. Keď potom z funkcie odstúpil, ostatní kolegovia žiadali ministerstvo, aby bol riaditeľom martinskej nemocnice práve Ján Kňazovický.
K pozícii riaditeľa mu bol pridelený aj päťizbový byt a konečne mohol presťahovať z Košíc aj svoju rodinu.
„Existenčne som bol už dobre zabezpečený. Pracovať som mohol pokojne, aj keď som ešte nejaký čas chodil k pacientom cez okno. Tadiaľ sme prenášali aj pacientov zo sanitiek,“ povedal pred časom v rozhovore.
Ján Kňazovický pôsobil ako riaditeľ martinskej nemocnice až do vypuknutia Slovenského národného povstania.
Strategický viadukt v Hanušovciach poškodili partizáni, Nemci vypálili niekoľko dedín Čítajte Večný nedostatok lekárov
Aj napriek tomu, že sa mu podarilo v krátkom čase zvýšiť úroveň nemocnice a podávanej zdravotníckej starostlivosti, trápil ho problém s nedostatkom lekárov. Na oddelenia tak začali prideľovať aj židovských lekárov.
„Na každom oddelení sa našiel jeden lekár - Slovák, ale každé väčšie oddelenie vyžadovalo viac lekárov. Na chirurgickom a pôrodníckom oddelení dvaja či traja lekári nestačili.“
Židovskí lekári dostávali výnimky, avšak iba dočasné. Kňazovický spomínal aj na situácie, keď Nemci takýchto lekárov a ďalších slovenských občanov, ktorí bojovali proti fašizmu, odvádzali do koncentračných táborov.
Podobné prípady musel riešiť priamo na ministerstve. „Odtiaľ sa časom rozšírila správa, že sa zastávam Židov, čo bola nakoniec pravda. V tom čase to bola veľmi nebezpečná vec a mohol som na to doplatiť,“ priznal Kňazovický v rozhovore.
Židovských lekárov sa zastával aj po varovaní z ministerstva, kvôli čomu sa ocitol v nemeckých novinách, ktoré na to upozorňovali. Nevyhol sa ani útokom gardistov.
Po vypuknutí SNP zavládol pod Tatrami nacistický teror, mal mnoho obetí Čítajte Kňaza zastrelili, sám si vykopal hrob
V rozhovore so Schusterom spomínal aj na ministra Miloša Vanča, ktorého opísal ako veľmi veselého a „spevavého" človeka. Stretávali sa v Slovane, vymieňali si názory a politizovali.
Postupne v Martine začali s organizovaním odbojovej organizácie, z ktorej, ako tvrdil, úradujúca moc nebola nadšená. „Boli sme presvedčení, že Hitler a jeho Nemecko vojnu prehrajú.“
V tom čase pomáhal ukryť evanjelického farára Janka Bakoša, ktorý bol švagrom docenta Schwarza. Nemci ho chceli vziať do väzby, pretože nesúhlasil s nemeckým režimom a počas kázne kritizoval politický systém.
Najprv sa ukrýval u svojho švagra v Martine, avšak gestapo bolo v okolí veľmi aktívne a v nemocnici malo svojich udavačov. Keď sa rozkríklo, že farára schováva Schwarz, Kňazovický kontaktoval svoju spojku s partizánmi a žiadal, aby evanjelického farára ukryli.
„V tom čase som už udržiaval pravidelné styky s partizánmi v horách pri Bystričke,“ tvrdil Kňazovický.
Aj napriek tomu, že spojka s partizánmi súhlasila, farár nie. Janka Bakoša Nemci zastrelili na cintoríne, sám si predtým vykopal hrob. „Táto udalosť sa nás hlboko dotkla a vyvolala ešte väčší hnev proti fašistom,“ dodal.
Posádky v uniformách, vojenské autá, zbrane. V Košiciach sa zrodilo SNP Čítajte Unavil nemeckého gestapáka
Po udalostiach, keď partizáni postrieľali vojenských dôstojníkov, vtrhol na Kňazovického oddelenie gestapák a začal strieľať. S namiereným revolverom žiadal, aby mu Kňazovický vydal všetkých pacientov-partizánov. Navrhol mu, že spolu prejdú každého pacienta a povie mu o každom jednom.
„Vedel som, že ho nakoniec uťahám. Postupne som mu ukázal všetkých ranených. Viedol som ho od jednej postele k druhej a úmyselne som dlhšie hovoril o každom pacientovi. Trvalo to tri hodiny. Vzdal to a odišiel.“
Dodal, že každý druhý pacient utrpel zranenia pri partizánskom boji a bol medzi nimi aj Rus.
V auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie a Nemci obsadili Martin.
„Nesmel som nechať v operačnom denníku ani jedno meno pacienta-partizána, lebo by sa boli Nemci pomstili,“ spomínal Kňazovický v rozhovore.
Tvrdil, že vytrhol niekoľko strán z denníka, teda asi tisíc mien. Nechcel, aby Nemci vedeli, z ktorej rodiny daní partizáni pochádzali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
