NIŽNÝ KLÁTOV, BUKOVEC, BAŠKA. V okolí Košíc si už obyvatelia zvykli na potulujúce sa srnky, bobry, diviaky či líšky, občas sa objavia aj medvede.
Mnohých však prekvapila informácia o tom, v akej tesnej blízkosti domov žije aj zvyčajne plachý rys ostrovid - samotár. Najväčšiu voľne žijúcu mačkovitú šelmu v Európe videli napríklad pri obciach Nižný Klátov, Baška či Bukovec.
Lovil srnky aj mačky
„Trvalo to tak dva týždne, keď lovil. Videli ho viacerí obyvatelia, tak volali na úrad, lebo sa obávali. Rys totiž vydáva taký špecifický pazvuk, keď loví. Vlani sa u nás v obci ukazoval častejšie, zožral srnky, mačky aj môjho kocúra. Bol v intraviláne obce, dohryzenú srnku dovliekol medzi cintorín a kostol,“ opisuje starostka Nižného Klátova Gabriela Staníková (nezávislá).
„Minulý rok zožral asi päť srniek. Dodriapal ich, obžral z nich sviečkovicu a ďalšie mäso. Vďaka smradu sme našli tú srnku a poľovníci ju potom odpratali. Tento rok je, našťastie, zatiaľ v tomto smere pokoj,“ hovorí starostka.
Populáciu rysa na Slovensku ohrozujú výrazný rozvoj a výstavba, konštatujú ochranári Čítajte Je chránený
Rys je aktívny hlavne v noci, v tichých lokalitách môže byť viditeľný aj cez deň, keď sa rád slní.
Obyčajne však v priebehu dňa odpočíva v skalných úkrytoch alebo v húštinách.
Výnimkou je obdobie ruje vo februári a v marci, keď je cez deň aktívny bežne.
Rys sa vyznačuje hustou sivožltou až hrdzavohnedou srsťou s viacerými hnedočervenými škvrnami a pozdĺžnym tmavým pruhom na chrbte.
Typické sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta.
Rys ostrovid. (zdroj: SME - MATEJ DUGOVIČ)Rys ostrovid patrí na Slovensku medzi chránené živočíchy, v krajine žije len okolo 200 kusov týchto zvierat.
Nie je pritom úplne presné označiť rysa za zviera, ktoré sa čoraz viac približuje k ľuďom.
Keďže rys ostrovid žije podľa Štátnej ochrany prírody na území slovenských Karpát od pleistocénu (staršie štvrtohory), presnejšie by bolo uviesť, že podobne ako pri iných divých zvieratách, aj v tomto prípade sa človek posúva čoraz hlbšie do pôvodného teritória rysa.
Obrovské teritórium
Gabriel Vukušič, tajomník slovenského poľovníckeho zväzu v Košiciach tvrdí, že výskyt rysa okolo Nižného Klátova a Bašky nie je výnimočný.
„V okolí Košíc sa rys ostrovid vyskytuje všade, kde nájde vhodný životný biotop bez intenzívneho pohybu človeka. Samozrejme, primárne vyhľadáva lesnatú krajinu, nie polia.“
V tejto oblasti bol rys poľovníkmi niekoľkokrát voľne pozorovaný. „Okolo Bukovca a Bašky bola pozorovaná matka s mláďaťom, je teda logické, že niekde sa jej teritórium musí prelínať aj so samcom. Jeho teritórium tvoria desiatky kilometrov štvorcových.“
Výskyt rysa (hnedou) na Slovensku v minulosti. (zdroj: Štátna ochrana prírody)Na domáce zviera zaútočí výnimočne
Rys je veľmi plaché a ostražité zviera. „Vyhýba sa človeku a nebude ani loviť v tesnej blízkosti jeho obydlia, vo voľnej prírode má dostatok potravy, keďže má veľmi široký záber druhov potravy. Musel by to byť výnimočný prípad, aby zaútočil na domáce zviera.“
Líšky a mačky patria medzi potravinových konkurentov rysa, čo znamená, že majú zálusk na rovnakú korisť. „Preto je logické, že ak rys môže, tak mačku aj líšku usmrtí.“
V teritóriu rysa preto veľa líšok nežije. Dospelý rys je veľký zhruba ako nemecký ovčiak. Aj keď na líšku si trúfne, s vlkom dokáže spolunažívať na rovnakom území.
„Vlk loví primárne diviačiu a vysokú zver, rys maximálne do veľkosti srnčej zveri, prípadne mláďa diviaka, teda malé diviača, s väčším kusom by si neporadil a riskoval by zranenie. Preto sa vlkovi a rysovi môžu prelínať teritóriá,“ vraví Vukušič.
Vďaka fotopasciam vytvorili dokument o živote rysov v Tatrách Čítajte Vystrašené psičkármi
Zvieratá v intraviláne obcí môžeme pozorovať v posledných rokoch čoraz častejšie. Podľa Gabriela Vukušiča to nie je stratou plachosti, ale tým, že v okolí miest a obcí máme pomerne veľa neudržiavaných a zarastených plôch, kde táto zver nájde prirodzený úkryt a pokoj.
„Ak je vyrušená človekom, turistom, cyklistom, prípadne psom, môže spanikáriť a úniková trasa bude smerovať práve do intravilánu mesta. Čo sa týka diviakov, je to veľmi inteligentné zviera a pomerne rýchlo odhalí zvyšky ľudskej stravy v kontajneroch, čo je pre ňu jednoduchý zdroj obživy.“
Ak je takto naučená vyhľadávať stravu staršia diviačica, ktorá vedie čriedu, samozrejme jej potomstvo sa to od nej naučí a bude v tom pokračovať. „Takéto kusy treba z populácie odstrelom vyradiť,“ dodáva odborník.
Ekológ o ochrane pralesov: Niekde je neskoro, ale lepšie ako nikdy Čítajte Pri Zelenom dvore sú líšky, nie rys
Milan Rabatin z poľovníckeho združenia Lovena vraví, že rys sa v jeho revíri pri Furči a Ťahanovciach nenachádza.
„Tu zas máme líšky. Sedíte na dvore, ona preskočí plot, drzo ukradne sliepku alebo zajaca, a utečie. Ale naše líšky sú vakcinované, takže nemajú besnotu. Očkovaciu látku roznášame ručne do návnady, ktorá je pre ne veľmi chutná, taká čokoládka.“
Rabatin hovorí, že aj keď líška kradne sliepky, pre ľudí je neškodná. „Na človeka si nedovolí. Celkovo v mojom revíri nie je žiadne zviera, ktoré by bolo teraz pre človeka nebezpečné.“
Východné lesy okolo Košíc podľa Rabatina neobýva okrem rysa ani žiaden vlk.
„Srnčia, diviačia a jelenia zver sa bojí vlka. Stačí vlčí pach a ujdú. Rysa sa až tak neboja. Medvede sme tu tiež nevideli v poslednom čase a situácia s diviakmi v ťahanovskom lese je momentálne po znížení stavov pokojná,“ dodáva poľovník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
